Toqtar Oñğarbaýulı Äwbäkirov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Toktar Aubakirov)
Toqtar Äwbäkirov
sovietsky kozmonaut
Toqtar Oñğarbaýulı Äwbäkirov
Št. príslušnosťZSSR/Kazachstan
Narodenie27. júl 1946 (77 rokov)
kolchoz „1. Maj“, Kazašská SSR, ZSSR (dnešný Kazachstan)
Predchádzajúce zamestnanieskúšobný pilot
Hodnosťgenerálmajor
Čas vo vesmíre7 dní, 22 hodín, 12 minút
Kozmonaut od21. januára 1991
MisieSojuz TM-13, Mir, Sojuz TM-12
Kozmonaut do10. októbra 1991

Toqtar Oñğarbaýulı Äwbäkirov (kaz. Тоқтар Оңғарбайұлы Әубәкіров; rus. Токтар Онгарбаевич Аубакиров – Toktar Ongarbajevič Aubakirov; * 27. júl 1946, kolchoz „1. Maj“) je bývalý sovietsky kozmonaut. V roku 1991 absolvoval let v Sojuze TM-13 na orbitálnu stanicu Mir, potom sa stal aj vysokým vládnym činiteľom Kazachstanu.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Do roku 1965, teda svojich 19 rokov, pracoval ako sústružník v jednom závode v Kazachstane. Po narukovaní do armády absolvoval v rokoch 1965 – 1969 letecké učilište v Armavire (Armavirskoje vysšeje vojennoje učilišče letčikov). Potom absolvoval leteckú školu a výcvik na profesiu skúšobného letca, ktorý úspešne ukončil v roku 1976. V rokoch 1976 – 1990 pracoval ako skúšobný letec v Mikojanovej konštrukčnej kancelárie (ОКБ им.А.И.Микояна). Tu okrem iného s MiGom 31 preletel z Murmansku, cez Severný pól do Anadyru[1], v novembri 1989 s MiGom 29K prvý pristál a vzlietol z lietadlovej lode Tbilisi. Pri zamestnaní diaľkovo vyštudoval Moskovský letecký inštitút S. Ordžonikidzeho, kde získal titul leteckého inžiniera. Za vynikajúcu prácu bol 31. októbra 1988 vyznamenaný titulom Hrdina Sovietskeho zväzu.

Toqtar Äwbäkirov na známke

V roku 1985 vznikla idea k 30. výročiu vzniku kozmodrómu Bajkonur vyslať do vesmíru kozmonauta kazašskej národnosti, ale cez lekársku komisiu žiadny Kazach nájdený medzi vojenskými letcami neprešiel. Aubakirov vtedy ponuku kandidatúry odmietol. V roku 1989 nové vedenie Kazašskej SSR myšlienku kazašského kozmonauta oživilo, prípravu na let začal civilný letec Talgat Musabajev, ale až koncom roka 1990 bol nájdený druhý kandidát – Äwbäkirov. Od mája 1991 začal prípravu, spočiatku s Valerijom Korzunom a Alexandrom Alexandrovom, po zlúčení kazašského a rakúskeho letu v júli s Alexandrom Volkovom a Franzom Viehböckom.

Po letu z tímu kozmonautov odišiel. V decembri 1991 vyhlásil Kazachstan samostatnosť. Äwbäkirov bol v roku 1992 povýšený do hodnosti generálmajora a stal sa námestníkom predsedu Štátneho výboru pre obranu republiky Kazachstan. V tom istom roku sa stal poradcom prezidenta pre otázky kozmonautiky a členom jeho prezidentskej kancelárie. V apríli 1990, máji 1994 a septembri 2004 bol zvolený za poslanca kazašského parlamentu (resp. Najvyššieho sovietu v deväťdesiatych rokoch). V apríli 2005 bol v rakúskych kúpeloch Baden pri Viedni na stretnutí členov posádky Sojuzu TM-13. V októbri 2007 sa v škótskom Edinburghu zúčastnil aj na XX. planetárnom kongrese ASE – Združenie kozmických cestovateľov, ktoré združuje väčšinu kozmonautov sveta.

Let do vesmíru[upraviť | upraviť zdroj]

Do vesmíru letel na palube kozmickej lode Sojuz TM-13 (COSPAR 1991-069A) spolu s veliteľom Alexandrom Volkovom a Franzom Viehböckom z Rakúska. Štart 2. októbra 1991 z kozmodrómu Bajkonur sledovalo 14 hláv štátov. Na obežnej dráhe sa pripojili k stanici Mir, kde pôsobila 9. základná posádka Anatolij Arcebarskij a Sergej Krikaľov. Po týždni sa pätica rozdelila, v lodi Sojuz TM-12 na Zem odleteli Arcebarskij, Äwbäkirov a Viehböck, avšak Volkov zostal ako člen 10. základnej posádky s Krikaľovom. Äwbäkirov pristál na území svojho štátu so svojimi kolegami 10. októbra 1991. Je registrovaný ako 256. človek vo vesmíre so siedmimi dňami strávenými v kozme.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. "Крылья родины" № 10/91 Александр Болотин

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]