Tomáš Halík

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Tomáš Halík
Tomáš Halík
Tomáš Halík - podpis
Štát pôsobeniaČesko-Slovensko Česko-Slovensko
Česko Česko
Biografické údaje
Narodenie1. jún 1948 (75 rokov)
Praha, ČSR
Svätenia
Cirkevrímskokatolícka
Diakon
Sväteniejún 1977
Erfurt
Hugo Aufderbeck
apoštolský administrátor erfurtsko-meiningenský
Kňaz
Kňazská vysviacka21. október 1978 (30 rokov)
Erfurt
Hugo Aufderbeck
apoštolský administrátor erfurtsko-meiningenský
Odkazy
Tomáš Halík na halik.cz
Spolupracuj na Commons Tomáš Halík

Mons. prof. PhDr. Tomáš Halík, Th. D., Dr. h. c.  (* 1. jún 1948, Praha) je český rímskokatolícky kňaz, teológ, sociológ, filozof, psychológ, religionista a univerzitný profesor. Je farárom v Rímskokatolíckej akademickej farnosti v Prahe (U Salvátora) a taktiež prezidentom Českej kresťanskej akadémie. V roku 2008 mu pápež Benedikt XVI. udelil titul prelát Jeho Svätosti (monsignore).

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v rodine editora spisov bratov Čapkovcov Dr. Miroslava Halíka. V rokoch 1966 – 1971 študoval sociológiu a filozofiu na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity, bol žiakom Jana Patočku. Počas štúdia absolvoval študijný pobyt na Bangor University vo Walese. Diplomoval prácou Společenskokritický význam utopických a profetických proudů v dějinách křesťanského sociálního myšlení. (Praha, 1971). Dizertačnú prácu na tému Křesťanství jako utopie. K dialektice dějin křesťanského sociálního myšlení obhájil na FF v roku 1972.

Do r. 1989 nemohol z politických dôvodov prednášať na vysokej škole, pracoval ako podnikový psychológ a neskôr ako psychoterapeut drogovo závislých u Apolináře (1984 – 1990). Zároveň študoval teológiu v tajných kurzoch (žiak Josefa Zvěřiny), v roku 1978 bol v Erfurte tajne vysvätený za kňaza. Patril k dôležitým osobnostiam tzv. podzemnej cirkvi a v 80. rokoch bol jedným z najbližších spolupracovníkov pražského kardinála Tomáška.

Po r. 1989 študoval teológiu postgraduálne na Pápežskej Lateránskej univerzite v Ríme (ThLic.). Habilitoval sa z praktickej teológie na pápežskej teologickej fakulte vo Vroclave. V roku 1992 sa habilitoval v odbore sociológia na FSV UK prácou Katolická kultura a česká společnost po 2. vatikánském koncilu, v r. 1993 bol vymenovaný za docenta, v r. 1997 za profesora Karlovej univerzity v Prahe.

V rokoch 1990 – 1993 bol generálnym sekretárom Biskupskej konferencie ČR a pedagógom na Katolíckej teologickej fakulte Karlovej univerzity; Ján Pavol II. ho vymenoval za konzultora pápežskej rady pre dialóg s neveriacimi. Od roku 1993 vyučuje religionistiku na FF UK, ako hosťujúci profesor prednášal na univerzitách v Oxforde a Cambridgi. Bol jedným z externých poradcov českého prezidenta Václava Havla, ktorý ho roku 1997 dokonca navrhol za svojho možného nástupcu vo funkcii.[1]

Je farárom pražskej akademickej farnosti v kostole Najsvätejšieho Salvátora (od februára 1990) a prezidentom Českej kresťanskej akadémie (od decembra 1990). Je známy svojou angažovanosťou v občianskom živote, vyjadruje sa k otázkam medzináboženského dialógu a úlohy náboženstva v modernej spoločnosti.

V roku 2008 mu pápež Benedikt XVI. udelil titul kaplána Jeho Svätosti, ktorý ho oprávňuje používať pred menom titul Monsignore.

V roku 2011 získal za knihu Vzdáleným nablízku, cenu za najlepšiu teologickú knihu Európy za roky 2009 a 2010.[2]

V roku 2014 sa stal prvým českým laureátom Templetonovej ceny.[3]

Roku 2023 mu český prezident Petr Pavel udelil Rad T. G. Masaryka 1. triedy za vynikajúce zásluhy o rozvoj demokracie, humanity a ľudských práv.[4]

Knižné publikácie[upraviť | upraviť zdroj]

  • O přítomnou církev a společnost. Praha: Křesťanská akademie, 1992. 78 s. ISBN 80-900615-5-9.
  • Večerní modlitby. Brno: Cesta, 1993. 97 s.
  • Sedm úvah o službě nemocným a trpícím. Brno: Cesta, 1993. 59 s. ISBN 80-85319-27-6.
  • Du wirst das Angesicht der Erde erneuern. Kirche und Gesellschaft an der Schwelle zur Freiheit. Leipzig: Benno-Verl., 1993, 129 s., ISBN 3-7462-1079-8.
  • Víra a kultura: pokoncilní vývoj českého katolicismu v reflexi časopisu Studie. Praha: Zvon, 1995. 207 s. ISBN 80-7113-117-2.
  • Un proyecto de renovación espiritual. Madrid: Narcea, 1996.
  • Ptal jsem se cest. Praha: Portál, 1997. 287 s. (Rozhovory s Janom Jandourkom)
  • Mistica, anima della filosofia? Palermo: Fondazione nazionale "Vito Fazio-Allmayer", 1999. Z češtiny preložila L. Ehrenbergerová.
  • Co je bez chvění, není pevné: labyrintem světa s vírou a pochybností. Praha: Nakladatelství Lidové noviny, 2002. 379 s.
  • Oslovit Zachea. Praha: Nakladatelství Lidové noviny, 2003. 495 s.
  • Vzýván i nevzýván: evropské přednášky k filozofii a sociologii dějin křesťanství. Praha: Nakladatelství Lidové noviny, 2004. 371 s.
  • Noc zpovědníka: paradoxy malé víry v postoptimistické době. Praha: Nakladatelství Lidové noviny, 2005. 252 s.
  • Prolínání světů. Praha: Nakladatelství Lidové noviny, 2006.
  • Vzdáleným nablízku. Praha: Nakladatelství Lidové noviny, 2007. 256 s.
  • Dotkni se ran. Praha: Nakladatelství Lidové noviny, 2008. 226 s.
  • Stromu zbývá naděje: Krize jako šance. Praha: Nakladatelství Lidové noviny, 2009.
  • Divadlo pro anděly : život jako náboženský experiment. Praha: Nakladatelství Lidové noviny, 2010. 257 s.
  • Tomasz Dostatni; Tomáš Halík: Smířená různost. Praha: Portál, 2011. 221 s.
  • Úvahy na prahu tisíciletí (Ranní zamyšlení na vlnách BBC). Praha: NLN, 2011. 96 s.
  • Chci, abys byl : křesťanství po náboženství. Praha: NLN, 2012. 246 s.
  • Žít s tajemstvím : podněty k promýšlení víry. Nakladatelství Lidové noviny 2013. 248 s.
  • Žít v dialogu : podněty k promýšlení víry. Nakladatelství Lidové noviny 2014. 208 s.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Správy Rádia Praha, 15.6.1997:„Prezident Havel vystoupil v rozhovoru pro Českou televizi“
  2. Halík získal cenu za nejlepší teologickou knihu Evropy, ČTK, 19.8.2011
  3. Tomáš Halík získal Templetonovu cenu, 'nobelovku' za náboženství [online]. Praha: Český rozhlas, 2014-03-13, [cit. 2023-10-29]. Dostupné online. (po česky)
  4. TASR. Pavel prvýkrát rozdal vyznamenania, ocenenie udelil aj Štefánikovi. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2023-10-28. Dostupné online [cit. 2023-10-29].

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]