Trávnica

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Trávnica pozri Trávnica (rozlišovacia stránka).
Súradnice: 48°07′48″S 18°19′48″V / 48.130000°S 18.330000°V / 48.130000; 18.330000
Trávnica
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Nitriansky kraj
Okres Nové Zámky
Nadmorská výška 130 m n. m.
Súradnice 48°07′48″S 18°19′48″V / 48.130000°S 18.330000°V / 48.130000; 18.330000
Rozloha 21,15 km² (2 115 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 113 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 52,62 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1075
Starosta Ing. Emil Ivan[3] (NEKA)
PSČ 941 46
ŠÚJ 503606
EČV NZ
Tel. predvoľba +421-35
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad Trávnica
37
94146 Trávnica
E-mailová adresa travnica@post.sk
Telefón 035/658 41 01
Fax 035/658 41 26
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Nitrianskeho kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Nitrianskeho kraja.
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: www.travnica.sk
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál

Trávnica je obec na Slovensku v okrese Nové Zámky, ležiaca v Nitrianskom kraji s 1100 obyvateľmi.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Obec Trávnica sa nachádza 30 km severovýchodne od okresného mesta Nové Zámky, leží v Podunajskej pahorkatiny v miernom zemepisnom pásme.

Toto územie patrí do klimatickej oblasti, ktorá sa dá charakterizovať ako teplá, suchá, s miernou zimou, s dlhším slnečným svitom a 25 až 35 % výskytom suchých rokov. Oblasť charakterizuje sieť nehlbokých dolín úvalinového typu a širokých chrbtov. V danej lokalite sa nachádzajú pôdy stredné, hlinité, piesočnato-hlinité a hlinito-piesočnaté. Prevládajú hnedozeme, ktoré sú náchylné na eróziu. Územie trávnickeho chotára je prevažne kopcovité, guľato sa nad ním vypínajú ZOBOR, VŔŠKY, LEŠTINA, BARÓČ a BORODOVÁ. Ich názvy jestvujú od nepamäti a dokazujú, že sú slovienskeho pôvodu.

Priemerná nadmorská výška chotára je 130 metrov nad morom, pričom najvyšším bodom v katastrálnom území obce sú Pasienky s nadmorskou výškou 203 m n. m., priemerné ročné zrážky sú 50 mm, priemerná ročná teplota je len 11° C.

Zo severovýchodu smerom na juh na územie chotára vtekajú dva potoky. Východnejšie od obce je to potok Liska /Lulanský potok/ a druhým, ktorý preteká obcou je Trávnický. V chotári obce sa nachádzajú aj lesy a háje prevažne dubové, bukové a agátové a to najmä v extraviláne obce v okolí dvoch vodných nádrží.

Časti obce[upraviť | upraviť zdroj]

Trávnica

Vodné toky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Liska
  • Trávnický potok

Vodné plochy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Starý rybník
  • Nový rybník

Symboly obce[upraviť | upraviť zdroj]

V modrom štíte nad zelenou trávnatou pažiťou strieborné časti pluhu - čerieslo a lemeš s hrotmi nahor. Hlavný motív erbu, poľnohospodársky prvok(hlavné časti pluhu), je podľa pečatidla obce z r. 1710. Doplnením tohto prvku o trávnatý porast sa symbol stáva „hovoriacim“ znakom Trávnice. Symboly boli navrhnuté v roku 1998 a boli schválené Heraldickou komisiou a sú zapísané v Heraldickom registri Slovenskej republiky. http://www.travnica.sk/sites/default/files/images/erb.gif

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Ide o veľmi starú lokalitu. Zdá sa, že chotár obce bol neustále osídlený už v neolite. Najstaršia písomná správa o obci pochádza z r. 1075, kedy uhorský kráľ Gejza I. vydáva darovaciu listinu pre opátstvo vo Svätom Beňadiku. V tejto listine sa prvýkrát objavuje aj meno obce ako Fius. Z trávnického chotára dostalo opátstvo dve poplužia zeme (poplužie bola stredoveká plošná miera, označujúca rozlohu poľnosti, ktorá sa dala zorať záprahom štyroch volov za deň, od svitu, do mrku). Miestni obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, vinohradníctvom, chovom koní a dobytka.

Trávnica bola neustále vo vlastníctve početných šľachtických rodov. (napr. Forgáčovci.) Najúplnejšie ich vymenúva monografia o Tekove, ktorá vznikla v rámci milenárskych osláv Uhorska.

V administratívnom členení sa obec vo víre dejín nachádzala v Tekovskej župe, v okresoch Vráble, Šurany a Nové Zámky.

Dve krvavé vojny sa nevyhli ani Trávnici a vybrali si daň aj medzi občanmi Trávnice: spolu 54 padlých v I. svetovej vojne a 35 padlých v II. svetovej vojne. Po viedenskej arbitráži sa slovenská hranica tiahla severne od vtedajšieho okresného mesta Vráble, a tak v rokoch 19381945 obec patrila Maďarsku. Vojnové besnenie v skorých ranných hodinách 27. marca 1945 ukončili sovietske vojská.

Dnešné slovenské pomenovanie začala obec používať od r. 1948.

Politika[upraviť | upraviť zdroj]

Obecné zastupiteľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Starostom obce je Ing. Emil Ivan

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 2004 mala obec približne 1203 obyvateľov.
Etnické zloženie obyvateľstva
Slováci - 97,92 %
Maďari - 0,80 %
Česi - 0,72 %
a iní
Náboženské zloženie obyvateľstva
rímski katolíci - 93,59 %
bez vyznania - 3,85 %
evanjelici - 0,24 %
a iní

Partnerské obce[upraviť | upraviť zdroj]

Podhájska, Maňa, Hul, Radava

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Stavby[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • V obci je rímskokatolícky kostol Najsvätejšej Trojice z roku 1741 a kaplnka Nanebovstúpenia Pána z roku 1714.
  • Klasicistický kaštieľ, niekoľkokrát prestavaný a nachádza sa v susedstve kostola. Posledným majiteľom bol Rudolf Tarisch, ktorý ho v roku 1928 nechal dôkladne prestavať.
  • Neskorobarokový kaštieľ, ktorý sa nachádza uprostred obce, patril Baloghovcom. Neskôr ho odkúpil Jozef Benčík, ženbou ho potom získal gróf Maximilián Barbó, ten ho predal Eugenovi Szontághovi a od roku 1916 sa jeho vlastníkom stal Ján Rudnyianszky.
  • Kaštieľ Ladislava Barlanghiho sa nachádza na západnej strane obce smerom na Maňu. V roku 1862 ho dal postaviť postaviť Ladislav Barlanghyi (1793 - 1873) s manželkou Máriou rodenou Buzinkay von Buzinka (1798 - 1890). Na veľmi krátku dobu kaštieľ zdedil ich syn Eduard Barlanghi (1824 - 1887). V roku 1890 veľkostatok a kaštieľ zdedil gróf Augustín Lipthay (1830 - 1914), ktorý majetok získal sobášom s Hermínou Barlanghi (1834 - 1910), dcérou Ladislava Barlanghiho. Gróf Augustín Lipthay bol obdivovateľom konských dostihov, sám na svojich statkoch v obci choval arabských plnokrvníkov. Táto vášeň sa mu stala osudnou, prišiel o časť majetku a ostávajúcu časť predal v roku 1896 moravskému grófovi Karolovi Elbogenovi, ktorý ho vlastnil do vzniku prvej Československej republiky. V tomto období ho získala zámožná rodina Vojtech Szemzőa s manželkou Frederikou Máriou, ktorá v roku 1942 tragicky zahynula v koncentračnom tábore Osvienčim. Vlastnili ho do roku 1944, kedy v kaštieli bola zriadená poľná nemocnica. Po znárodnení objekt slúžil do roku 1987 ako škola. V roku 1988 budovu v zdevastovanom stave a tiež znehodnotený park kúpila súkromná osoba, ktorá ho zrekonštruovala do súčasnej podoby. Celková rekonštrukcia objektu bola dokončená v roku 2006. V areáli kaštieľa rastú mnohé vzácne dreviny ako platan javorolistý, ginko dvojlaločné, ľaliovník tulipánokvetý. (Mená uvedené v texte sú upravené podľa náhrobných kameňov a podľa dát na náhrobných kameňoch na miestnom cintoríne. Historickým stavbám boli mená dávané po prvých staviteľoch.)
  • Neoklasicisticá kúria leží ponižie kaštieľa Ladislava Barlanghiho. Dal ju postaviť Ladislav Barlanghi po roku 1870 pre svoju dcéru Hermínu (1834 -1910), ktorá sa vydala za grófa Augustína Lipthaya. Bývali v nej do roku 1887. Lipthay sa neskôr presťahoval do veľkého kaštieľa a kúria bola prenajímaná statkárom. Po roku 1945 boli v kúrii zriadené byty a po roku 1985 bola urobená obnova. V súčasnosti je vlastníctvom súkromnej osoby a ako penzión slúži na rekreačné účely.
  • Studňa s čerpadlom na veterný pohon je národnou technickou pamiatkou. Bola postavená okolo roku 1920. Vetrom poháňané čerpadlo vháňalo vodu do spádového vodovodu, na ktorý bol napojený kaštieľ, liehovar a koniareň. Po r. 1945 studňa prestala byť používaná, dnes chýba veľké veterné koleso, vraj bolo odnesené na opravu do Slovenského technického múzea v Košiciach.

Pomníky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Pomník padlým v parku pri neskorobarokovom kaštieli Baloghovcov v centre obce
  • Pomník padlým na cintoríne so zoznamom padlých v I. a II. svetovej vojne

Parky[upraviť | upraviť zdroj]

V obcí sú tri parky priľahlé ku kaštieľom. V minulosti ich založili šľachtici a nazývali ich arborétami. Zo zahraničných ciest, hlavne zo zámoria prinášali semená, mladé stromky, ale i dospelé stromy. Hoci mnohé už nerastú, boli zničené, alebo vyhynuli predsa pamätnými sú tulipánovník, či ginko biloba a dodnes príjemný tieň poskytujú a vekom, či svojimi rozmermi úctu vzbudzujú platany.

Šport[upraviť | upraviť zdroj]

  • Obecný športový klub Trávnica
  • Tenisový kurt s umelým osvetlením (povrch - umelá tráva). Možnosť hrať hokejbal.
  • Bikepark "Pieskovisko"

Pravidelné podujatia[upraviť | upraviť zdroj]

maškarný ples, oslava dňa matiek, uličkársky futbalový turnaj, Juliáles (poľovnícka zábava pod holým nebom s poľovníckymi špecialitami), vianočný stolnotenisový turnaj…

Školstvo[upraviť | upraviť zdroj]

  • Základná škola s materskou školou

Osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Významné osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Melichar Václav - nar. 1916 v Trávnici sa ako stredoškolský profesor stal redaktorom Zborníka Spolku profesorov Slovenska, viedol matičný ochotnícky súbor Napred. Neskôr pracoval v Slovenskom pedagogickom nakladateľstve v Bratislave na oddelení učebníc. Z jeho iniciatívy vyšli prvé syntetické dejiny slovenskej literatúry pre stredné školy. Ako autor a spoluautor vydal viacero čítaniek slovenskej literatúry. Je známy ako prekladateľ slavista, preložil 19. diel. Desať rokov bol vedúcim lektorátu slovinčiny na Univerzite Komenského v Bratislave

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, rev. 2010-11-28. Ing. Emil Ivan je v zozname. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]