Trójan (planétka)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Jupiterovi Trójania zobrazení zelenou na obrázku vnútra slnečnej sústavy

Trójania je súhrnné označenie pre planétky, ktoré obiehajú po rovnakej dráhe okolo Slnka ako jedna z planét napr. Jupiter, teda ich obežné dráhy sú v komensurabilite 1:1. V dôsledku rezonancie planéty sú sústredné okolo bodov predchádzajúcich a nasledujúcich planétu o 60˚, teda okolo libračných bodov L4 a L5 sústavy Slnko-planéta. V užšom zmysle ide iba o planétky v okolí týchto bodov na obežnej dráhe Jupitera.

Trójania Jupitera[upraviť | upraviť zdroj]

Prvého Trójana objavil Max Wolf 22. februára 1906, bol to Trójan Jupitera, planétka 588 Achilles. 588 Achilles sa pohybuje okolo libračného bodu L4. K 13. júnu 2009 je Jupiterovych Trójanov známych 3183, niekoľko z nich však bolo pozorovaných len niekoľko nocí. Sú sústredené v dvoch rozľahlých oblastiach okolo libračných bodov, pričom v oblasti "pred" Jupiterom (okolie bodu L4) ich poznáme 1813 a v oblasti "za" Jupiterom (okolie bodu L5) je ich známych 1370. Teória nepredpokladá a ani pozorovania neukázali nijaké výrazné rozdiely medzi týmito dvoma skupinami. Planétky sa môžu značne (až o 88,7°) vzdialiť od libračného bodu.

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Vo väčšine prípadov ide o planétky typu D. Majú nízke albedo priemerne okolo 0,065. Len 20 zo známych Trójanov má 100 a viac km v priemere. Najväčší z nich je 624 Hektor s priemerom 191 km. Za ním nasledujú 911 Agamemnon a 1143 Odysseus, ktoré majú rozmery 158 km a 155 km.

Vznik[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvodné teórie predpokladali, že telesá boli na týchto pozíciách zachytené, ale najnovšie štúdie ukázali, že Jupiterovi Trójania už na tejto dráhe vznikli, resp. boli tu zachytené v posledných štádiách formovania slnečnej sústavy. Tomu však nenapovedajú vysoké priemerné sklony ich dráh, pretože teória ich zachytenia počas formovania slnečnej sústavy predpokladá naopak nízke sklony. Sklony dráh sa však mohli dodatočne meniť, ale mechanizmus ich zmeny nie je v súčasnosti ešte celkom objasnený.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

PITTICH, Eduard. Astronomická ročenka 2010. Hurbanovo : Slovenská ústredná hvezdáreň, 2009. ISBN 978-80-85221-63-3. Kapitola Planétky, s. 117.