Trachemys scripta scripta

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Trachemys scripta scripta
Trachemys scripta scripta
Vyhynutý Vyhynutý Vyhynutý vo voľnej prírode Kriticky ohrozený Ohrozený Zraniteľný Takmer ohrozený Ohrozený Najmenej ohrozený Najmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
Trieda (classis) Plazy Sauropsida
Rad (ordo) Korytnačkotvaré Testudines
Čeľaď (familia) Vodnice Emydidae
Rod (genus) Korytnačka Trachemys
Druh (species) Korytnačka písmenková
T. scripta
Poddruh/Plemeno (subspecies) Trachemys scripta scripta
Vedecký názov
Trachemys scripta scripta
Wied-Neuwied, 1839
Mapa rozšírenia
Mapa rozšírenia (zeleno)
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Trachemys scripta scripta je korytnačka z čeľade vodnice (Emydidae), poddruh korytnačky písmenkovej (Trachemys scripta). Trachemys scripta sú prvé korytnačky, u ktorých boli vyšľachtené farebné odrody.

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Dospelý samček má dĺžku asi 13-20 centimetrov, samičky asi 20-33 centimetrov. Karapax je obvykle hnedo čierny, často so žltými pruhmi. Koža je olivovo zelená so žltými miestami na nohách a krku. Plastrón je prevažne žltý so zelenými fľakmi na okrajoch. Na končatinách majú plávaciu blanu a pazúry. Samec má dlhé pazúry na predných končatinách a výrazne dlhší, v bázy širší chvost. Samica je väčšia, má krátke pazúry, otvor kloaky má výrazne bližšie panciera.

Najbližšie jej sú Trachemys scripta elegans, Trachemys scripta troosti, ale aj iné korytnačky z podčeľade Deirochelyinae.

Potrava[upraviť | upraviť zdroj]

Patrí medzi všežravce. Živí sa hlavne hmyzom, kôrovcami, vodnými ulitníkmi a červami, občas tiež aj malými rybkami a mršinami drobných stavovcov. Mláďatá sú takmer výhradne mäsožravé, postupom času zvyšujú podiel prijímanej rastlinnej zložky zhruba až na 50%. Z rastlín v prírode jedia predovšetkým žaburinku, v zajatí sa živia púpavovými listami, šalátom alebo aj prebytkami akvarijných rastlín, akými sú žaburinka, Pistia, Ceratopteris atď. Pre zdarný rast panciera je vhodné podavať mladým korytnačkám vápnikové koncentráty. [1]

Reprodukcia[upraviť | upraviť zdroj]

V období párenia sa dvorí samec tak, že zaťahuje hlavu medzi predné končatiny, ktoré vystrčí s pazúrmi namierenými k samici a trepe nimi. Pohlavnej dospelosti dosahujú asi piaty rok, kľúčová je ale predovšetkým dosiahnutá veľkosť korytnačky. Rozmnožuje sa začiatkom jari. Dĺžka vývoja je asi 10-13 týždňov. Počiatkom leta si samica vyhĺbi nohami jamu, do ktorej nakladie 5 až 23, typicky 10 vajec. Jamu s vajcami prikryje zadnými nohami pieskom.[1]

Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]

Prirodzene sa vyskytuje na juhovýchode Spojených štátov amerických v oblasti od Floridy do júhovýchodnej Virgínie, kde je najrozšírenejšou korytnačkou. Vyskytuje sa ako v pomaly prúdiacich riekach, tak v údolných nivách, močiaroch a mokradiach.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b terarka.net - želva žlutolící
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Želva žlutolící na českej Wikipédii.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]