Trapéz (Orión)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Trapéz
M42 trapez.jpg
Pozorovacie dáta
(Epocha 2000.0)
Typ viacnásobná hviezda/
otvorená hviezdokopa
Rektascenzia 5 h 35 min 41 s
Deklinácia −05° 22′ 52″
Vzdialenosť 1 896 ly (zložka B)
Zdanlivá jasnosť (V) 5,13 mag.
Súhvezdie Orión
Fyzické charakteristiky
Vek približne 30 000 rokov
Zvláštne vlastnosti niekedy označovaná
ako štvorhviezda
Iné označenia Lichobežník, Théta
Orionis, 41-43 Orionis,
SAO 132314-132321
Hmloviny - Hviezdokopy - Galaxie
Trapéz (v strede snímky) obklopený hmlovinou M42

Trapéz (prípadne Trapezium alebo Lichobežník alebo Théta Orionis/θ Ori) je viacnásobná hviezda v súhvezdí Orión často považovaná aj za hviezdokopu.

Voľným okom je viditeľná ako jediná hviezda, v malom ďalekohľade vyzerá ako štvorhviezda v tvare lichobežníka (podľa toho je pomenovaná), ktorého strany sú približne rovnako dlhé. V skutočnosti ide o systém s minimálne 10-timi hviezdami. Trapéz leží vo Veľkej hmlovine v Orióne (M42) a hlavne jeho ultrafialové žiarenie budí k žiareniu celú hmlovinu.

Vlastnosti hviezd[upraviť | upraviť zdroj]

Vzdialenosti medzi štyrmi hlavnými zložkami systému sú približne rovnaké. Táto štvorica je veľmi nestála a časom sa pravdepodobne premení na dve dvojice vzdialenejších hviezd, aké napríklad tvoria štvorhviezdu Epsilon Lyrae. Všetky jej zložky sú veľmi hmotné, veľmi jasné a veľmi mladé. Ich vek je okolo 30 000 rokov. Ich spektrálne typy sú O6, B1, B1 a B3. Najväčšia z tejto štvorice je hviezda označená Théta-1 C, ktorá má hmotnosť 40-krát väčšiu a svietivosť 200 000-násobne väčšiu ako Slnko. Jej povrchová teplota je 40 000 °C, čím je najhorúcejšou voľným okom viditeľnou hviezdou.

Fotometrické pozorovania ukázali, že najmenej dve jeho hviezdy (Théta-1 A a Théta-1 B) sú navyše zákrytové premenné s periódami obehu 3 a 63 dní. Spoločník Théty-1 B je dokonca podvojný, takže Trapéz je sústava minimálne s 10-timi slnkami. Kvôli tomu sa tiež niekedy označuje za hviezdokopu. Celková žiarivosť zložiek Trapézu je asi 300 000-krát väčšia ako žiarivosť Slnka.

Deštrukcia protoplanetárnych diskov[upraviť | upraviť zdroj]

Veľké množstvo ultrafialového žiarenia hviezd Trapézu a intenzívny hviezdny vietor sa podieľajú na ničení protoplanetárnych diskov blízkych hviezd. Energetické ultrafialové fotóny zahrievajú protoplanetárne disky, čo vedie k ich rýchlemu vyparovaniu. Intenzívny hviezdny vietor formuje disky do tvaru kvapiek, ktoré smerujú po vetre, tj. smerom od Trapézu. Vplyvom dopadajúceho žiarenia sa teplota diskov zvyšuje až na 1000°C. Intenzívny hviezdny vietor formuje disky do tvaru kvapiek, ktoré smerujú po vetre, tj. smerom od Trapézu. Normálny vznik planetárnych sústav je preto v okolí Trapézu narušený. Predpokladá sa, že disky sa okolo hviezd neudržia dostatočne dlhý čas na to, aby z nich mohli vzniknúť planéty. Podľa odhadov odparovanie diskov prebieha rýchlosťou troch mesačných hmotností za rok, čo potvrdili aj pozorovania z Hubbleovho vesmírneho ďalekohľadu. Tempo odparovania sa spomaľuje v závislosti od zmenšovania diskov.

Stabilita[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1971 ruský astronóm Georgij Nikolajevič Dubošin so spolupracovníkmi dokázal, že viacnásobné hviezdy typu Trapéz sa časom nerozpadnú, ako by sa dalo očakávať z ich dynamicky nestabilnej konfigurácie. Ak by boli hviezdy systému Trapéz izolované, rozpadli by sa za nie viac ako niekoľko miliónov rokov. Nakoľko je však Trapéz členom hviezdnej asociácie, podlieha gravitačnému pôsobeniu ostatných hviezd asociácie. Pod ich gravitačným vplyvom sa vzájomné vzďaľovanie členov Trapézu zastaví a začnú sa jedna k druhej približovať. Fázy rozbiehania a zbiehania hviezd sa periodicky striedajú, preto sústava vyzerá, akoby neprestajne pulzovala.

Okolie[upraviť | upraviť zdroj]

Trapéz je vo vnútri oblasti prekotného zrodu hviezd doteraz zahalenej do materskej hmloviny – Veľkej hmloviny v Orióne. Okolo Trapézu je sústredená tretia skupina hviezd Oriónovej asociácie. Systém Trapéz obklopuje otvorená hviezdokopa viditeľná na infračervených snímkach. Táto hviezdokopa obsahuje okrem mladých nedávno zrodených hviezd aj protohviezdy, hnedých trpaslíkov a mladé osamotené planéty doteraz žeravé a emitujúce infračervené žiarenie. Hmota unikajúca zo vznikajúcich hviezd rýchlosťou 720 000 km/h vytvára líniu rázových vĺn, ktoré sú v hmlovine dobre viditeľné. Energetickým hviezdam v hmlovine vďačíme tiež za odfúknutie prachu a plynu, ktorý by nám inak pohľad do hmloviny M 42 zakrýval.