Traveller

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Lokomotíva "Traveller"
mechanický cestovateľ - parný kôň

Traveller bola parná lokomotíva konštruktéra Williama Bruntona z Pentrichu v strednom Anglicku. Pre svoju neobvyklú konštrukciu bola označovaná ako mechanický cestovateľ[1] alebo parný kôň.[2] Dôvodom k tomuto označeniu bol spôsob prenosu ťažnej sily, a to cez sústavu pák, ktorá napodobňovala chôdzu koňa.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Dobové vyobrazenia lokomotívy

Už okolo roku 1800 bolo známe, že je možné uviesť do pohybu koč-voz jednoduchým pôsobením sily na lúče kolesa, teda pôsobením páky na os kolesa. [3] Týmto princípom sa zaoberali konštruktéri Trevithick a Gilbert. Výsledkom ich činnosti bolo zistenie, že trecia sila medzi kolesom a podkladom je dostatočne veľká na to, aby priamym pohonom kolies bolo možné vozidlu udeliť rýchlosť až 8 míľ/h, a to aj v stúpaní 3-4 ‰. [3]

Aj napriek tejto skutočnosti sa William Brunton, [4], ktorý stále vychádzal z princípu konskej železnice, rozhodol pre iné riešenie a 22. mája 1813 si nechal patentovať pohon na princípe mechanickej nohy resp. mechanických nôh, keď tieto tlačia lokomotívu pred sebou. [5]

Lokomotíva bola skutočne v roku 1814 nasadená do prevádzky na priemyselnej železnici v Newbattle Collier (kraj Durham) so stúpaním 1:36, kde bola používaná cez zimu roku 1814. [2] Mimo prevádzky na priemyselnej železnici bola lokomotíva používaná aj na predvádzanie - vlastnú prezentáciu. Pri jednej z týchto prezentácií, 31. júla 1815 vo Philadelphii (kraj Durham, Anglicko), došlo k nešťastiu, keď z nedbanlivosti obsluhy explodoval kotol lokomotívy. Následkom toho bolo odlietajúcimi kusmi železa zabitých 13-16 osôb a mnoho ďalších zranených, prevažne z radov turistov, ktorí sledovali chod stroja. [4] Nehode nebola venovaná prílišná pozornosť, pretože sa jednalo o priemyselnú železnicu a železnica ako taká bola ešte len na začiatku svojho rozvoja. Napriek tomu je možné, že išlo o prvé železničné nešťastie s takto vysokým počtom obetí v histórii. W. Brunton bol touto udalosťou otrasený a lokomotívu už neopravil. [6] [7]

Konštrukcia[upraviť | upraviť zdroj]

Železný tepaný kotol a parný stroj boli klasickej ležatej konštrukcie z tej doby, 5 stôp a 6 palcov dlhý a 3 stopy v priemere. [4] Kotol bol uložený v ráme na štyroch kolesách s okolky. [3]

Zaujímavo však bol riešený prenos ťažnej sily, a to pomocou sústavy pák pripomínajúcich nohy.[3] [8] Lokomotíva mala iba jeden asymetricky umiestnený parný valec s priemerom 6 palcov a zdvihom 24 palcov, umiestnený na jednej strane v hornej časti kotla. Piestnica priamo poháňala jednu nohu. Pri vysúvaní piestnice táto priamo pôsobila na kĺb jednej páky (dolná) opierajúcej sa o koľajnicu a posúvajúci lokomotívu vpred a druhej páky (horná), ktorá cez trecí prevod s prítlačným mechanizmom (súčasť patentu) ovládala zdvih nohy pri spätnom pohybe.

Druhá noha pracuje rovnakým spôsobom ale v obrátenej fáze. [3][4] Teda, ak je jedna noha opretá o koľajnicu a posúva lokomotívu vpred, druhá noha je nadvihnutá a presúva sa smerom ku kotlu. V krajnom bode, kedy je opretá noha o koľajnicu na konci svojej dráhy (krok dĺžky 26 stôp), mechanizmus ju pomocou lán alebo popruhov nadvihne a pohybuje sa späť ku kotlu. Druhá noha je v krajnom bode spustená na koľajnici a začne prenášať ťažnú silu. Takto sa obe nohy striedajú; krok za krokom.

Pretože mala lokomotíva iba jeden piest, bola druhá noha uvádzaná do pohybu cez dve tiahla s ozubeným hrebeňom, kedy boli tiahla pripojené k nohám v mieste nad horným okrajom kotla. [3][4] Medzi ozubené hrebene bolo vložené ozubené koleso so zvislou osou prechádzajúcou osou kotla. Tak ako sa pohybuje noha, poháňaná piestnicou, pohybuje sa tiahlo s ozubeným hrebeňom a prenáša kývavý pohyb na ozubené koleso na svojej strane. Na druhej strane sa pohyb ozubeného kolesa prenáša na druhý hrebeň s tiahlom a toto tiahlo pohybuje druhou nohou. [9]

Nevýhodou tejto konštrukcie bolo, že pohyb lokomotívy bol iba jednosmerný.

Parametre[upraviť | upraviť zdroj]

  • Prevádzkovateľ: Butterley Works, Derbyshire
  • Projektant: William Brunton
  • Konštruktér: William Brunton
  • Rok výroby: 1813
  • Počet vyrobených kusov: 1
  • V prevádzke: 1813 -1815
  • Hmotnosť v službe (t): 1 ¼
  • Rozchod koľají: nezistené
  • Maximálna rýchlosť (míľ / h): 3
  • Usporiadanie pojazdu: (2)
  • Trvalý výkon (hp): 4-6
  • Maximálna ťažná sila: nezistené
  • Maximálna rýchlosť (míľ / h): 2,25
  • Pretlak pary (lb/in2): 40-45
  • Počet valcov: 1
  • Priemer valcov: ½ ft / 6in / 152 mm
  • Zdvih valcov: 2ft / 24in / 610 mm
  • Priemer behúňov (mm): nezistené
  • Počet plamenců: 1
  • Typ motora (fyz.princíp): parný stroj
  • Prenos výkonu (mech.sústava): sústava pák
  • Palivo: uhlie
  • Hnacie médium: para

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. SINCLAIR, Angus. Development of the Locomotive engine [online]. New York: A. Sinclair publishing company, 1907, [cit. 2011-06-26]. Dostupné online. (po anglicky)
  2. a b Bruntons In History: William Brunton (1777-1851) [online]. [Cit. 2011-06-26]. Dostupné online. Archivované 2010-05-27 z originálu. (po anglicky)
  3. a b c d e f FLETCHER, William. The History and Development of Steam Locomotion on Common Roads [online]. E. & F.N. Spôn, 1891, [cit. 2011-06-26]. Dostupné online. (po anglicky)
  4. a b c d e SECON, G. A.. The Evolution of the Steam Locomotive 1803 to 1898 [online]. The Railway Publishing CO., Ltd, 1899, [cit. 2011-06-26]. Dostupné online. (po anglicky)[nefunkčný odkaz]
  5. BROWN, William H.. The History of the First Locomotives In America: Chapter VI. TREVITHICK'S ENGINE [online]. D. Appleton And Company, 1871, [cit. 2011-06-26]. Dostupné online. (po anglicky)
  6. The World 's Worst Railroad Disasters [online]. [Cit. 2011-06-26]. Dostupné online. Archivované 2014-12-28 z originálu. (po anglicky)
  7. Top 10 Bizarre Accidents: Philadelphia Boiler Explosion [online]. [Cit. 2011-06-26]. Dostupné online. (po anglicky)
  8. Locos [online]. [Cit. 2011-06-26]. Dostupné online. Archivované 2008-03-06 z originálu. (po anglicky)
  9. Pre-1825 British Locomotives: 1813 William & Edward Chapman Lambton Chain Locomotive [online]. Locos, [cit. 2011-06-26]. Dostupné online. Archivované 2016-10-02 z originálu. (po anglicky)