Tretia ríša

Z Wikipédie

Prejsť na: navigácia, hľadanie
Veľkonemecká ríša
Vlajka Znak
Vlajka Znak
Národné motto:
Ein Volk, ein Reich, ein Führer.
(Jeden národ, jedna ríša, jeden vodca!)
Štátna hymna:
Das Lied der Deutschen
Horst-Wessel-Lied
Miestny názov  
 • dlhý Großdeutsches Reich
 • krátky
Hlavné mesto Berlín
°′ .š. °′ .d.
Najväčšie mesto Berlín
Úradné jazyky Nemčina
Štátne zriadenie Diktatúra
Adolf Hitler
Vznik marec 1933 -
8. máj 1945
Rozloha
 • celková
 • voda (%)
 
633 786 km²   
 km² ( %)
Počet obyvateľov
 • odhad ([[]])
 • sčítanie (1937)

 • hustota ()
 

69 314 000

109,4 /km²
Mena Ríšska marka (RM)
Časové pásmo
 • Letný čas
(UTC)
(UTC)
Internetová doména
Smerové telefónne číslo +

Tretia ríša (nemecky Drittes Reich; alternatívne názvy: Veľkonemecká ríša (od anšlusu Rakúska do konca druhej svetovej vojny), nacistické Nemecko) označuje obdobie, kedy v Nemecku vládol národný socializmus, teda od marca 1933 do 8. mája 1945. Použitie názvu malo čisto ideologický, legitimačný charakter a tento názov sa nepoužíval počas celej Hitlerovej vlády.

Nacistické Nemecko sa samo nazývalo Treťou ríšou v nadväznosti na bismarckovskú druhú ríšu (od roku 1871) a prvú Svätú ríšu rímsku (existovala do roku 1806). Chcelo sa tak stotožniť s údajne lepšou minulosťou.

V nacistickej propagande hral pojem „Tretia ríša“ svoju úlohu len krátky čas. Už od roku 1938, po pripojení Rakúska, sa uprednostňoval pojem „Veľkonemecká ríša“ (Großdeutsches Reich), a v júli 1939 ministerstvo propagandy odporučilo pojem „Tretia ríša“ nepoužívať. Dôvodom boli posmešky odporcov režimu, ktorí Hitlerovu Tisícročnú ríšu parodovali ako Štvrtú ríšu a nacistickému vedeniu prekážalo aj náboženské pozadie Svätej ríše rímskej.

Úradný názov nacistického Nemecka bol celý čas „Nemecká ríša“ (Deutsches Reich), po skončení vojny sa však pojem Tretia ríša vžil ako bežné označenie Nemecka pre celé nacistické obdobie 19331945.

[upraviť] Pozadie názvu

V skutočnosti ide o náboženský pojem, ktorý súvisí s chiliastickými hnutiami a ktorí používal pôvodne Joachim z Fiore. Podľa neho možno dejiny rozdeliť do troch období či ríši podľa jednotlivých osôb Trojice. V 20. rokoch 20. storočia bol tento pojem politicky zneužitý pri vzostupe NSDAP k moci. Vo svojej knihe Das dritte Reich (1923) opísal Arthur Moeller van den Bruck autoritársku utópiu podľa myšlienok národného socializmu, ktorá mala povstať ako následník nemeckého cisárstva, ktoré zaniklo s koncom 1. svetovej vojny.