Tretia ríša (propagandistický pojem)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Tretia ríša (nem. Drittes Reich) je dnes označenie celého obdobia nacistického Nemecka, ale v samotnom nacistickom Nemecku sa názov používal viac-menej len do konca 30. rokov. V stredoveku mal tento termín predchodcu v jednom náboženskom pojme.

Nacistické Nemecko[upraviť | upraviť zdroj]

Nacistické Nemecko sa samo nazývalo Treťou ríšou v nadväznosti na bismarckovskú druhú ríšu (od roku 1871) a prvú Svätú ríšu rímsku (existovala do roku 1806). Chcelo sa tak stotožniť s údajne lepšou minulosťou.

V nacistickej propagande hral pojem „Tretia ríša“ svoju úlohu len krátky čas. Už od roku 1938, po pripojení Rakúska, sa uprednostňoval pojem „Veľkonemecká ríša“ (Großdeutsches Reich), a v júli 1939 ministerstvo propagandy odporučilo pojem „Tretia ríša“ nepoužívať. Dôvodom boli posmešky odporcov režimu, ktorí Hitlerovu Tisícročnú ríšu parodovali ako Štvrtú ríšu a nacistickému vedeniu prekážalo aj náboženské pozadie Svätej ríše rímskej.

Po skončení vojny sa však pojem Tretia ríša vžil ako bežné označenie Nemecka pre celé nacistické obdobie 19331945.

Skoršie používanie pojmu[upraviť | upraviť zdroj]

Tretia ríša je v skutočnosti náboženský pojem, ktorý súvisí s chiliastickými hnutiami a ktorí používal pôvodne Joachim z Fiore. Podľa neho možno dejiny rozdeliť do troch období či ríši podľa jednotlivých osôb Trojice.

V 20. rokoch 20. storočia bol tento pojem politicky zneužitý pri vzostupe NSDAP k moci. Vo svojej knihe Das dritte Reich (1923) opísal Arthur Moeller van den Bruck autoritársku utópiu podľa myšlienok národného socializmu, ktorá mala povstať ako následník nemeckého cisárstva, ktoré zaniklo s koncom 1. svetovej vojny.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Třetí říše (propaganda) na českej Wikipédii. Ani pôvodný článok však nemá uvedené zdroje.