Nimitz (trieda lodí)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Trieda Nimitz)
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Lietadlové lode triedy Nimitz
USS George H.W. Bush (CVN-77) (cropped).jpg
Lietadlová loď USS George H.W. Bush (CVN-77)
Základná charakteristika
Štát USA USA
Druh Lodná trieda lietadlových lodí
Staviteľ Newport News Shipbuilding Company
Dátum spustenia na vodu 3. máj 1975
Dĺžka Celková: 332,8 m
Hladinová: 317,0 m
Šírka Celková: 76,8 m
Hladinová: 40,8 m
Ponor 12,50 m
Štandardný výtlak 100 000 až 104 600 imperiálnych ton (100 000 – 106 300 ton)[1] ton
Posádka 5 680
Pancierovanie a výzbroj
Pancierovanie stred 64 mm kevlar nad životnými priestormi[2] mm
Hlavná výzbroj * 16–24 × Sea Sparrow alebo NATO Sea Sparrow riadených striel
* 3 alebo 4 × Phalanx CIWS alebo RIM-116 Rolling Airframe Missile
Lietadlá 85 – 90 lietadiel a vrtuľníkov[3]
Pohon a pohyb
Pohon 2 × Westinghouse A4W jadrové reaktory
4 × parné turbíny
4 × hriadele
260 000 hp (194 000 kW)
Maximálna rýchlosť 30+ uzlov
Maximálny dosah Neobmedzená vzdialenosť, 20-25 rokov námorných míľ

Trieda Nimitz je lodná trieda desiatich jadrovo-poháňaných lietadlových lodí v službe United States Navy. S celkovou dĺžkou 333 metrov a výtlakom pri plnom zaťažení nad 100 000 imperiálnych ton,[1] sú najväčšími vojnovými loďami na svete. Namiesto použitia plynových turbín alebo diesel-elektrických systémov, používa na pohon dva tlakovodné reaktory s pohonom na štyri hnacie hriadele, pričom môže vyvinúť maximálnu rýchlosť nad 30 uzlov (56 km/h) s výkonom okolo 260 000 koní (190 MW). Ako výsledok použitia jadrového pohonu, sú lode schopné prevádzky po dobu viac ako 20 rokov bez tankovania a majú predpovedanú služobnú životnosť nad 50 rokov.[4] Sú kategorizované ako jadrovo-poháňané lietadové lode a sú číslované za sebou idúcimi trupovými číslami medzi CVN-68 a CVN-77.[pozn 1]

Všetkých desať lodí bolo postavených lodenicou Newport News Shipbuilding vo Virgínii. USS Nimitz, vedúca loď triedy, bola uvedená do služby dňa 3. mája 1975 a USS George H.W. Bush, desiata a posledná loď triedy bola uvedená do služby dňa 10. januára 2009. Od 70. rokov, lode triedy Nimitz sa zúčastnili mnohých konfliktov a operácií po celom svete, vrátane Operácie Eagle Claw v Iráne, Púštnej búrke a nedávno v irackej a afganskej vojne.

Uhlová vzletová plocha lodí používa zariadenie CATOBAR na obsluhu lietadiel s parným katapultom, ktorý pomáha vzletu a zádržné laná. Takisto aj zrýchľovacie zariadenia vzletovej plochy, ktoré dovoľujú širší výber lietadiel, hlavne so zariadením STOVL, ktoré používajú menšie lode. Nalodená letecká technika sa je tvorená z maximálne 90 lietadiel. Sú to stíhacie F/A-18E/F Super Hornet a F/A-18 Hornet, ktoré sa používajú ako hlavný typ po vyradení stíhačiek Grumman F-14 Tomcat. Okrem týchto lietadiel majú plavidlá defenzívnu výzbroj pre protilietadlový boj a raketovú obranu.

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Lietadlové lode triedy Nimitz majú celkovú dĺžku 333 metrov a výtlak pri plnom zaťažení okolo 100 000–104 000 imperiálnych ton (102 000–106 000 ton).[5] Ich šírka na hladine je 41 metrov a maximálna šírka ich vzletových plôch je od 77,76 m do 78,41 m (v závislosti na type). Lodné posádky môžu mať do 3 200 ľudí, okrem leteckej obsluhy s 2480 ľuďmi.[6]

Konštrukcia[upraviť | upraviť zdroj]

Loď USS Carl Vinson na mori v roku 2010

Riešenie vzletovej plochy, výťahov či veliteľského mostíka nadväzuje na triedu Kitty Hawk. Taktiež podobné je rozloženie štyroch výťahov a parných katapultov typu C-13. Z jedného katapultu môže štartovať nový stroj každých 20 sekúnd. Dôležité časti lode chráni pancierovanie z kevlaru. Z celkových 5680 členov posádky je 3 200 námorníkov a 2 480 členov leteckého personálu.[4]

Obrannú výzbroj tvoria rôzne kombinácie obranných systémov, obvykle dva až tri systémy Sea Sparrow a tri až štyri systémy blízkej obrany s 20mmm kanónom Phalanx CIWS.[4] Najnovšie môžu byť inštalované aj systémy RIM-162 ESSM a RIM-116 RAM (nesie ich napríklad USS George H.W. Bush). Chráni ich tiež rad systémov elektronického boja.

Na palube lode je až 85 lietadiel a vrtuľníkov rôznych typov. Zloženie leteckého parku sa líši podľa konkrétnych úloh. Obvykle nesú 24 útočných lietadiel F/A-18F Super Hornet, 10 viacúčelových stíhacích lietadiel F/A-18C Hornet, 4 lietadlá pre elektronický boj EA-6B Prowler, 4 lietadlá včasnej výstrahy E-2C Hawkeye, 2 transportné lietadlá C-2 Greyhound a 8 vrtulníkov SH-60 Seahawk (4× SH-60F, 2× HH-60H a 2× SH-60B).[7] Lietadlá, ktoré boli predtým používané na lodiach triedy Nimitz, boli F-14 Tomcat, S-3 Viking, A-7 Corsair II a A-6E Intruder.[8]

Všetkých desať lietadlových lodí triedy Nimitz bolo postavených medzi rokmi 1968 až 2006 v Newport News Shipbuilding Company v meste Newport News v štáte Virgínia, v najväčšom suchom doku na severnej pologuli, v suchom doku 12 s momentálnou dĺžkou 662 metrov po nedávnom rozšírení.

Od USS Theodore Roosevelt (CVN-71) sú lode vyrábané stavebnicovou konštrukciou (USS George H.W. Bush bol konštruovaný modulmi 161 'super-lift'). Použitím portálových žeriavov boli moduly premiestňované do suchého doku a následne zvárané. Oblúkové časti mohli vážiť viac ako 680 ton.[9][10][11] Táto metóda bola pôvodne vyvinutá lodenicou Ingalls Shipbuilding.[12]

Celková cena konštrukcie jednej lode je okolo 4,5 miliardy amerických dolárov.[pozn 2][13]

Pohon[upraviť | upraviť zdroj]

Lodná skrutka lode USS George Washington

Všetky lode triedy sú poháňané dvomi jadrovými reaktormi A4W, umiestnenými v separovaných priestoroch. Reaktory poháňajú štyri hnacie hriadele, pričom môžu vyvinúť maximálnu rýchlosť nad 30 uzlov (56 km/h) a maximálny výkon 260 000 koní (190 NW).[3] Reaktory produkujú teplo jadrovou reakciou, ktorá ohrieva vodu. Tá je následne prúdi cez štyri turbíny (vyrobené spoločnosťou General Electric), ktoré sú spoločné pre dva reaktory. Výkon turbín je prenášaný na štvoricu bronzových lodných skrutiek, každá s priemerom 7,6 metra a hmotnosťou 30 ton. Za nimi sú dve smerové kormidlá s výškou 8,8 metra a dĺžkou 6,7 metra, pričom každé kormidlo váži 50 ton.[14] Lode triedy Nimitz stavané od lode USS Ronald Reagan tiež majú hruškové predky za účelom zlepšenia rýchlosti a úspory paliva redukciou hydrodynamického odporu.[15] Ako výsledok použitia jadrového pohonu, sú lode schopné nepretržitej prevádzku po dobu nad 20 rokov bez natankovania a majú predpovedanú služobnú činnosť nad 50 rokov.[14]

Výzbroj a ochrana[upraviť | upraviť zdroj]

Odpal riadenej strely Sea Sparrow z lode USS Theodore Roosevelt. Systém Phalanx CIWS je na obrázku vľavo.

Okrem lietadiel nalodených na palube, lode nosia defenzívnu výzbroj pre prieme použitie proti riadeným strelám a nepriateľským lietadlám. Tá sa skladá z jedného, z troch alebo štyroch NATO RIM-7 Sea Sparrow raketových kompletov dizajnovaných pre obranu proti lietadlám a protilodným strelám rovnako ako jedna z troch alebo štyroch 20 mm Phalanx CIWS kanónov na raketovú obranu. USS Ronald Reagan nemá žiadnu z nich, pretože bola postavená so systémom RIM-116 Rolling Airframe Missile, z ktorých dva boli inštalované v USS Nimitz a USS George Washington. Tie budú inštalované na ďalšie lode keď sa vrátia na Refueling and Overhaul (RCOH).[3][16] Od USS Theodore Roosevelt, sú lode vyrábané so 64 mm kevlarovým pancierovaním nad životnými priestormi, pričom medzi prvé lode, ktoré boli ním dodatočne vybavené patrili: Nimitz v 1983–1984, Eisenhower v 1985–1987 a Vinson v 1989.[2][17]

Ďalšie obranné prostriedky, ktoré lode používajú sú štyri šesť-hlavňové návnadové raketové komplety Sippican SRBOC, s rozmiestnenými svetelnými raketami. Lode tiež používajú systémy elektronického boja Raytheon AN/SLQ-32(V) na odhalenie a narušenie nepriateľských radarových signálov okrem schopností elektronického boja niektorých z lietadiel na palube.[18][19]

Nehody a incidenty[upraviť | upraviť zdroj]

Ako na väčšine veľkých vojnových lodí US Navy, aj tu bolo niekoľko incidentov, ktoré spôsobili smrť alebo zranenie jedného alebo viacerých členov posádky lode, hoci väčšinu spôsobili náhodné nehody alebo poruchy, ako muž cez palubu ako výsledok zlého počasia. Jeden z najväčších incidentov sa stal dňa 26. mája 1981, keď lietadlo EA-6B Prowler havarovalo na vzletovej ploche lode Nimitz, pričom zahynulo 14 členov posádky a ďalších 45 bolo zranených.[20][21] Súdne testy posádky spojenej z nehodou ukázali, že niekoľko členov malo pozitívne testy na marihuanu.

V prípadoch poruchy lietadla, boli piloti v niekoľkých prípadoch schopní sa bezpečne katapultovať. Avšak, takisto sa vyskytli fatálne letecké nehody; v roku 1994 por. Kara Hultgreen, prvá pilotka lietadla F-14 Tomcat, prišla o život pri pokuse o pristátie na palubu lode Abraham Lincoln počas cvičného letu.[22]

Požiare tiež spôsobili poškodenie lodí; v máji 2008 počas prevážania lode George Washington do svojho súčasného domovského prístavu Yokosuka Naval Base ju zasiahol vážny požiar, po ktorom sa opravy vyšplhali na čiastku 70 miliónov amerických dolárov a bolo zranených 37 námorníkov. Požiar spôsobilo nedovolené fajčenie v časti blízko nesprávne skladovaných horľavých chladív.[23][24][25]

Lode triedy[upraviť | upraviť zdroj]

Loď USS Abraham Lincoln v suchom doku lodenice Newport News Shipbuilding

United States Navy vymenovalo nasledujúce lode v triede Nimitz:[26]

Loď Trupové číslo Položenie kýlu Spustená V službe RCOH Domovský prístav (2010) Referencie
Nimitz CVN-68 22. jún 1968 13. máj 1972 3. máj 1975 1998–2001 Naval Air Station North Island, San Diego, Kalifornia
Naval Station Everett, Everett, Washington (2011)
[6][27]
Dwight D. Eisenhower CVN-69 15. august 1970 11. október 1975 18. október 1977 2001–2005 Naval Station Norfolk, Norfolk, Virgínia [28][29]
Carl Vinson CVN-70 11. október 1975 15. marec 1980 13. marec 1982 2005–2009 Naval Air Station North Island, San Diego, Kalifornia [30][31]
Theodore Roosevelt CVN-71 31. október 1981 27. október 1984 25. október 1986 2009–súčasnosť Naval Station Norfolk, Norfolk, Virgínia [1][32]
Abraham Lincoln CVN-72 3. november 1984 13. február 1988 11. november 1989 Naval Station Everett, Everett, Washington
Naval Station Norfolk, Norfolk, Virgínia (2011)
[33][22]
George Washington CVN-73 25. august 1986 21. júl 1990 4. júl 1992 Yokosuka Naval Base, Jokosuka, Japonsko [1][34]
John C. Stennis CVN-74 13. marec 1991 11. november 1993 9. december 1995 Naval Base Kitsap, Bremerton, Washington [1][35]
Harry S. Truman CVN-75 29. november 1993 7. september 1996 25. júl 1998 Naval Station Norfolk, Norfolk, Virgínia [1][36]
Ronald Reagan CVN-76 12. február 1998 4. marec 2001 12. júl 2003 Naval Base Kitsap, Bremerton, Washington (2011) [1][37]
George H.W. Bush CVN-77 6. september 2003 9. október 2006 10. január 2009 Naval Station Norfolk, Norfolk, Virgínia [38]

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Písmená CVN označujú typ lode: "CV" je trupový klasifikačný symbol pre lietadlové lode, and „N“ označuje jadrový pohon. Čísla za CVN označujú, že to je 68. "CV", alebo väčšia lietadlová loď.
  2. Všetky finančné hodnoty sú nastavené pre infláciu podľa hodnôt z 00. rokov

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d e f g Polmar, p. 112
  2. a b FONTENOY, Paul E.. [s.l.] : ABC-CLIO Ltd, 2006. ISBN 978-1851095735. S. 349.
  3. a b c GIBBONS, Tony. The Encyclopedia of Ships. Londýn, Spojené kráľovstvo : Amber Books, 2001. [Cit. 2009-12-19]. ISBN 978-1-905704-43-9. S. 444.
  4. a b c Aircraft Carriers - CVN [online]. U. S. Navy, rev. 2010-03-16, [cit. 2010-05-05]. Dostupné online.
  5. Wolfson, Dianna. "A Solution to the Inherent List on Nimitz Class Aircraft Carriers" Defense Technical Information Center 2004
  6. a b USS Nimitz (CVN 68) Multi-Purpose Aircraft Carrier [online]. Naval Vessel Register, [cit. 2009-12-18]. Dostupné online.
  7. US Navy Carrier Air Wings [online]. . Dostupné online.
  8. Lambeth, p. 89LAMBETH, Benjamin. American Carrier Air Power At The Dawn Of A New Century. [s.l.] : RAND Corporation, 2005. ISBN 0-8330-3842-7. S. 138.
  9. CVN 78 Construction & Facilities [online]. Northrop Grumman Shipbuilding, [cit. 2010-05-30]. Dostupné online.
  10. Construction of George H. W. Bush (CVN 77) [online]. U.S. Navy, 8. marec 2005, [cit. 2010-05-30].
  11. George H.W. Bush (CVN 77) Christening [online]. Northrop Grumman Shipbuilding, 7. október 2006, [cit. 2010-05-30]. Dostupné online.
  12. Our Heritage: Litton Industries [online]. Northrop Grumman Shipbuilding, [cit. 2010-05-30]. Dostupné online.
  13. Ronald O'Rourke. Navy CVN-21 Aircraft Carrier Program: Background and Issues for Congress [online]. US Department of the Navy, [cit. 2009-12-18]. Dostupné online.
  14. a b Information About Us [online]. U.S. Navy, 14. október 2009, [cit. 2010-05-24]. Dostupné online.
  15. A Methodology for Estimating the Effect of Aircraft Carrier Operational Cycles on the Maintenance Industrial Base: Technical Report. [s.l.] : RAND Corporation, 2007. ISBN 978-0833041821. S. 30.
  16. Aircraft Carriers – CVN [online]. U.S. Navy, 6. november 2009, [cit. 2009-12-19]. Dostupné online.
  17. Wertheim, p. 884
  18. Wertheim, p. 885
  19. Polmar, p. 108
  20. Cold War Ship – Nimitz class [online]. Royal Air Force Museum London, [cit. 2009-12-21]. Dostupné online.
  21. ANDERSON, Kurt, Beaty, Jonathan Night of Flaming Terror. Time, 8. jún 1981. Dostupné online [cit. 2008-10-02].
  22. a b EVANS, Mark L.. Abraham Lincoln [online]. 13. august 2008, [cit. 2010-03-23]. Dostupné online.
  23. Dale Eisman. Two top Navy officers fired over $70 million carrier blaze [online]. Virginia-Pilot, 30. júl 2008, [cit. 2009-12-19]. Dostupné online.
  24. LIEWER, Steve. Crew Faulted In Blaze On Carrier. San Diego Union-Tribune, 7. október 2008. Dostupné online.
  25. Casualties: U.S. Navy and Marine Corps Personnel Killed and Injured in Selected Accidents and Other Incidents Not Directly the Result of Enemy Action [online]. Naval Historical Center, [cit. 2010-03-13]. Dostupné online.
  26. Aircraft Carriers – CV, CVN [online]. U.S. Navy, 12. október 2007, [cit. 2009-01-10]. Dostupné online.
  27. USS Nimitz (CVA(N)-68) [online]. 8. máj 2009, [cit. 2010-03-23]. Dostupné online.
  28. USS Dwight D. Eisenhower (CVN-69) [online]. Naval Vessel Register, [cit. 2009-12-18]. Dostupné online.
  29. EVANS, Mark L.. USS Dwight D. Eisenhower (CVN-69) [online]. 27. september 2006, [cit. 2010-03-23]. Dostupné online.
  30. USS Carl Vinson (CVN-70) [online]. Naval Vessel Register, [cit. 2009-12-18]. Dostupné online.
  31. EVANS, Mark L.. USS Carl Vinson (CVN-70) [online]. 11. júl 2007, [cit. 2010-03-23]. Dostupné online.
  32. USS Theodore Roosevelt (CVN-71) [online]. Naval Vessel Register, [cit. 2009-12-18]. Dostupné online.
  33. USS Abraham Lincoln (CVN-72) [online]. Naval Vessel Register, [cit. 2009-12-18]. Dostupné online.
  34. USS George Washington (CVN-73) [online]. Naval Vessel Register, [cit. 2009-12-18]. Dostupné online.
  35. USS John C. Stennis (CVN-74) [online]. Naval Vessel Register, [cit. 2009-12-18]. Dostupné online.
  36. USS Harry S. Truman (CVN-75) [online]. Naval Vessel Register, [cit. 2009-12-18]. Dostupné online.
  37. USS Ronald Reagan (CVN-76) [online]. Naval Vessel Register, [cit. 2009-12-18]. Dostupné online.
  38. USS George H.W. Bush CVN-77 [online]. Naval Vessel Register, [cit. 2009-12-18]. Dostupné online.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Nimitz class aircraft carrier na anglickej Wikipédii a Třída Nimitz na českej Wikipédii.

Ďalšie čítanie[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]