Tripitaka

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Thajský Pálijského kánon
Rukopis na palmovom liste s časťami Pálijského kánonu v thajčine.

Tripitaka (-sanskritský kmeň) alebo Tripitakam (-sanskritský nominatív), resp. Tipitaka (-pálíjský kmeň) alebo Tipitakam (-pálijský nominatív), doslova: trojkôš, je súhrnný názov budhistických kánonických textov. Existuje niekoľko rôznych verzií Tripitaky, najznámejší je Pálijský kánon školy théraváda.

Texty Tripitaky, ktoré si Budhovi žiaci pôvodne odovzdávali ústnym podaním a memorizovali ich, sa delia na tri časti. Podľa tradície vzniklo toto delenie tak, že zvitky palmových listov, na ktorých boli texty napísané, sa uchovávali v troch košoch. Zdá sa však, že rozdelenie textov na Tri koše sa ustálilo ešte pred ich zapísaním. Tesne po Budhovej smrti sa konal prvý budhistický koncil, na ktorom boli všetky jeho výroky spamäti recitované, roztriedené a kodifikované. Do kánonu Tripitaky sa dostali aj niektoré mladšie texty.

Delenie Tripitaky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Vinajapitaka - Kôš disciplíny - súhrn pravidiel, ktorými sa majú riadiť mnísi a mníšky sanghy.
  2. Suttapitaka (sanskr. Sútrapitaka) - Kôš náuky alebo Kôš sútier - delí sa päť ďalších zbierok (nikáj). Obsahuje Budhove výroky a udalosti z jeho života. Tieto texty uznávajú za autentické všetky budhistické školy, mahájána a vadžrajána majú však rad ďalších vlastných sútier
  3. Abhidhammapitaka (sanskr. Abhidharmapitaka) - Kôš scholastiky (vyššieho učenia) - súhrn pravdepodobne neskorších textov, v ktorých je Budhova náuka systematicky rozpracovaná, vysvetlená a popísaná prísne filozofickým jazykom. Abhidhammapitaka je špecifická pre théravádu, ostatné škoy majú vlastné zbierky komentárov

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]