Tritón a nymfa

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Súsošie Tritón a nymfa ako súčasť rovnomennej fontány na nádvorí Mirbachovho paláca v Bratislave

Tritón a nymfa je názov dvoch bronzových súsoší rakúskeho neobarokového sochára Viktora Oskara Tilgnera v Bratislave.

Bratislavský rodák Viktor Tilgner patril k významným umeleckým osobnostiam svojej doby o čom svedčí viacero zachovaných diel. K nim patria aj dve súsošia s rovnakým názvom - Tritón a nymfa. Ide vlastne o kópie pôvodného súsošia, ktoré bolo Tilgnerovou prvou prácou tohto druhu.

Na začiatku sedemdesiatych rokov 19. storočia absolvoval Viktor Tilgner študijný pobyt v Taliansku a pravdepodobne pod bezprostredným dojmom z cesty vytvoril v roku 1874 model fontánového súsošia v mierne nadživotnej veľkosti. Po prezentácii u širokej verejnosti sa stretlo s mimoriadne pozitívnym ohlasom. Model zaujal i samotného cisára Františka Jozefa I., ktorý ho kúpil a dal odliať do bronzu. Hotové dielo potom vystavili v novozriadenom viedenskom parku Volksgarten neďaleko cisárskej rezidencie Hofburg.

Viktor Tilgner sa neskôr stal profesorom Akadémie umenia a v tejto funkcii usporiadal v roku 1883 výstavu svojich diel v rodnom meste. Po jej skončení daroval Bratislave dvadsaťjeden vystavených diel, medzi ktorými bol aj model spomínaného súsošia. Predstaviteľov mesta dielo natoľko zaujalo, že v 50-tych rokoch nasledujúceho storočia ho dali, rovnako ako vo Viedni, odliať a vystaviť na nádvorí tzv. Vodných kasární rodiacej sa Slovenskej národnej galérie. Neskôr, v roku 1981 dali súsošie odliať do bronzu ešte raz. Nový odliatok použili ako ústredný prvok fontány na nádvorí Mirbachovho paláca, sídla Galérie mesta Bratislavy.

Motívom súsošia je antický príbeh o bohovi - polorybe-poločloveku Tritónovi, synovi boha mora Poseidóna, ako unáša morskú nymfu Néreovnu. Príbeh v Tilgnerovom sochárskom podaní pôsobí mimoriadnou dynamickosťou a pohybom. Predpokladá sa, že inšpiráciu pre svoje dielo našiel vo figurálnej maliarskej kompozícii rakúskeho umelca Hansa Makarta.

Súvisiace články[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • kol. autorov, Galéria mesta Bratislavy, Tatran, Bratislava, 1990, ISBN 80-222-0234-7
  • B. Bublincová, Št. Holčík, Bratislavské fontány, Tatran, Bratislava, 1990, ISBN 80-222-0175-8

Súradnice: 48°08′41″S 17°06′28″V / 48,144792°S 17,107754°V / 48.144792; 17.107754