Trolejbusová doprava v Košiciach

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Trolejbus Škoda 15 Tr na Diamantovej neďaleko sídliska KVP
Škoda 14TrM prichádza do zastávky Námestie osloboditeľov
Schéma košickej trolejbusovej siete

Košice sa stali v roku 1993 štvrtým slovenským mestom s trolejbusovou dopravou. Jej prevádzka je svojím rozsahom malá, tvorí ju jedna trať vedená západo-východným smerom vetviaca sa na západnom konci, ktorá sa podieľa takmer šiestimi percentami na celkových prepravných výkonoch mestskej hromadnej dopravy v Košiciach. Prevádzkovateľom je Dopravný podnik mesta Košice, a. s. Tak ako v Žiline a Banskej Bystrici, t. j. novších prevádzkach trolejbusovej dopravy, je napätie v troleji 750 V.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

O vybudovaní trolejbusovej dopravy sa rozhodlo v prvej polovici 80. rokov, kedy bolo nutné znížiť podiel autobusovej dopravy na dopravných výkonoch celej košickej MHD. Keďže nové sídliská budované na oboch svahoch v kopcovitom teréne nebolo možné obsluhovať električkami, práve trolejbusy sa zdali byť najvhodnejším riešením.[1] S budovaním dopravného závodu sa začalo v roku 1986, no ďalšie práce na sieti prerušila zamatová revolúcia.

S budovaním prvého úseku na trase Dargovských hrdinovMlynská bašta (I. etapa) sa začalo na počiatku 90. rokov, prvý trolejbus vyšiel na skúšobnú jazdu 2. septembra 1993. Rovnako sa sprevádzkovalo aj zázemie, vozovňa na Trolejbusovej ulici. Prvá trolejbusová linka bola označená číslom 70 a začala premávať 27. septembra 1993. Nasadené boli české kĺbové trolejbusy typu Škoda 15Tr, neskôr (1998) ich doplnila modernizovaná verzia Škoda 15TrM a krátky variant, typ Škoda 14TrM.

Vďaka podpore magistrátu bol od roku 1995 sprevádzkovaný úsek Mlynská bašta - Námestie osloboditeľov, od roku 1998 sa jazdí na Sídlisko KVP a o rok neskôr sa sprevádzkovala krátka vetva do Myslavy. Vznikli linky 71, 72.

Od roku 2005 dochádzalo k obmedzovaniu dopravných výkonov trolejbusovej dopravy (zrušenie linky 70). V lete 2007 sa v DPMK začalo otvorene hovoriť o jej postupnom útlme v meste a odpredaji nepotrebných trolejbusov.[2] Proti tomu vznikla vlna odporu verejnosti spojená s petíciou nielen za jej zachovanie, ale hlavne za jej ďalšie rozširovanie.[3] Dopravca reagoval dementovaním zámeru, posilnením spojov a zriadením nočnej trolejbusovej linky N71. Nové linkové vedenie z augusta 2008 sľubovalo posilnenie premávky trolejbusov na Sídlisko KVP zriadením kyvadlovej linky 73.[4] Tá však bola po dvoch mesiacoch zrušená a nahradená expresnou autobusovou linkou.[5]

V rokoch 2008-2012 sa dopravné výkony trolejbusovej trakcie postupne zvyšovali skracovaním intervalu dvoch nosných trolejbusových liniek.[6] Napriek tomu Dopravný podnik mesta Košice v septembri 2012 navrhol mestskému zastupiteľstvu zrušenie trolejbusovej dopravy, čo zdôvodňuje vysokými prevádzkovými nákladmi.[7] Mesto však zrušenie trolejbusov nepodporilo.

Linkové vedenie[upraviť | upraviť zdroj]

  • 71: Lingov - Dargovských hrdinov - Mier - Mlynská bašta - Námestie osloboditeľov - Toryská - KVP, kláštor ------(interval 10-15-12)
  • 72: Lingov - Dargovských hrdinov - Mier - Mlynská bašta - Námestie osloboditeľov - Toryská - Myslava, Grunt -------(interval 10-15-12)

Trolejbusy sa podieľajú aj na zabezpečovaní nočnej prepravy. Nočná linka N71 je súbežná s linkou 71.

Vozový park[upraviť | upraviť zdroj]

Na rozdiel od niektorých iných slovenských miest, Bratislavy, Prešova a Banskej Bystrice, Košice na svoj prvý nízkopodlažný trolejbus ešte čakajú. Jedno vozidlo (ev.č. 1006) prešlo v rokoch 2010-2011 generálnou opravou vo firme ZLINER.

Plány rozvoja[upraviť | upraviť zdroj]

Trolejbus Škoda 14 TrM na východnej konečnej Lingov

Podľa pôvodného plánu[8] by sa malo pokračovať vo výstavbe spojovacej trate od Mlynskej bašty cez Moyzesovu a Vojenskú na Sídlisko KVP, ale mesto Košice dosiaľ nevyčlenilo na túto stavbu finančné prostriedky.[9]

Trolejbusy boli krátko v hre aj ako riešenie dopravnej situácie na Sídlisku Ťahanovce[10], avšak zdá sa, že prednosť dostane projekt KORID a v rámci neho (regio-)električková trať na sídlisko.

Trolejbusom v Košiciach chýba nová koncepcia moderného rozvoja, keďže pôvodný projekt je starý už dvadsať rokov a potreboval by aktualizáciu. Momentálne nie je rozširovaniu siete naklonený ako dopravný podnik, tak ani magistrát, ktorý je jeho vlastníkom.

Rozhodujúcim faktorom prežitia tohto najmenšieho trolejbusového systému na Slovensku bude obnova stárnuceho vozového parku okolo roku 2013, kedy vyprší doba životnosti najstarších košických kĺbových trolejbusov z prvej dodávky.

Vozovne[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Kolesá pre všetkých: 90 rokov mestskej hromadnej dopravy v Košiciach. Košice: Východoslovenské vydavateľstvo, 1980, s. 165-168.
  2. DPMK chce utlmiť trolejbusovú dopravu.
  3. V Košiciach vyzbierali takmer 10 tisíc podpisov za zachovanie trolejbusov.
  4. ZMENY MHD: Na stole je pokus číslo 2!
  5. DPMK ruší linku č. 73.
  6. Výročná správa DPMK 2010
  7. DPMK: Dôvody útlmu trolejbusovej dopravy
  8. Atlas trolejbusů. Praha: Nadas, 1986, s. 180.
  9. Priority DPMK: Tarifikátory i trolejbusy na KVP.
  10. Ťahanovčania začnú bojovať za trolejbusy, dopravná situácia je neúnosná.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]