Trpasličia nova

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Trpasličia nova je typ kataklyzmickej premennej hviezdy zloženej z tesnej dvojhviezdy, v ktorej jednou zložkou je biely trpaslík, ktorý akreuje hmotu svojho spoločníka. Trpaslíčie novy sú podobné klasickým novám, v ktorých sa biely trpaslík podieľa na periodických výbuchoch, ale mechanizmus je odlišný. Klasické novy sú výsledkom fúzie a detonácie akreovaného vodíka, zatiaľ čo podľa súčasnej teórie trpaslíčie novy vznikajú z nestability akréčneho disku, keď plyn v disku dosiahne kritickú hustotu, ktorá spôsobí kolaps na bieleho trpaslíka a uvoľní veľké množstvo gravitačnej potenciálnej energie.

Od klasických nov sa líšia vo viacerých veciach. Ich svietivosť je nižšia a sú typicky rekurentné v škálach od dní až po desaťročia. Svietivosť výbuchov sa zvyšuje s rekurenčným intervalom, ako aj s orbitálnou periódou. Posledné výskumy z HST ukazujú, že trpaslíčie novy by sa mohli neskôr používať ako štandardné sviečky pri meraní vzdialeností kozmických objektov.