Trávnica (pieseň)

Trávnica je ľudová pieseň tematicky súvisiaca s prácou pri kosení lúk a sušení sena. Tieto piesne patria do kategórie lúčnych alebo poľných piesní geograficky typických pre oblasť stredného Slovenska, Liptova a Spiša. Tematika piesní je orientovaná na prácu na poli, prírodné a ľúbostné motívy. Trávnice boli považované za ženské piesne. Variantom pre mužov boli kosecké piesne.

V rámci slovenského ľudového folklóru patria trávnice spolu s uspávankami k ľudovej lyrike. Ide o takzvané piesňové skratky, ktoré vyjadrujú vzťahy, vlastné zážitky alebo osobné spomienky autorov. Pre trávnice je typickou ťahavá a clivá melódia. Tomuto typu piesní sú blízke pastierske a valašské piesne.

Slovesná zložka ľudových piesní tohto aj všeobecného typu vyjadruje myšlienkové pochody dedinského ľudu. Obsahovo vyzdvihuje pracovitosť statočnosť, mravnosť, pozitívne črty dedinského človeka, zmysel pre zábavu, ľudový žart a veselosť. Na druhej strane odsudzuje a opovrhuje bohatstvom a peniazmi.

„	Skorocel zelinu, „dobrý myseľ“ k tomu, poradila by som užívať dakomu. Z „dobrej mysle“ kvety, z skorocela listy uzdravia ťa ako hudba cimbalisty. Skorocel, skorocel, srdenenko zacel, aby mi vo chvíli neumrel môj milý. Z „dobrej mysle“ šťava kto bolenie máva na srdci na duši, nech si jej nasuší. Láskavec, láskavec, len tomu ty povedz: vydám-li sa znovu, či ostanem vdovou? A ja si poradím, zeliniek navarím, vydám sa tej zimy, keď sa zmyjem nimi.	“
– príklad trávnice

K ďalším príkladom konkrétnych piesní trávnic patria napríklad: „Ej, spievala bych hlasom“, „Gazda náš, gazda náš“, „Či to zvony zvonia“ a iné.

Literatúra

• URBANCOVÁ, Hana. Trávnice : lúčne piesne na Slovensku: ku genéze, štruktúre a premenám piesňového žánru. Bratislava : AEP, 2005. 323 s. ISBN 80-88880-67-X.
• BARTÓK, Béla. Slovenské ľudové piesne. Zväzok 1. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1959. 752 s. (Piesňové zbierky.)
• KRESÁNEK, Jozef. Slovenská ľudová pieseň so stanoviska hudobného. Bratislava : Slovenská akadémia vied a umení, 1951. 296 s.