Tuba (hudobný nástroj)
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
| tuba | |
| V iných jazykoch | |
|---|---|
| nem. Tuba | |
| ang. tuba | |
| franc. tuba | |
| kastíl. tuba | |
| Klasifikácia | |
| Podľa orchestrálnej praxe | Plechové dychové nástroje |
| Podľa spôsobu vzniku tónu | Aerofóny |
| Tónový rozsah | |
| Príbuzné nástroje | |
| eufonium, heligón, Wagnerova tuba | |
Tuba je basový plechový dychový nástroj hudobný nástroj s rozsahom Es2(kontraEs) - a1 (niekedy až c2). Tento nástroj sa objavil v orchestroch v 19. storočí a kvôli jeho mohutnosti sa používal najmä v revolučných skladbách.
Ladenie a rozsah [upraviť]
Tuba je zvukovo najhlbší z plechových dychových nástrojov a jeden z najhlbšie znejúcich hudobných nástrojov vôbec - hlbšie znejú len píšťaly niektorých registrov na organe. Ladí sa najčastejšie v základných ladeniach C,B, Es, F alebo ich kombináciách. Jej rozsah je závislý aj na nátrubku a fyzických dispozíciách hráča. Je opatrený troma (u majstrovských nástrojov až šiestimi) rotačnými ventilmi alebo piestami. Z nich piaty a šiesty slúžia k dolaďovaniu najhlbších tónov alebo k prelaďovaniu a zmene rozsahu.
Iné projekty [upraviť]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tuba (hudobný nástroj)