Tunel Branisko

Tunel Branisko
diaľničný tunel
Západný portál
Štát	Slovensko
Kraj	Prešovský kraj
Cesta	Beharovce-Fričovce
Prechod cez	pohorie Branisko
Súradnice	48°59′47.43″S 20°54′18.65″V
Dĺžka	4 975 m
Počet tubusov	1
Staviteľ	Váhostav a.s , ZPA Krížik a.s.
Stavebné náklady	8,5 miliardy Sk
Začiatok výstavby	1. apríl 1996
- Otvorenie 1. tubusu	29. jún 2003
Správca	Národná diaľničná spoločnosť
Poloha tunela v rámci Slovenska
Poloha v rámci Prešovského kraja
Freemap.sk: mapa

Tunel Branisko je slovenský diaľničný tunel na diaľnici D1, ktorý sa nachádza na úseku medzi Beharovcami a Fričovcami, na rozhraní okresov Levoča a Prešov, v katastrálnom území obcí Široké a Korytné. So svojou dĺžkou 4 975 m je v súčasnosti najdlhším prevádzkovaným tunelom na Slovensku.

Tunel nahradil náročný prechod cez priesmyk Branisko po štátnej ceste I/18, ktorý leží výške 751 m n. m. v pohorí Branisko.

História

Razba tunela sa začala razením prieskumnej štôlne v osi ľavého (severného) tubusu v apríli roku 1996. Prerazený bol v decembri 1997 a dnes slúži ako úniková štôlňa v prípade nehody v tuneli. V budúcnosti sa stane základom pre druhý definitívny tubus pre automobilovú dopravu.

Južnú, definitívnu tunelovú rúru začali raziť v máji 1997 a prerazená bola slávnostne dňa 1. mája 1999 za prítomnosti vtedajšieho predsedu vlády Mikuláša Dzurindu. Pri stretnutí oboch častí tunela počas razenia vznikla odchýlka iba 13 milimetrov. V ďalších mesiacoch nasledovala úprava interiéru tunela, výstavba vetracích šácht a vozovky a inštalácia technologického zariadenia. K slávnostnému otvoreniu tunela v polovičnom profile došlo dňa 29. júna 2003. Do 1. októbra 2003 bol tunel len v skúšobnej prevádzke a maximálna rýchlosť v ňom bola obmedzená na 60 km za hodinu.

Na jar v roku 2012 bol v tunel uzavretý, boli nutné opravy "štrbinovej kanalizácie, opravu odsávacích ventilátorov a komplexné skúšky technológií" a vodorovné značenie.

Parametre

Dĺžka razenej časti sprevádzkovaného južného tubusu tunela je 4822 metrov. Dĺžka západného, spišského portálu je 73,4 metra a východného, šarišského portálu 79,2 m, teda celková dĺžka tubusu je teda 4974,6 metra. Maximálne stúpanie v tuneli je 1,2 percenta a celkový svetlý prierez tubusu 68 metrov štvorcových. Prívod čerstvého vzduchu je zabezpečený od portálov, opotrebované vetry sú odvádzané cez vetraciu šachtu hlbokú 120 metrov s priemerom 7 metrov, ktorá sa nachádza približne v polovici tunela.

V tuneli je dohromady šesť núdzových zálivov, z toho sú štyri jednostranné a dva obojstranné. Vozovka je cementobetónová a prevádzkovaný tubus je prepojený so súbežnou únikovou štôlňou na trinástich miestach, v priemere na každých 360 metroch. V tuneli sa nachádza spolu 22 núdzových SOS hlások, priemerne na každých 240 metroch a na každých 120 metroch sú umiestnené protipožiarne výklenky s hydrantmi.

V interiéri tunela je pomocou vyžarovacieho kábla cez vyžarovacie štrbiny na frekvencii 92,2 MHz šírený rádiový signál stanice Rádio Slovensko (Slovenský rozhlas 1).

Kritika

Výstavba tunela je kritizovaná najmä kvôli jej predraženiu, pričom existencia faktúr na nevykonané práce vzbudzuje podozrenie z tunelovania rozpočtu na tento projekt. Dodávka technologického vybavenia tunela mala byť údajne predražená takmer trojnásobne z pôvodných 670 miliónov korún na 1,97 miliardy korún. Peniaze mali odísť na súkromné účty osôb zo Slovenska v švajčiarskych bankách.

Pochybné financovanie sa prejavilo pri poddimenzovanom geologickom prieskume, ktorý mal za následok nevhodné umiestnenie portálov tunela. V dôsledku toho došlo počas stavby k opakovanému zaplaveniu portálových častí stavby. Ďalšie problémy spôsobil aj fakt, že tunel pretína aktívny zlom.

Externé odkazy

• Tunel Branisko na stránke Národnej diaľničnej spoločnosti

Cestný portál Slovenský portál