Martin (mesto na Slovensku)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Turčiansky Svätý Martin)
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 49°04′00″S 18°55′21″V / 49.066733°S 18.922450°V / 49.066733; 18.922450
Martin
mesto
Martin-20.jpg
Historické centrum mesta
Flag of Martin (Slovakia).svg
Vlajka
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okres Martin
Región Turiec
Rieka Turiec
Nadmorská výška 394 m n. m.
Súradnice 49°04′00″S 18°55′21″V / 49.066733°S 18.922450°V / 49.066733; 18.922450
Rozloha 67,74 km² (6 774 ha) [1]
Obyvateľstvo 56 526 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 834,46 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1264
Primátor Mgr. art. Andrej Hrnčiar[3] (NEKA)
PSČ 036 01
ŠÚJ 512036
EČV MT
Tel. predvoľba +421-43
Poloha mesta na Slovensku
Red pog.svg
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta v rámci Žilinského kraja.
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Žilinského kraja.
Wikimedia Commons: Martin
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: www.martin.sk
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál
Centrum mesta
Martin, východný pohľad z Martinských hôľ
Budova Tatra banky
Budova vydavateľstva Neografia

Martin (do roku 1950: Turčiansky Svätý Martin, maď. Turócszentmárton, nem. Turz-Sankt Martin, lat. Sanctus Martinus / Martinopolis) je mesto na severe Slovenska. Nachádza sa asi 25 kilometrov juhovýchodne od Žiliny a 170 kilometrov severovýchodne od Bratislavy, v Žilinskom kraji. Leží v Turčianskej kotline na rieke Turiec, pod výbežkami Malej Fatry. Je to historické centrum Turca a okresné mesto.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá písomná zmienka je z roku 1284,ako „villa sancti Martini“, ktoré lokalitu pomenovalo podľa kostola zasväteného sv. Martinovi – biskupovi z francúzskeho Tours. Spomína sa to v donácii uhorského panovníka Ladislava IV.[4] 3. októbra 1340 panovník Karol Róbert povýšil Martin na mesto. V stredoveku bola pre Martin výhodná geografická poloha. V 19. storočí sa mesto stalo centrom slovenskej kultúry.

Od 17. storočia do roku 1922 sa mesto stalo centrom Turčianskej župy. Ku koncu 19. storočia tu začalo Slovenské národné obrodenie, sídli tu aj Matica slovenská (od roku 1863). V roku 1866 bolo v meste založené Slovenské patentálne gymnázium. Medzi ostatné významné spolky založené v meste patrí aj prvý ženský spolok Živena (1869), Slovenský spevokol (1872) ale aj Dobrovoľný hasičský spolok (1873).

Martinčania a obyvatelia Turca sa aktívne zapojili do revolučného diania v rokoch 1848–1849, do vojska sa ich prihlásilo 34. V mestečku sa 31. januára 1849 uskutočnilo ľudové zhromaždenie, na ktorom vodcovia výpravy oboznámili obyvateľov s návrhom na federáciu národov monarchie.

30. októbra roku 1918 sa práve Martinskou deklaráciou pripojilo Slovensko k Česku a vznikla Československá republika. Na konci 2. svetovej vojny bol Martin oslobodený Červenou armádou, 11. apríla 1945. 24. augusta 1994 bolo mesto Martin zákonom vyhlásené za národné kultúrne centrum Slovákov.

Priemysel[upraviť | upraviť zdroj]

Martin bol v dobe ČSSR významným strediskom ťažkého a zbrojárskeho strojárstva. Dnes sa v meste vyrába papier, nábytok. V Martine a okolí pôsobia významní zamestnávatelia: PREFA Sučany, Volkswagen Slovakia, HBM Pharma, ŽOS Vrútky, ECCO. V meste pôsobí tlačiareň Neografia. V oblasti turistického ruchu sú populárne strediská Martinské hole, Jasenská dolina a Valčianska dolina.Významným podnikom s viac ako storočnou tradíciou je firma Duropack Turpak, predtým Turčianske celulózky.

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Cestná doprava[upraviť | upraviť zdroj]

V Martine sa stretávajú dve cesty prvej triedy - cesta I/65 a I/18. Cesta I/65 tvorí obchvat Martina. Vďaka obchvatu sa v meste tvoria dopravné zápchy iba výnimočne. V budúcnosti bude Martinom prechádzať diaľnica D1 a rýchlostná cesta R3.

Železničná doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Martinom prechádza železničná trať 170, vedúca zo Zvolena do Vrútok. V meste sa nachádza železničná stanica. V mestskej časti Priekopa sa nachádza rovnomenná železničná zastávka. V minulosti sa uvažovalo o zriadení ďalšej zastávky v blízkosti sídliska Sever, ktorá mala niesť názov Martin-Fatra podľa neďalekej sódovkárne. Napriek tomu, že zastávka bola uvedená aj v cestovnom poriadku (napr. pre GVD 1995/1996), nikdy nebola zrealizovaná.

Napriek tomu, že od roku 1982[5] je trať po stanicu Martin elektrifikovaná jednosmerným napätím 3kV, v súčasnosti sem pravidelne nezachádzajú žiadne hnacie vozidlá závislej trakcie.

Autobusová doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Autobusová stanica je v blízkosti železničnej stanice. Premávajú z nej len prímestské autobusové linky, diaľková doprava premáva zo zastávky na ulici Jesenského. MHD prevádzkuje spoločnosť SAD Žilina a zabezpečuje 24 liniek. Väčšina začína / končí v centre Martina (zastávky MHD Prior, Biotika, SAD, Ľadoveň, Hotel Turiec). Cestovný lístok je možné zakúpiť u vodiča v hotovosti, z dopravnej karty alebo z mestskej karty.

V Martine je 101 zastávok. Premáva tu 45 autobusov, z toho 24 je typu Irisbus Crossway LE, 15 typu Irisbus Citelis 12M, 5 typu Karosa B 952E a 1 minibus typu Mercedes-Benz Vario[6]. Mestskej hromadnej doprave v Martine konkurujú takzvané Martinské strely - minibusy, ktoré sú u ľudí obľúbené vďaka rýchlejším presunom z jednej časti mesta do druhej (oproti klasickej MHD).[7]

Letecká doprava[upraviť | upraviť zdroj]

V Tomčanoch, mestskej časti Martina, sa nachádza športové letisko. Najbližšie medzinárodné letisko je Letisko Žilina.

Školstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Vysoké školy[upraviť | upraviť zdroj]

Stredné školy[upraviť | upraviť zdroj]

Základné školy[upraviť | upraviť zdroj]

V meste Martin v roku 2013 bolo 9 základných škôl a základná umelecká škola, ktorých zriaďovateľom bolo mesto Martin. Štyri z týchto škôl boli zlúčené s materskými školami. Okrem toho na území mesta pôsobili 2 súkromné základné školy, 4 súkromné základné umelecké školy, 2 cirkevné základné školy a špeciálna základná škola.

Materské školy[upraviť | upraviť zdroj]

V meste v roku 2013 pôsobilo 6 materských škôl a 7 súkromných materských škôl.

Erb[upraviť | upraviť zdroj]

V modrom štíte na striebornom koni sediaci striebornoodetý zlatovlasý rytier (sv. Martin). Ľavicou si pridržiava červený plášť, v pravici drží zlatý meč. Pred koňom kľačí strieborný zlatovlasý žobrák. Symbol mesta Martina, ktorý ako sídlisko nesporne existoval už v 11. storočí, bol po prvý raz doložený na pečati pripojenej k písomnosti z 20. marca 1375.

Kultúrne pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

pre kompletný zoznam kultúrnych pamiatok pozrite Zoznam kultúrnych pamiatok v Martine

Časti mesta[upraviť | upraviť zdroj]

  • Mestské časti:
  1. Ľadoveň-Jahodníky-Tomčany,
  2. Stred,
  3. Sever,
  4. Košúty,
  5. Priekopa,
  6. Záturčie,
  7. Podháj-Stráne

Osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Šport[upraviť | upraviť zdroj]

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Kliknite na obrázok pre jeho zväčšenie.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, rev. 2010-11-28. Mgr. art. Andrej Hrnčiar je v zozname. Dostupné online.
  4. Prvé zmienky [online]. www.martin.sk, [cit. 2006-06-02]. Dostupné online.
  5. http://rail.sk/skhist/elektr.htm
  6. http://www.mhdmartin.sk/
  7. http://www.martinskastrela.sk/

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]