Turkménčina

turkménčina (Türkmençe, Türkmen dili, Түркменче, Түркмен дили, تورکمن ﺗﻴﻠی ,تورکمنچه)
Štáty	Turkménsko, Irán, Irak, Afganistan, Turecko
Región	Stredná Ázia
Počet hovoriacich	6 562 810 ľudí
Poradie	nenachádza sa v prvej stovke
Klasifikácia	Altajské jazyky Turkické jazyky
Písmo	latinka, arabské písmo, v minulosti cyrilika
Postavenie
Úradný jazyk	Turkmenistan
Regulátor	-
Jazykové kódy
ISO 639-1	tk
ISO 639-2	tuk
ISO 639-3	tuk
SIL	tuk
Wikipédia
Adresa	tk.wikipedia.org
Pomenovanie	Wikipediýa, erkin ensiklopediýa
Pozri aj: Jazyk – Zoznam jazykov Jazykový portál

Turkménčina (latinka: türkmençe, türkmen tili, cyrilika: түркменче, түркмен дили, arabské písmo: تورکمن ﺗﻴﻠی ,تورکمنچه) je turkický jazyk a úradný jazyk Turkménska. Hovorí ním asi 3 000 000 ľudí v Turkménsku, 380 000 v Afganistane a 500 000 v Iráne.

Písmo

Turkménčina sa do roku 1928 písala upravenou verziou perzsko-arabského písma. Upravenou latinkou sa písala od roku 1928 do roku 1940, kedy bola z politických dôvodov povinne zavedená cyrilika pre všetky jazyky na území bývalého Sovietskeho zväzu (cieľom vládcov Sovietskeho zväzu bolo čo najviac obmedziť kontakty medzi turkickými národmi žijúcimi v južných republikách s tými, ktoré žili za hranicami ZSSR a zároveň tak obmedziť vplyv islamu v týchto republikách). Po nezávislosti Turkménska v roku 1991 sa začala opäť používať latinka. Pôvodne boli zavedené nezvyčajné znaky ako napríklad symbol pre libru, dolár, jen a cent, neskôr však tieto špeciálne znaky boli nahradené štandardnými písmenami používanými v latinke. Turkménci v Iráne a Afganistane dodnes používajú pôvodné perzsko-arabské písmo.

Súčasná latinka	Cyrilika	Fonetika	Latinka 1993	Latinka 1992-1993	Latinka 1927-1940
A a	А а	[a]	A a	A a	A a
B b	Б б	[b]	B b	B b	B b
Ç ç	Ч ч	[ʧ]	Ç ç	C c	C c
D d	Д д	[d]	D d	D d	D d
E e	Е е	[je], [e]	E e	E e	E e
Ä ä	Ә ә	[æ]	Ä ä	Ea ea	Ә ә
F f	Ф ф	[ɸ]	F f	F f	F f
G g	Г г	[g~ʁ]	G g	G g	G g
H h	Х х	[h~x]	H h	H h	H/X h/x
I i	И и	[i]	I i	I i	I i
J j	Җ җ	[ʤ]	J j	J j	Ç ç
Ž ž	Ж ж	[ʒ]	£ ɾ	Jh jh	Ƶ ƶ
K k	К к	[k~q]	K k	K k	K/Q k/q
L l	Л л	[l]	L l	L l	L l
M m	М м	[m]	M m	M m	M m
N n	Н н	[n]	N n	N n	N n
Ň ň	Ң ң	[ŋ]	Ñ ñ	Ng ng	Ŋ ŋ
O o	О о	[o]	O o	O o	O o
Ö ö	Ө ө	[ø]	Ö ö	Q q	Ө ө
P p	П п	[p]	P p	P p	P p
R r	Р р	[r]	R r	R r	R r
S s	С с	[θ]	S s	S s	S s
Ş ş	Ш ш	[ʃ]	$ ¢	Sh sh	Ş ş
T t	Т т	[t]	T t	T t	T t
U u	У у	[u]	U u	U u	U u
Ü ü	Ү ү	[y]	Ü ü	V v	Y y
W w	В в	[β]	W w	W w	V v
Y y	Ы ы	[ɯ]	Y y	X x	-
Ý ý	Й й	[j]	Ұ ÿ	Y y	J j
Z z	З з	[ð]	Z z	Z z	Z z

Fonetika

• ç sa číta [č]
• ä = [æ]
• ž = [ž]
• j = [dž]
• ň = nosové n (ako v slove banka)
• ö = [ə], resp. [ö]
• ş = [š]
• ü ako [ü]
• w ako [v]
• ý ako [j]

Turkménčina dodržiava vokálovú harmóniu ako napr. maďarčina. Rozlišujú sa predné samohlásky (ä, e, i, ö, ü) a zadné samohlásky (a, y, o, u):

• Pôvodné turkménske slová obsahujú samohlásky patriace len do 1 z týchto 2 skupín, napr.: kädi (len predné samohlásky) alebo köwüş (len zasné samohlásky).
• V prevzatých slovách (hlavne ruského a perzského pôvodu) sa vokálová harmónia vytráca: kitap (kniha), dükan (obchod), serdar (vodce). Napriek tomu sa ale nevytráca úplne ani v týchto prípadoch, pretože podoba sufixov týchto slov sa riadi podľa toho, či posledná samohláska daného slova je predná alebo zadná.

Gramatika

Turkménčina má 6 pádov:

• nominatív
• genitív (tiež posesív – privlastňovací pád)
• datív
• akuzatív
• ablatív (pád určujúci čas alebo miesto)
• inštrumentál

Politika

V roku 2002 boli z politických dôvodov premenované turkménske názvy mesiacov a dní v týždni podľa knihy Ruhnama napísanej Saparmuratom Niyazovom. Napr. január bol premenovaný na Türkmenbaşy (v preklade "otec všetkých Turkménov" - prezývka Saparmurata Niyazova. Marec bol premenovaný na Gurbansoltan podľa mena Niyazovej matky (Gurbansoltan Eje) a september na Ruhnama (názov Niyazovej knihy "Ruhnama", ktorú prezentoval ako duchovný sprievodca všetkých Turkménov). V júli 2008, po Niyazovej smrti, bolo toto rozhodnutie vrátené späť.

Slovná zásoba

slovensky	turkménsky
áno	hawa
nie	ýok
dovidenia	sag boluň, hoş
dobré ráno	ertiriňiz haýyrly bolsun
dobré popoludnie	agşamyňyz haýyrly bolsun
dobrý večer	gijäňiz rahat bolsun
prosím	baş üstüne
ďakujem	sag boluň
Hovoríte po anglicky?	Siz iňlisçe gepleýärsiňizmi?
Nehovorím po turkménsky	Men türkmençe geplmeýärin
Čo to znamená?	munuň manysy näme?

Číslovky

slovensky	turkménsky
0	nol
1	bir
2	iki
3	üç
4	dört
5	bäş
6	alty
7	ýedi
8	sekiz
9	dokuz
10	on
11-19	Číslovky 11-19 sa hovoria ako desať jeden, desať dva
20	ýigrimi
30	otuz
40	kyrk
50	elli
60	altmyş
70	ýetmiş
80	segsen
90	togsan
100	ýüz
1000	müň

Farby

slovensky	turkménsky
čierna	gara
modrá	gök
hnedá	goňur, mele
šedá	çal
zelená	ýaşyl
oranžová	narynç, mämişi
ružová	gülgün
fialová	benewşe, melewşe
červená	gyzyl
biela	ak
žltá	sary