Turkménčina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
turkménčina
(Türkmençe, Türkmen dili, Түркменче, Түркмен дили, تورکمن ﺗﻴﻠی ,تورکمنچه)
Štáty Turkménsko, Irán, Irak, Afganistan, Turecko
Región Stredná Ázia
Počet hovoriacich 6 562 810 ľudí [1]
Poradie nenachádza sa v prvej stovke
Klasifikácia Altajské jazyky
Písmo latinka, arabské písmo, v minulosti cyrilika
Postavenie
Úradný jazyk Turkmenistan
Regulátor -
Jazykové kódy
ISO 639-1 tk
ISO 639-2 tuk
ISO 639-3 tuk
SIL tuk
Wikipédia
Adresa tk.wikipedia.org
Pomenovanie Wikipediýa, erkin ensiklopediýa
Pozri aj: JazykZoznam jazykov
Portal.svg Jazykový portál

Turkménčina (latinka: türkmençe, türkmen tili, cyrilika: түркменче, түркмен дили, arabské písmo: تورکمن ﺗﻴﻠی ,تورکمنچه) je turkický jazyk a úradný jazyk Turkménska. Hovorí ním asi 3 000 000 ľudí v Turkménsku, 380 000 v Afganistane a 500 000 v Iráne.

Písmo[upraviť | upraviť zdroj]

Turkménčina sa do roku 1928 písala upravenou verziou perzsko-arabského písma. Upravenou latinkou sa písala od roku 1928 do roku 1940, kedy bola z politických dôvodov povinne zavedená cyrilika pre všetky jazyky na území bývalého Sovietskeho zväzu (cieľom vládcov Sovietskeho zväzu bolo čo najviac obmedziť kontakty medzi turkickými národmi žijúcimi v južných republikách s tými, ktoré žili za hranicami ZSSR a zároveň tak obmedziť vplyv islamu v týchto republikách). Po nezávislosti Turkménska v roku 1991 sa začala opäť používať latinka. Pôvodne boli zavedené nezvyčajné znaky ako napríklad symbol pre libru, dolár, jen a cent, neskôr však tieto špeciálne znaky boli nahradené štandardnými písmenami používanými v latinke. Turkménci v Iráne a Afganistane dodnes používajú pôvodné perzsko-arabské písmo.

Súčasná latinka Cyrilika Fonetika Latinka 1993 Latinka 1992-1993 Latinka 1927-1940
A a А а [a] A a A a A a
B b Б б [b] B b B b B b
Ç ç Ч ч [ʧ] Ç ç C c C c
D d Д д [d] D d D d D d
E e Е е [je], [e] E e E e E e
Ä ä Ә ә [æ] Ä ä Ea ea Ә ә
F f Ф ф [ɸ] F f F f F f
G g Г г [g~ʁ] G g G g G g
H h Х х [h~x] H h H h H/X h/x
I i И и [i] I i I i I i
J j Җ җ [ʤ] J j J j Ç ç
Ž ž Ж ж [ʒ] £ ɾ Jh jh Ƶ ƶ
K k К к [k~q] K k K k K/Q k/q
L l Л л [l] L l L l L l
M m М м [m] M m M m M m
N n Н н [n] N n N n N n
Ň ň Ң ң [ŋ] Ñ ñ Ng ng Ŋ ŋ
O o О о [o] O o O o O o
Ö ö Ө ө [ø] Ö ö Q q Ө ө
P p П п [p] P p P p P p
R r Р р [r] R r R r R r
S s С с [θ] S s S s S s
Ş ş Ш ш [ʃ] $ ¢ Sh sh Ş ş
T t Т т [t] T t T t T t
U u У у [u] U u U u U u
Ü ü Ү ү [y] Ü ü V v Y y
W w В в [β] W w W w V v
Y y Ы ы [ɯ] Y y X x -
Ý ý Й й [j] Ұ ÿ Y y J j
Z z З з [ð] Z z Z z Z z

Fonetika[upraviť | upraviť zdroj]

  • ç sa číta [č]
  • ä = [æ]
  • ž = [ž]
  • j = [dž]
  • ň = nosové n (ako v slove banka)
  • ö = [ə], resp. [ö]
  • ş = [š]
  • ü ako [ü]
  • w ako [v]
  • ý ako [j]

Turkménčina dodržiava vokálovú harmóniu ako napr. maďarčina. Rozlišujú sa predné samohlásky (ä, e, i, ö, ü) a zadné samohlásky (a, y, o, u):

  • Pôvodné turkménske slová obsahujú samohlásky patriace len do 1 z týchto 2 skupín, napr.: kädi (len predné samohlásky) alebo köwüş (len zasné samohlásky).
  • V prevzatých slovách (hlavne ruského a perzského pôvodu) sa vokálová harmónia vytráca: kitap (kniha), dükan (obchod), serdar (vodce). Napriek tomu sa ale nevytráca úplne ani v týchto prípadoch, pretože podoba sufixov týchto slov sa riadi podľa toho, či posledná samohláska daného slova je predná alebo zadná.

Gramatika[upraviť | upraviť zdroj]

Turkménčina má 6 pádov:

Politika[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 2002 boli z politických dôvodov premenované turkménske názvy mesiacov a dní v týždni podľa knihy Ruhnama napísanej Saparmuratom Niyazovom. Napr. január bol premenovaný na Türkmenbaşy (v preklade "otec všetkých Turkménov" - prezývka Saparmurata Niyazova. Marec bol premenovaný na Gurbansoltan podľa mena Niyazovej matky (Gurbansoltan Eje) a september na Ruhnama (názov Niyazovej knihy "Ruhnama", ktorú prezentoval ako duchovný sprievodca všetkých Turkménov). V júli 2008, po Niyazovej smrti, bolo toto rozhodnutie vrátené späť.

Slovná zásoba[upraviť | upraviť zdroj]

slovensky turkménsky
áno hawa
nie ýok
dovidenia sag boluň, hoş
dobré ráno ertiriňiz haýyrly bolsun
dobré popoludnie agşamyňyz haýyrly bolsun
dobrý večer gijäňiz rahat bolsun
prosím baş üstüne
ďakujem sag boluň
Hovoríte po anglicky? Siz iňlisçe gepleýärsiňizmi?
Nehovorím po turkménsky Men türkmençe geplmeýärin
Čo to znamená? munuň manysy näme?

Číslovky[upraviť | upraviť zdroj]

slovensky turkménsky
0 nol
1 bir
2 iki
3 üç
4 dört
5 bäş
6 alty
7 ýedi
8 sekiz
9 dokuz
10 on
11-19 Číslovky 11-19 sa hovoria ako desať jeden, desať dva
20 ýigrimi
30 otuz
40 kyrk
50 elli
60 altmyş
70 ýetmiş
80 segsen
90 togsan
100 ýüz
1000 müň

Farby[upraviť | upraviť zdroj]

slovensky turkménsky
čierna gara
modrá gök
hnedá goňur, mele
šedá çal
zelená ýaşyl
oranžová narynç, mämişi
ružová gülgün
fialová benewşe, melewşe
červená gyzyl
biela ak
žltá sary

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Turkménčina na Ethnologue