Turzovka

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 49°24′18″S 18°37′31″V / 49.405000°S 18.625278°V / 49.405000; 18.625278
Turzovka
mesto
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okres Čadca
Región Kysuce
Rieka Kysuca
Nadmorská výška 522 m n. m.
Súradnice 49°24′18″S 18°37′31″V / 49.405000°S 18.625278°V / 49.405000; 18.625278
Rozloha 34,91 km² (3 491 ha) [2]
Obyvateľstvo 7 660 (31. 12. 2014) [3]
Hustota 219,42 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1580
Primátor Ľubomír Golis[4] (SNS, SMER-SD)
PSČ 023 54
ŠÚJ 509507
EČV CA
Tel. predvoľba +421-41
Poloha mesta na Slovensku
Red pog.svg
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta v rámci Žilinského kraja.
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Žilinského kraja.
Wikimedia Commons: Turzovka
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: www.mestoturzovka.sk
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál

Turzovka je mesto na Slovensku ležiace v Žilinskom kraji, v okrese Čadca.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto Turzovka leží na severozápadnom Slovensku, obklopené malebnými vrchmi Turzovskej vrchoviny a Javorníkov. Pahorkatinná a vrchovinná časť pohorí sa nachádza v maximálnej výške 700 – 800 m n. m. a celá oblasť je charakteristická kopaničiarskym osídlením. Centrom Turzovky preteká rieka Kysuca, ktorá tu v centre zľava priberá Predmieranku.

Dejiny[5][upraviť | upraviť zdroj]

Podobne ako pri iných horských oblastiach, aj osídľovanie Kysúc je spojené s valašskou kolonizáciou. Prvá zachovaná písomná zmienka o území „locum Predmér“ je z roku 1580. V listine Bytčianskeho panstva sa ako rok založenia mesta uvádza rok 1598, kedy územie patrilo Turzovcom. Šoltýsom osady bol Adam Bonec a 40 osadníkov z neďalekého Dlhého Poľa, ktorí boli na 12 rokov oslobodení od daní. Panovník povolil osadníkom vybudovať mlyn a pílu, nariadil vybudovať kostol a faru. Vymedzenie hraníc Turzovky vydal v lokačnej listine v roku 1602 palatín Juraj Turzo, pričom prvé storočie sa používal názov Turzovka, aliter Predmir dicti (Turzovka, inak nazývaná Predmier). V 18. storočí sa udomácňuje súčasný názov, často aj vo forme Turzofalva, Turzovafalva, Turzowa, Turzovilla, či Turczowka.

Evanjelický kostol bol dostavaný už v roku 1614, katolícka farnosť bola zriadená pred rokom 1674. Po smrti Juraja Turzu a jeho syna Imricha pripadlo Bytčianske panstvo Mikulášovi Esterházimu. Esterháziovci rozdelili svoje panstvá na obvody, spravované prefektmi na majeroch. Dvorský správca Turzovky sídlil priamo v Bytči, no priamo v meste sídlil obilník pre kysucký obvod i hospodár pálenice – kľúčiar. Podľa tereziánskeho urbáru žilo v roku 1784 v Turzovke 4832 obyvateľov v 864 domoch, v roku 1801 to bolo už 5740 obyvateľov.

Hlavnou formou obživy obyvateľov bol popri povinných prácach na panskom majetku pastiersky chov oviec, práca v lese a splavovanie dreva. V Turzovke bolo 15 mlynov a 16 píl, ktoré z vyťaženého dreva pílili dosky a zhotovovali šindeľ. Cestou z Bytče zasa vozili jačmeň a slad do pivovaru. Z remesiel boli zastúpení mäsiari, obuvníci, čižmári, kachliari, hrnčiari, kováči, debnári, súkenníci, tkáči a iní. Miestni obyvatelia podporovali slovenských dobrovoľníkov, zapojených do povstania v rokoch 1848 – 1849. V tomto období mala Turzovke už 7780 obyvateľov, z toho 150 židov, ktorí si tu v roku 1898 postavili synagógu. Esterháziovci predali Bytčianske panstvo v roku 1868 Leopoldovi Popperovi, ktorý veľkú časť majetku prenajal. Štatút mesta bol Turzovke priznaný 22. novembra 1873. V tom čase tu už fungoval poštový úrad (zriadený v 1870) a v roku 1904 bola daná do prevádzky aj telegrafná stanica. Dobrovoľný hasičský spolok bol založený v roku 1890 a 9. júla 1914 bola sprevádzkovaná železničná trať do Makova.

Veľmi tragické pre mesto bolo obdobie I. svetovej vojny, v ktorej padlo okolo 500 obyvateľov a epidémia škvrnitého týfu si následne vyžiadala ďalších 450 obetí. Pred II. svetovou vojnou mala Turzovka už 11 030 ľudí v 1634 domoch, v roku 1954 to bolo už 14 000 obyvateľov. V tomto roku sa osamostatnila Korňa, Klokočov a Dlhá nad Kysucou, čím výrazne poklesol počet jej obyvateľov. V roku 1950 tu bolo zriadené JRD a v roku 1964 Štátny majetok. Mestské práva boli Turzovke obnovené 10. decembra 1967 a štatút mesta jej bol priznaný od 1. januára 1968.

Časti mesta Turzovka[upraviť | upraviť zdroj]

  • Turzovka-Stred
  • Hlinené
  • Predmier
  • Vyšný Koniec
  • Turkov
  • Bukovina
  • Závodie

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Mestom prechádza 9. júla 1914 sprevádzkovaná lokálna železničná trať z Čadce do Makova. Z Čadce vedie na Makov aj cesta II. triedy číslo 487, na ktorú sa v centre mesta pripája cesta na Moravu.

Významní rodáci[upraviť | upraviť zdroj]

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. História mesta
  2. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  3. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2014 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2015-04-30. Dostupné online.
  4. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-16. Dostupné online.
  5. História mesta

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]