Tyché

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Tyché Antiochijská, mramor. Rímska kópia Eutychidovej sochy z 3. stor. pred Kr., Vatikánske múzeá, Vatikán

Tyché alebo Tycha alebo zastarano Tyche (starogr. Τύχη – Tyché, lat. Fortuna) bola podľa starogréckej mytológie dcéra Titana Ókeana a jeho manželky Tethye, bohyňa šťastnej náhody, jedna z, podľa mena známejších, Ókeanovien.

Grécke slovo tyché označovalo pôvodne všetko, čo stretáva človeka bez vedomého prispenia jeho vôle, všetky udalosti a príhody, šťastné i nešťastné, premenlivosť osudu a konečne osud sám. Tak ako bol vrtkavý osud, premenlivé bolo i šťastie, ktoré stálo pri ľuďoch. Jedným šťastie prialo až do konca ich života, iných zrážal rozmarný osud do priepasti rovno z vrcholu. Všetko okolo sa menilo v závratnom tempe a nik nemohol s istotou predvídať, čo mu prinesie nasledujúci deň. Všetko riadila náhoda, tyché. A pretože sa ľudia nemohli zbaviť presvedčenia, že za touto premenlivosťou osudu sa skrýva akási nepochopiteľná a bližšie neurčená vyššia moc, začalo sa hovoriť o všemocnej bohyni Tyché. Jej moc bola nekonečná: riadila nielen všetko dianie vo svete ale vládla i nad osudom každého človeka. Veľmi výstižne to napísal básnik a dramatik Menandros:

Choďte mi s rozumom! Nech tomu hovoríte

ako chcete - rozum alebo hoci boží dych - nič takého v tom nie je, je v tom vždy Tyché. To ona všetko riadi, spravuje, všetkým točí. Človečia prezieravosť je len hlúposť, dym...

Žila na Olympe, kde sa väčšinu času zdržiavala v prítomnosti najvyššieho boha Dia. Ako sprievodkyňu bohov ju poznala staršia mytológia; v období helenizmu sa vyvinula na bohyňu so samostatnou pôsobnosťou.

Vo všeobecnosti patrila k obľúbeným božstvám, tak medzi bohmi ako i medzi ľuďmi, čo bolo, vzhľadom na jeho funkciu, pochopiteľné. Ľudia sa ju snažili si nakloniť aby sa im ušlo z jej povestného rohu hojnosti. Básnici ju oslavovali, o pomoc sa k nej utiekali námorníci túžiaci po bezpečí prístavu ako aj ľudia túžiaci po mieri a pokojnom živote. Rady ju uctievali ako svoju patrónku a ochrankyňu i mnohé mestá; napr. v meste Délos jej bol zasvätený okrsok.

Známych je niekoľko jej sôch, kde je zobrazená ako žena s roztiahnutými rukami stojaca na guli či sediaca, na hlave s korunou z mestských hradieb. K pozoruhodným dielam patrí socha Tyché Antiochijská, rímska kópia z 3. stor. pred Kr. (vo Vatikánskych múzeách) či Tyché Thessalonická zo začiatku 4. stor. pred Kr. v Archeologickom múzeu v Solúne.

Do dnešných čias je Tyché známejšia pod latinským menom Fortuna.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • V. Zamarovský, Bohovia a hrdinovia antických bájí, Mladé letá, Bratislava, 1980
  • J. Parandowski, Mytológia, Tatran, Bratislava, 1980