Typ písma (jazykoveda)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Typy písma vo svete.

██ Latinské písmo (abeceda)

██ Cyrilika (abeceda)

██ Kórejské písmo (abeceda)

██ Ostatné abecedy

██ Arabské (spoluhláskové písmo)

██ Ostatné spoluhláskové písma

██ Dévanágarí (abugida)

██ Ostatné abugidy

██ Slabičné písmo

██ Čínske písmo (logografické písmo)

Typ písma (iné názvy: písmo, písmový/písomný systém, písmová/písomná sústava, sústava/systém písma, písacia sústava/písací systém) je písmo vymedzené z hľadiska spôsobu, ktorým sa sústava tvorená písmovými znakmi a konvenciami na ich používanie vzťahuje na jazykový systém (resp. pri najstarších typoch z hľadiska spôsobu, ktorým sa vzťahuje na systém myslenia alebo z hľadiska materiálu písmových znakov).

Zjednodušený úvod k tomuto článku si možno prečítať aj v článku písmo (jazykoveda); ďalšie vysvetlenia sú v článkoch o jednotlivých typoch písma.

Zhrnutie klasifikácií[upraviť | upraviť zdroj]

Konkrétne klasifikácie a označenia typov písma sa v literatúre značne rôznia. Konkrétne klasifikácie sú uvedené v nasledujúcom podnadpise, tu nasleduje ich celkové zhrnutie.

Vysvetlivky: Lomka oddeľuje čisto jazykové synonymá, v zátvorkách sú uvedené ostatné synonymá. Veľké písmená A, B, C... označujú jednotlivé rôzne významy toho istého názvu (pre názvy oddelené lomkou platí spoločne veľké písmeno uvedené za názvom uvedeným za poslednou lomkou).

Písmo v najširšom zmysle:

Ďalšie termíny, ktoré sa vyššie nedajú prehľadne zobraziť:


Príklady klasifikácií[upraviť | upraviť zdroj]

Vysvetlivky:

  • "D" znamená definícia, "P" znamená príklad(y)
  • názov v okrúhlych zátvorkách znamená synonymum
  • text v hranatých zátvorkách znamená buď poznámku, ktorá nie je v origináli uvedená, alebo v rámci okrúhlych zátvoriek doplnenie kontextu, v ktorom je synonymum uvedené v origináli

Texty sú zoradené nie podľa ich významu, ale približne podľa roku vydania

Slovenské a české texty[upraviť | upraviť zdroj]

Gazda, J. 2007 [3][upraviť | upraviť zdroj]

Vývojové stupne písma:

Dějiny knižní kultury [4][upraviť | upraviť zdroj]

  • protopísmo- D: nezachytáva celý text, je priestor pre interpretáciu, P: aztécke, kipu, písmo sibírskych Jukagerov
  • slovné písmo (logografické písmo) – D: znak zodpovedá morféme, P: sumerské, čínske, protoindické písmo
  • logofonetické písmo - D: obsahuje znaky pre morfémy aj pre zvuky, P: akkadské, japonské, olmécke, zapotécke písmo, hieroglyfy
  • slabičné písmo - D: väčšina znakov má zvukovú hodnotu a zodpovedá slabikám, P: Byblos, staroperzské písmo, lineárne písmo A, B, cyperské písmo
  • slabičné abecedné písmo - D: znak pre každú spoluhlásku, pričom ku každému znaku je pridaná rovnaká samohláska, na rozlíšenie samohlások sa používajú špeciálne znaky, P: tibetské, etiópske písmo
  • spoluhláskové abecedné písmo - D: nepoužíva samohlásky
  • abecedné písmo - D: znak pre každú spoluhlásku a samohlásku, P: latinka, aramejské písmo. grécke písmo, hlaholika, cyrilika, azbuka

x [5][upraviť | upraviť zdroj]

  • semaziografia – D: nástenné kresby z paleolitu a rytiny do kostí, dreva a menších kameňov (napríklad rováše, vytýčenia trás v lese, vlastnícke značky), farby na tvári, (?)prvky odevu hovoriace o príslušnosti či spoločenskom statuse v komunite, (?) magické značky, ide o počiatok alebo predstupeň písma
  • logografia (slovné písmo)/ logografy – D: základnou jednotkou písma je slovo, súvislosť medzi znakmi a fonetickou rečou nie je ešte explicitná, 4 typy logografov:
    • piktogramy – D: obrázok zastupujúci označovaný objekt alebo dej
    • ideogramy – D: piktogram, ktorý reprezentuje prenesený význam
    • diagramy – D: geometrický symbol zobrazujúci abstraktné slová
    • sémantický komplement (determinat (?)) – D: spresňuje nejednoznačnosť významov niektorých slov
    • (?)fonetický komplement – D: upresňuje správnu výslovnosť, napr. v čínskom písme
  • rébus
  • slabičné písmo (sylabárium)
  • spoluhláskové písmo - P: hebrejské, arabské, fenické, aramejské písmo
  • alfabeta (abeceda) – P: grécke písmo


Brečka 200x [6][upraviť | upraviť zdroj]

Vaňo 2005 [7][upraviť | upraviť zdroj]

Dejiny nášho písma:


Mistrík 1999 [8][upraviť | upraviť zdroj]


Encyklopédia jazykovedy 1993 [9][upraviť | upraviť zdroj]

  • obrázkové písmo (piktografické písmo) –D: záznam udalostí nezávislý od akustickej reči, pojmy sa označujú obrázkami nezávisle od toho, ako sa pojmy pomenúvajú, P: egyptské hieroglyfy, niektoré austrálske, indiánske a iné kmene v novoveku
  • ideografické písmo - D: znaky sa vzťahujú na slová bez ohľadu na ich gramatický tvar; môžu korelovať aj s množinou pojmov, s ktorými sa daný znak spája; znaky zahŕňajú jednak zjednodušené piktografické znaky a jednak arbitrárne grafické symboly; P: ideografickou fázou nevyhnutne prešli klinové p., staroegyptské p., čín. p., krét. p., protoindické p.. p. Velkonočného ostr.
  • slovno-fonetické písmo ([v zátvorke sú – bez uvedenia či ide o synonymá alebo podtypy – uvedené názvy:] slovno-morfematické písmo, slovno-slabičné písmo) – D: ideografické písmo kombinované so znakmi majúcimi fonetickú hodnotu a často sa uplatňuje rébusový princíp; P: sumerské, egyptské, elamské, protoindické písmo (z Harappy a Mohendžo Dara), krétske, čínske, mayské písmo, písmo Veľkonočného ostrova; všetky zanikli okrem čínskeho
  • čisto fonetické písmo - tu možno už hovoriť o abecede:
    • slabičné písmo - D: znaky označuje slabiku ale môže ísť aj o inú sekvenciu hlások; P: krétske lineárne písmo, japonská hiragana a katakana, etiópske písmo, indické písma (dévanágari), písma juhovýchodnej Ázie (Mjanmarsko, Thajko, Laos, Kambodža, v minulosti aj Filipíny a Indonézia)
    • hláskové písmo:
      • spoluhláskové písmo (konsonantické písmo) – D: označujú sa len spoluhlásky, P: ugaritské, fenické, arabské, aramejské, hebrejské písmo
      • pravé hláskové písmo - D: znaky pre spoluhlásky aj pre samohlásky, P: východogrécke písmo, klasické grécke písmo, koptské písmo, gótske písmo, hlaholika, cyrilika, západogrécke písmo, etruské písmo, latinka, germánske runy

Krupa- Genzor 1989 [10][upraviť | upraviť zdroj]

Písma sveta

  • semaziografia (piktografia v širšom zmysle, ?myšlienkové písmo v širšom zmysle, ?písmo predstáv v širšom zmysle, ?obrázkové písmo v širšom zmysle) – D: [definícia semaziografie:] písmo odráža len myšlienkovú (teda obsahovú/významovú) stránku rečových jednotiek, teda jazyka (najčastejšie na úrovni celých slovných komplexov, viet, ale aj jednotlivých slov), nie ich fonetickú stránku; [definícia piktografie vzadu v knihe:] písmo, ktorého obrázkové znaky nie sú štandardizované a nevzťahujú sa na rečové jednotky, ale zachytávajú udalosti, vlastníkov rozličných predmetov, ich výrobcov a podobne
    • predmetné písmo - P: rováše, juhoamerické kipu, severoamerické wampumy, predmety na špagáte kmeňa Ewe, mušle kmeňa Jorubov. zaslanie fyzických predmetov (ako Skýti kráľovi Dáreiovi)
    • piktografia (myšlienkové písmo, písmo predstáv, obrázkové písmo, syntetické písmo [„syntetické“ lebo piktografický celok je graficky nerozčlenený]) – D: zahŕňa: petrogramy, petroglyfy, piktogramy na inom materiáli, piktografické listy, P: Jukagirovia, Eskimáci, austr. domorodci
  • prechod k písmu v užšom zmysle – P: písma Mayov, Aztékov atď. v tejto fáze ustrnuli:
  • písmo v užšom zmysle (fonografia [v širšom zmysle?], lingvografia) – D:. písmo zachytávajúce zvuky:
    • logografia (logografické písmo) – D: teoreticky písmo, ktorého znaky zodpovedajú slovám, ale označenie nie je celkom výstižné, lebo v skutočnosti obsahuje jednak ideografické logogramy (=ideogramy) a jednak fonetické logogramy (=fonetiká); „nie je to už pojmové písmo, ale pojmovo-fonetické písmo“, P: ani jedno zo známych písem neustrnulo vo fáze logografie“
    • logomorfemografické písmo – D: skladá sa z logogramov a znakov vzťahujúcich sa na morfémy, P: čínske písmo
    • slovno-slabičné písmo [str. 39 (ale na str. 27-29 nie je výslovne uvedené, takže možno tam patrí pod logografiu)]– D: skladá sa z logogramov, sylabogramov a pomocných znakov, P: napr. sumerské p.
    • slabičné písmo (sylabografia) – D: vzniklo zmiznutím logogramov zo slovno-slabičného písma [str. 40], P: Mezopotámia, Egypt, Malá Ázia, egejská oblasť
    • hláskové písmo (fonografické písmo [v užšom zmysle? – str. 42])
      • spoluhláskové písmo (konsonantické písmo) – D: písmo, v ktorom sa neoznačujú osobitnými písmenami samohlásky, alebo sa označujú len diakritickými znamienkami, ale nedôsledne, P: fenické písmo [na str. 41 sa nejasne píše, že sem asi patria aj: semitské a indické písma (t.j. tie, kde sú pre samohlásky len pomocné znaky), pričom autori dodávajú, že etiópske písmo a indické písma sa niekedy uvádzajú ako osobitný typ lebo samohláskové znaky splývajú so spoluhláskovými do jedného znaku príp. sa samohlásky značia obmenou znaku spoluhlásky]
      • úplné hláskové písmo - D: písmo označuje všetky fonémy (spoluhlásky aj samohlásky), P: grécke písmo, latinka

V špeciálnej kapitole „Písmo budúcnosti a mimoriadne druhy zápisu“ sú uvedené:

Poznámky:

  • Systém v tejto knihe uvedený sa pre primitívnejšie písma očividne zhruba drží systému podľa Gelba 1963
  • Ideografia je vzadu v knihe definovaná nasledovne: písmo, ktorého znaky zachytávajú význam jazykových jednotiek (slov,morfém) a nevšímajú si ich hláskovú podobu.

Encyklopédia archeológie 1986 [11][upraviť | upraviť zdroj]

  • obrázkové písmo (figuratívne písmo)
    • piktografické písmo/ (písmové) piktogramy – D: písmo, v ktorom obrázok (prípadne štylizovaný) vyjadruje predmet; P: dodnes u Eskimákov, Indiánov a v Polynézii
    • ideografické písmo (pojmové písmo) / ideogramy – D: písmo, v ktorom obrázok (prípadne štylizovaný) vyjadruje myšlienku, čiže písmo nezobrazuje iba konkrétne predmety, ale znaky v ňom nadobúdajú abstraktný zmysel, vyjadrujú vlastnosti s týmito predmetmi spojené, sú symbolom, P: staroperzské, asýrsko-babylonské, staroegyptské písmo, dnešné čínske písmo
  • slabikové písmo (sylabické písmo) – D: písmo má znaky pre slabiky, P: krétske lineárne písmo A, B, cyperské písma
  • fonetické písmo - D: písmo, ktoré vzniklo zo slabikového písma tým, že určitým značkám sa dala trvalá hodnota spoluhlásky

Kéki 1984 [12][upraviť | upraviť zdroj]

  • predstupne písma
    • vlastnícke značky vypálené na dobytku – P: v minulosti v Európe a Ázii
    • vrúbovaná palica – P: Anglicko do 18. stor., východná Európa do 19. stor., Čína
    • spravodajská palica – P: austrálski domorodci, kedysi v Nórsku, Švédsku, u starých Maďarov
    • uzlové značky – P: staroveká Čína, kipu, Šalamúnové ostrovy, západná Afrika
    • reťazce mušlí – P: západná Afrika (tzv. aroko), severoamerickí Indiáni (tzv. vampum)
    • jaskynné kresby – P: Altamira, Lascaux
    • domové znamenia (t.j. značky staviteľa alebo prvého majiteľa domu na dome) – P: severná Európa, Malá Ázia
    • vývesné štíty na domoch (t.j. značka remesla obyvateľa domu v stredoveku)
  • písma, ktorých znaky nie sú úzko späté so slovami istého jazyka:
    • obrázkové písmo (piktografia) – D: najdôležitejším rysom je zobrazovanie konkrétnych (hmatateľných či viditeľných) predmetov, ktoré znamenajú slovo (presnejšie význam slova) alebo celú vetu, ale nie sú obmedzené na slovnú zásobu určitého jazyka, P: jaskynné kresby mezolitu a neolitu, severoamerickí Indiáni, rongo-rongo (charakter tohto písma je ale sporný), pôvodne písmo Číňanov, Mixtékov a pod.
    • pojmové písmo (ideografia, znaky sa volajú ideogramy) – D: obrázkové písmo, v ktorom je značný počet znakov so symbolickou platnosťou (napr. obrázok slnka neznamená len slnko, ale aj teplo a podobne), P: sumerské klinové písmo bolo najprv obrázkové a pojmové, potom slovné a nakoniec na kombináciu slovného a slabičného písma
  • slovné písmo – D: znak (obrázok) vyjadruje zvukovú (a nie len významovú) stránku slova
  • slabičné písmo – D: vzniklo zapisovaním viacslabičných slov znakmi pre jednoslabičné slová, spočiatku bolo založené na rébusovom princípe
  • akrofónia – D: písanie viacerých znakov za sebou, pričom ich začiatočné hlásky spolu dávajú žiadané slovo (používa sa, keď pre veci, ktorú chceme vyjadriť neexistuje zatiaľ znak)
  • hláskové písmo – D: každý znak predstavuje jednu hlásku

Pyramída [13][upraviť | upraviť zdroj]

  • ešte nie písmo: kipu, vampum a podobne
  • deskriptívne písmo / piktografia– D: piktogramy, ešte nemá súvis s konkrétnymi formami jazyka a informácie sú veľmi jednoduché
  • pojmové písmo / ideografia –D: písmo, ktoré označuje predmet ako pojem, obrázkové znaky už nevyjadrujú priamo vec, ale jej funkciu alebo zmysel jej používania, okrem priameho významu majú aj prenesený, konvenčný význam, toto písmo sa realizovalo zväčša pomocou tzv. hieroglyfov, P: staroeg. hieroglyfy, dodnes čínske písmo (aj dnešné chemické vzorce a číslice sú ideografické znaky)
  • zjednodušenie ideografického písma (smerom k lexike alebo smerom ku gramatike jazyka) – napr. hieroglyfy doplnené hieroglyfmi označujúcimi prípony
  • fonografické písmo - týmto písmom sa fixoval jazyk nielen v gramatickej, ale aj vo fonetickej rovine:
    • fonografické slabičné písmo - D: jeden hieroglyf predstavoval jednu slabiku, P: egyptské, asýrske, babylonské písmo, dévanágarí
    • konsonantické písmo - D: písmenami sa zaznamenávajú spoluhlásky označujúce koreň slova, samohlásky sa neoznačujú alebo sa označujú diakritickými znakmi, P: hebrejské p., fenické p.
    • fonematické písmo - D: osobitné znaky nielen pre spoluhlásky, ale aj pre samohlásky, je to už „abecedná sústava“, P: grécke, staroslovienske, latinské písmo, azbuka


Ottův slovník naučný (1888 - 1909)[upraviť | upraviť zdroj]

  • nezohľadňuje sa slovný výraz - odznaky, symboly a rôzne znamenia, ktoré nahrádzali písmo – P: označovanie hraníc kameňmi, palice s vrubmi, mešce so zrnami, značenie majetku zvláštnou značkou, viazanie uzlov, uzlové písmo (najmä kipu), vampuny, maľovanie tela, tetovanie
  • obrázkové písmo – D: prechod k skutočnému písmu, použitie obrazov predmetov na označenie pojmov, okrem obrazov predmetov sa vyskytujú aj symbolické obrazy, P: Sibír, severoindiánske, aztécke, chetitské, mayské písmo, najstaršie egyptské písmo, najstaršie klinové písmo
  • skutočné písmo:
    • slovné písmo – D: každé slovo sa pokladá za celok nielen určitého významu, ale aj slovného výrazu, P: čínske písmo, staršie egyptské hieroglyfické písmo, staršie klinové písmo
    • slabičné písmo - P: japonské písmo, neskoršie egyptské hieroglyfické písmo, neskoršie klinové písmo
    • prechod od slabičného písma k abecednému písmu – D: občasné označovanie samohlások v slabikách (pretože v slabikách sa samohlásky často neoznačovali) [nie je celkom jasné, či autor myslí abugidy alebo spoluhláskové písma alebo oboje]
    • abecedné písmo (alfabetické písmo)


Hanuš 1864 [14][upraviť | upraviť zdroj]

  • prirodzené písmo (prirodzené výrazy) – P: výrazy pocitov na ľudskej tvári, znaky hluchonemých, pantomimické znaky
  • písmo v užšom zmysle - viditeľné znaky slúžiace nejakej trvalej „pamiatke“
    • ľubovoľný pomník, plot, ďalej prekrížené meče ako znak bitky a pod.
    • písmo v najužšom zmysle
      • obrázkové písmo (Bilderschrift) - P: egyptské hieroglyfy, pamätné knihy starých „Amerikáncov“, značky v českom kalendári
      • predstavové písmo (Ideenschrift [ideové/myšlienkové písmo], Gedankenschrift [myšlienkové písmo]) – D. každá významnejšia predstava sa značí nejakým znamením, P: hudobné noty, cifry, matematické znaky, uzlové písmo Indiánov, čínske písmo
      • hláskové písmo (Lautschrift) – D: písomné znamienka naznačujú hlásky

Ostatné texty[upraviť | upraviť zdroj]

ISO 15924 [15][upraviť | upraviť zdroj]

ISO 15924 z roku 2004 (posledná novelizácia vo feb. 2012)

  • ideografické písmo (kód 5xx) – patrí sem len: čínske písmo, džürčenské písmo, tangutské písmo, Blissove symboly a Braillovo písmo
  • hieroglyfické a klinové písma (kód 0xx) – patrí sem len: sumersko-akkadské klinové písmo, egyptské hieroglyfy, egyptské démotické, egyptské hieratické písmo, mayské hieroglyfy, anatólske hieroglyfy (luvijské hieroglyfy, chetitské hieroglyfy), staroperzské písmo, ugaritské písmo, SignWriting
  • slabičné písma (kód 4xx) – patrí sem len: lineárne písmo A a B, cyperské písmo, japonské písma, na-si ke-pa, etiópske písmo, bamumské písmo, kpelle, loma (toma), mendské písmo, afaka, zjednotené kanadské aborigénne slabičné písmo, čerokézske písmo, pahawh hmong, ioské písmo (loloské písmo), vajské písmo, woleai (karolínske písmo) a nü-šu
  • alfasylabické písma (kód 3xx) – patrí sem len: bráhmí, kharóšthí, ghurmukhí, dévanágarí (nágarí), silhetské nágarí, kaithí, „khudawadi“ („khudabadi“, t.j. sindhské písmo), šáradá, gudžarátske písmo, tákrí, chodžkí, bengálske písmo, maithilí, orijské písmo, tibetské písmo, pagva, lepčianske písmo, limbu, manípurské písmo (meithei majek), telugské písmo, grantha, sauráštrí, kannadské písmo, tamilské písmo, malajálamské písmo, sinhalské písmo, čakma, mjanmarské písmo (barmské písmo), tham, thajské písmo, „tai le“, nové lüské písmo, khmérske písmo, laoské písmo, „kayah li“, čamské písmo, „tai viet“, balijské písmo, jávske písmo, sundské písmo, rejangské písmo, batacké písmo, bugiské písmo, tagalské písmo, hanunoo (písmo Mangianov), „buhid“, tagbanua, sora sompeng, li-su (Fraserova abeceda) [Poznámka: tu je zaujímavé, že medzi alfasylabické písmo nie sú zaradené etiópske písmo a zjednotené kanadské aborigénne slabičné písmo, ktoré sa štandardne považujú za abugidy/alfasylabické písma]
  • abecedné písma – vrátane spoluhláskových písmen a kórejčiny; patrí sem veľa písiem
    • abecedné písma písané sprava doľava (kód 1xx)
    • abecedné písma písané zľava doprava (kód 2xx)
  • nerozlúštené písma (kódy 6xx) – patria sem len harappské písmo a rongorongo (písmo Veľkonočného ostrova)
  • stenografia a iné notácie (kód 7xx)

Poznámka: Názvy v úvodzovkách sú uvedené v angličtine (slovenský názov sa nepodarilo zistiť).

Scriptsource [16][upraviť | upraviť zdroj]

  • logosylabár(ium) – D: symboly primárne reprezentujú slová alebo morfémy, ale často majú sekundárnu fonetickú úlohu; okrem toho sa prípadne používajú aj determinatívy, P: egyptské hieroglyfické písmo, loloské písmo
  • sylabár(ium) – D: symboly reprezentujú slabiky, na rozdiel od abugidy znaky obsahujúce napr. rovnakú spoluhlásku obyčajne nie sú vzájomne podobné, P: vajské písmo, katakana, čerokézske písmo
  • abugida – D: písmový systém založený na spoluhláskach, pričom sa povinne ale sekundárne zapisujú aj samohlásky, P: bugiské písmo, zjednotené aborigénne kanadské slabičné písmo, mendské písmo
  • abdžad – D: symboly reprezentujú jednotlivé zvuky, pričom samohlásky sa vynechávajú alebo je len povolené ich zapisovať, P: sýrske písmo, hebrejské písmo, arabské písmo
  • abeceda – D: symboly reprezentujú jednotlivé zvuky, pričom sa zapisujú aj samohlásky ako samostatné písmená, P: latinské písmo, n'ko

Omniglot [17][upraviť | upraviť zdroj]

  • sémantofonetické písmo ([„tieto písma by sa tiež mohli nazvať“] logofonetické písmo, morfofonémické písmo, logografické písmo, logosylabické písmo) – D: znaky reprezentujú aj význam aj zvuk, takéto písmo môže zahŕňať nasledujúce typy znakov (a) piktogramy (piktografy) a logogramy, (b) ideogramy, (c) zložené znaky, P: v súčasnosti: čínske písmo, japonské nihongo, písmo naxi, v minulosti: sumerské písmo, akkadské písmo, staroegyptské písma, mayské písmo...
  • slabičné písmo (sylabár(ium)) – D: fonetické písmo, kde znaky reprezentujú slabiky, P: v súčasnosti: čerokézske, inuktitutské písmo, kríjske písmo, hiragana, katakana ..., v minulosti: cyperské, iberské písmo ...
  • [implicitne:] abeceda [v širšom zmysle]:
    • slabičná abeceda (alfasylabické písmo, abugida) – D: znaky pre spoluhlásku spojenú s inherentnou samohláskou (napr. a), pričom táto samohláska sa mení pomocou diakritiky, P: v súčasnosti: dévanágarí, bengálske, barmské, gudžarátske, thajské, tibetské, khmérske písmo.., v minulosti: bráhmí, staroperzské klinové ...
    • spoluhlásková abeceda (abdžad) – D: znaky len pre spoluhlásky, ale samohlásky sa môžu označiť diakritikou a/alebo niektorými znakmi pre spoluhlásky, P: v súčasnosti: arabské písmo, hebrejské písmo, sýrske písmo, v minulosti: aramajské, staroberberské, protosinajské, ugaritské, partské, fenické, stredoperzské písmo
    • abeceda [v užšom zmysle] (fonémická abeceda) – D: znaky pre spoluhlásky aj pre samohlásky, P: v súčasnosti: arménske, cyrilské, grécke, latinské písmo, kórejské, mongolské, gruzínske, koptské, germánske runy, tifinag, rýchlopis, (?)IPA, v minulosti: lýdske, staroitalské, gótske, hlaholské, etruské, ujgurské, frýgske, orchonské...
  • špeciálne:

Ancient Scripts (2002 - 2012) [18][upraviť | upraviť zdroj]

  • logografické písmo - D: znak reprezentuje morfému (teda slovo alebo časť slova), P: čínske písmo, niektoré ďalšie písma z oblasti Číny, mixtécke písmo...
  • logofonetické písmo - D: logografické písmo doplnené o fonetické znaky
    • logosylabické písmo - D: fonetické znaky logofonetického písma označujú slabiky, P: sumerské, akkadské, klinové, chetitské, krétske hieroglyfické, zapotécke, aztécke, mayské písmo...
    • logofonetické písmo, v ktorom fonetické znaky označujú spoluhlásky – P: egyptské písmo
  • slabičné písmo - D: znaky vyjadrujú zvuk slabiky, P: cyperské, etiópske, čerokézske, staroperzské plus všetky slabičné abecedy (pozri nižšie)
  • abeceda:
    • slabičná abeceda (abugida) – D: zmes abecedy a slabičného písma, znak pozostáva zo spoluhlásky a nemennej samohlásky (napr. “a”) a keď sa chce vyjadriť iná samohláska, musí sa k znaku pridať špeciálna značka, P: bengálske písmo, bráhmí, barmské písmo, dévanágarí, jávske, kašmírske, laoské, tibetské, thajské písmo…
    • spoluhlásková abeceda (abdžad) – D: zapisujú sa buď len spoluhlásky alebo spoluhlásky doplnené o sekundárne naznačené/naznačiteľné samohlásky, P: arabské, aramejské, berberské, hebrejské, fenické, protosinajské, sýrske, ugaritské písmo, tifinag...
    • segmentálna abeceda [v staršej verzii stránky názov znel „spoluhlásková a samohlásková abeceda“ - „C and V alphabetic script“]- D: znaky pre spoluhlásky aj pre samohlásky, P: arménske, koptské, cyrilské, etruské, gruzínske, hlaholské, grécke, kórejské, latinské, umbrijské ...

Staršia verzia (rok 2002) je napr. tu: http://web.archive.org/web/20020806133007/http://www.ancientscripts.com/ws_types.html Autor tam jednak má trochu iné názvy typov jazykov (napríklad neuvádza synonymá abugida a abdžad), jednak má ako ďalší typ písma uvedené protopísmo (ktorého položky v novšej verzii presunul pod logografické písmo) a jednak tam aj kritizuje pojem ideografické písmo, pričom túto sekciu v novších verziách stránky úplne vynechal.

Weingarten, R. [19][upraviť | upraviť zdroj]

  • písmo vzťahujúce sa na obsahovú stránku jazyka – D: znaky sa vzťahujú (primárne) na koncepty (pojmy), P: čínske písmo, staroegyptské písmo, mayské písmo
  • písmo vzťahujúce sa na výrazovú stránku jazyka
    • písmo vzťahujúce sa na fonologickú štruktúru jazyka
      • a to na segmentálne jednotky hláskovej štruktúry (v praxi len fonémickej namiesto vyslovene hláskovej štruktúry):
      • a to na suprasegmentálne jednotky hláskovej štruktúry:
        • slabičné písmo - D: znaky pre slabiky, P: katakana, hiragana, kríjske, algonkinské, inuktitutské písmo...
        • písmo kódujúce tónovú výšku (a podobne) – P: vietnamské písmo
    • písmo vzťahujúce sa na gramatickú štruktúru jazyka:
      • morfofonémické písmo - D: znaky vyjadrujú napr. vzor flexie, takéto písmo sa vyskytuje len ako doplnok abecedného písma, P: nemčina, francúzština
      • syntaktické písmo - D: znaky vyjadrujú gramatickú štruktúru vety v jazyku s voľnejším slovosledom, takéto písmo sa vyskytuje len ako doplnok iného typu písma, P: nemčina, interpunčné znamienka

Wagner K. H. [20][upraviť | upraviť zdroj]

Vývojové fázy písma:


Encyclopaedia Britannica online [21][upraviť | upraviť zdroj]

  • písmo založené na význame:
    • predchodca pravého písma: obrázkové znaky – D: znak reprezentuje akt reči, P: značky na medzinárodnom letisku
    • logografické písmo - D: znak reprezentuje slovo (ako významovú jednotku) alebo morfému, dve slová – aj keď zvukovo znejú úplne rovnako – sú reprezentované dvom rozdielnymi znakmi, P: čínske písmo
  • písmo založené na zvuku:
    • slabičné písmo (sylabár(ium)) – D: buď znak pre každú slabiku alebo len spoluhláskové znaky ktoré zahŕňajú inherentnú samohlásku, P: lineárne písmo A, lineárne písmo B, rôzne indické a klinové písma
    • spoluhláskové písmo (nevokalizované slabičné písmo) – D: znak reprezentuje segment slabiky (teda spoluhláskovú hodnotu slabiky), P: semitské písma
    • abecedné písmo– D: znak reprezentuje fonému (alebo fónu – potom to je tzv. fonetická abeceda, napr. IPA) , teda spoluhlásky a samohlásky
    • featural writing” – D: založené na artikulačných črtách („features“), z ktorých vychádza fonéma, P: kórejské písmo

Encyc. Larousse online [22][upraviť | upraviť zdroj]

  • syntetické písmo (mýtografické písmo, protopísmo [„pré-écriture“]) – D: všetky manifestácie vôle priestorovej komunikácie, P: piktografia (t.j. používanie piktogramov), kipu, zaslanie fyzických predmetov a podobne
  • analytické písmo ([paradoxne nazývané aj] ideografické písmo) – D: znak nereprezentuje ideu (myšlienku), ale lingvistický prvok (slovo alebo morfému); v čistej podobe však nikde neexistuje, lebo vždy obsahuje aj fonetické znaky, P: sumersko-akkadské klinové písmo, egyptské hieroglyfy, čínske písmo
  • fonetické písmo - D: znaky stratili akýkoľvek sémantický význam a sú už len vyjadrením zvuku alebo skupiny zvukov:
    • slabičné písmo - P: cyperské písmo, krétske písmo (lineárne A a B), etiópske písmo, bráhmí (z bráhmí pochádzajú všetky moderné indické písma)
    • abeceda:
      • spoluhlásková abeceda – P: fenické písmo, aramejské písmo (z neho sa vyvinulo hebrejské písmo, arabské písmo, sýrske písmo...)
      • abeceda zachytávajúca spoluhlásky aj samohlásky – P: grécke písmo, latinské písmo, cyrilské písmo, arménske písmo, gruzínske písmo

Bibliothèque nationale de France [23][upraviť | upraviť zdroj]

  • ideografické písmo – D: každý znak reprezentuje objekt (potom sa volá piktogram) alebo myšlienku (potom sa volá ideogram); písmo má tisíce znakov
  • slabičné písmo – D: každý znak reprezentuje zvuk; písmo má 80 až 120 znakov
  • abecedné písmo – D: každý znak reprezentuje rozložený zvuk; písmo má asi 30 znakov
  • kombinácie – napr. rébusový princíp v ideografickom písme alebo grafické rozlišovanie významov rovnakých zvukov v abecednom písme pomocou (napr. vo fr. vert, vers, verre, vair sa vyslovujú rovnako, ale majú rôzne významy)

Lehman 2007 - 2012 [24][upraviť | upraviť zdroj]

  • piktografia (obrázkové písmo) – D: jeden obrázkový znak (piktogram) reprezentuje celú myšlienku; jazykový tvar sa nevyjadruje, P: čínske písmo
  • prechod medzi piktografiou a logografiou – P: kedysi sumerské a čínske písmo
  • logografia (pojmové písmo) – D: jeden pojmový znak (logogram) reprezentuje pojem (potom sa nazýva aj ideogram a písmo nie je viazané na konkrétny jazyk) alebo lexému (potom je písmo viazané na konkrétny jazyk); fonológia a morfológia sa nevyjadrujú, ale jednotlivý znak písma zodpovedá jednej forme slova a poradie týchto znakov zodpovedá syntaxe, P: staročínske písmo
  • logofonografia – D: prechod medzi logografiou a fonografiou, teda písmo obsahuje aj logogramy aj fonogramy a niektoré znaky majú súčasne funkciu logogramu aj fonogramu; v praxi je to väčšinou prechod medzi logografiou a sylabografiou (tzv.logosylabické písmo) - napr.
    • použitie determinatívov (dodatočných znakov poukazujúcich na hláskovú podobu slova)
    • použitie rébusového princípu
  • fonografia (hláskové písmo; znaky takéhoto písma sa volajú fonogramy, t.j. buď slabičné znaky alebo písmená) :
    • sylabografia (slabičné písmo) – D: jeden slabičný znak reprezentuje slabiku hovoreného jazyka; miera vyjadrenia fonológie a morfológie závisí od jazyka, P: akkadské klinové písmo, japonská kana
    • prechod medzi sylabografiou a abecedným písmom [t.j. alfysylabické písmo] – napr.
      • niektoré znaky reprezentujú viacero slabík odlišujúcich sa len samohláskou
      • niektoré znaky reprezentujú samohlásky
      • spoluhláskové písmo – D: samohlásky v slabikách začínajúcich sa na spoluhlásku sa nezapisujú, napr. hebrejské písmo
    • abecedné písmo - D: jedno písmeno reprezentuje hlásku; gramatika sa vyjadruje presne, fonológia v závislosti od jazyka
      • morfofonémické písmo - D: hláskové alternácie sa ignorujú a každá morféma je vždy reprezentovaná rovnako; P: nemecké písmo
      • fonémické písmo - D: písmo, ktoré verne vyjadruje fonologické alternácie, alebo v ktorom reprezentovaná fonológia takmer nemá alternácie; P: fínske písmo, španielske písmo
      • fonetické písmo - len IPA

Trask - Stockwell 2007 [25][upraviť | upraviť zdroj]

  • predchodcovia písma – D: vhodné iba na zápis istých typov informácií, napr. splatných daní
  • (pravé) písmo – D: dokáže adekvátne zaznamenať akýkoľvek prehovor daného jazyka
    • písmo so znakom pre každé jednotlivé slovo v každom jednotlivom jeho tvare- hypotetické
    • logografické písmo ([správnejšie] morfémografické písmo) – D: písmo so znakom pre každú morfému, P: čínština
    • sylabár(ium) – D: písmo so znakom pre každú slabiku
      • defektívny – D: napr. znak označuje len začiatok (dlhšej) slabiky, P: lineárne písmo B
      • úplný - P: japonské písmo
    • abeceda (abecedné písmo) – D: písmo so znakom pre každú fonému
      • defektívna – D: napr. znak označuje len spoluhlásky, P: staré semitské písma
      • úplná abeceda – D: znaky pre samohlásky aj spoluhlásky, P: grécke písmo, (s výhradami) anglické písmo


Eifring - Theil 2005 [26][upraviť | upraviť zdroj]


Comrie 2005 [27][upraviť | upraviť zdroj]

  • logografické písmo – D: znak reprezentuje morfému, teda gramaticko-lexikálnu jednotku, P: čínske písmo
  • zmiešané logografické a slabičné písmo – P: japonské písmo (lexikálne morfémy sa vyjadrujú logografmi, gramatické morfémy sa vyjadrujú slabičným písmom hiragana)
  • slabičné písmo (sylabár(ium)) - D: znak reprezentuje slabiku alebo móru, P: japonská hiragana
  • alfasylabické písmo (alfasylabár(ium)) – D: „spadá medzi abecedné a slabičné typy, v doložených alfasylabických písmových systémoch základná graféma udáva spoluhlásku a pridané diakritické znamienko alebo iná transformácia udáva samohlásku“, na rozdiel od spoluhláskového písma sa správna samohláska musí vyznačiť, lebo ak sa nevyznačí, tak sa po spoluhláske obyčajne musí vysloviť určitá „inherentná“ samohláska, P: thajské písmo
  • spoluhláskové písmo – D: variant abecedného písma v tom zmysle, že sa vyznačujú len spoluhlásky (samohlásky sa obyčajne môžu vyznačiť tiež), P: hebrejské písmo
  • abecedné písmo - D: zobrazujú sa fonémy, P: latinská abeceda

Rogers 2005 [28][upraviť | upraviť zdroj]

  • sémantické písmo(vé systémy) (semaziografické písmo(vé systémy)) – D: prepisuje priamo myšlienky; sporné či existuje (ale patrí sem určite prinajmenšom Blissov systém); zahŕňa obrázkové písmo (alebo je s ním zhodné ?)
  • glotografické písmo(vé systémy) – D: zaznamenáva lingvistické jednotky určitého jazyka, teda zaznamenáva jazykový prehovor určitého jazyka
    • slabičné písmo(vé systémy)
      • s nízkym podielom morfografie – P: moderné ioské (loloské) písmo
      • s vysokým podielom morfografie –P: čínske písmo
    • mórové písmo(vé systémy) [t.j. Sproutovo jadrovoslabičné písmo]
      • s nízkym podielom morfografie – P: lineárne písmo B, čerokézske písmo
      • s vysokým podielom morfografie – P: mayské, japonské písmo
    • abugida – P: dévanágarí, barmské písmo, tibetské písmo
    • abdžad [t.j. Sproutovo spoluhláskové písmo + polykonsonantického písma]
      • s nízkym podielom logografie – P: západosemitské písmo,
      • s vysokým podielom logografie – P: perzoaramejské písmo, egyptské písmo
    • abecedné písmo(ové systémy) [bez abugidy]
      • s nízkym podielom morfografie– P: grécke, fínske, bieloruské, kórejské, ruské, škótskogaelské písmo
      • s vysokým podielom morfografie – P: anglické písmo
    • prechodné písma:
      • písmo pahawh hmong – prechod medzi abecedným a abugidou
      • sumerské písmo – prechod medzi mórovým písmom s vysokým podielom morfografie a slabičným písmom
  • fonetické písmo(vé systémy) – D: písmo na prepis zvukov všetkých jazykov, P: len IPA

Iné, jednoduchšie delenie glotografického písma je na:

  • morfografické písmo(vé systémy) – D. graféma sa vzťahuje na morfému, P: čínske, sumerské písmo
  • fonografické písmo(vé systémy)
    • mórové písmo(vé systémy) – D: graféma vyjadruje móru, P: japonská kana, čerokézske písmo
    • fonémické písmo(vé systémy) – D: graféma vyjadruje fonologický segment, teda spoluhlásku alebo samohlásku
  • kombinácia morfografického a fonografického písma – P: egyptské, mayské písmo

K termínu „ideografický“ autor píše, že sa často vyskytuje v najrozličnejších, často málo premyslených, významoch, pričom sa raz vzťahuje na morfogramy, inokedy zas na sémantické jednotky. Z dôvodu veľkého rizika zámeny odporúča termín vôbec nepoužívať.

Harris 2000 [29][upraviť | upraviť zdroj]

  • neglotické písmo – D: nevzťahujúce sa na jazyk, P: matematická notácia, hudobná notácia
  • glotické písmo („glottic writing“) – D: vzťahujúce sa na jazyk

Sprout 2000 [30][upraviť | upraviť zdroj]

  • (úplné) slabičné písmo – D: existuje symbol pre každú slabiku jazyka
    • s nízkym podielom logografie – P: moderné ioské (loloské) písmo
    • s vysokým podielom logografie –P: čínske písmo
  • jadrovoslabičné písmo [Fischer to nazýva otvorené slabičné písmo ] – D: existuje symbol len pre slabiky typu V, KV a prípadne aj KGV (kde G = tzv. „onglide“)
    • s nízkym podielom logografie – P: lineárne písmo B
    • s vysokým podielom logografie – P: sumerské, mayské, japonské písmo (japonské písmo by sa mohlo nazvať aj mórové písmo)
  • spoluhláskové písmo
    • s nízkym podielom logografie – P: západosemitské písmo, perzoaramejské písmo
    • s vysokým podielom logografie
  • polykonsonantické písmo – D: existujú aj znaky pre skupinu viacero spoluhlások, P: egyptské písmo
  • abecedné písmo – P: grécke, anglické, kórejské písmo, dévanágarí
  • [nevhodné meno:] demisylabické písmo – písmo pahawh hmong (medzi abecedným a jadrovoslabičným písmom)

Fischer 2000 [31][upraviť | upraviť zdroj]

  • neúplné písmo – D: písmo, ktoré spĺňa len jednu z troch podmienok uvedených v definícii uvedenej v článku písmo (jazykoveda)
  • úplné písmo
    • logografia (slovné písmo) – D: grafémy alebo písmové znaky reprezentujú slová [a autor tým, zdá sa, myslí zvukovú stránku slova]
    • sylabografia (slabičné písmo) - D: grafémy reprezentujú slabiky
    • abeceda – D: písmená reprezentujú spoluhlásky alebo spoluhlásky aj samohlásky
    • rôzne kombinácie

Coulmas 1996 [32][upraviť | upraviť zdroj]

  • pleremické písmo - D: grafémy označujú predovšetkým morfémy (alebo dokonca celé slová)
  • kenemické písmo - D: grafémy označujú fonémy alebo slabiky
    • slabičné písmo
    • abecedné písmo
      • slabičné – D: grafémy majú vnútornú štruktúru, ktorá zodpovedá štruktúre reprezentovanej slabiky, P: dévanágárí
      • spoluhláskové – D: písmená len pre spoluhlásky, P: arabské písmo
      • úplné – D: písmená pre spoluhlásky aj samohlásky, P: nemecké písmo

Taylor 1995 [33][upraviť | upraviť zdroj]

  • písma založené na význame
    • logografické písmo – D: znak zobrazuje primárne význam morfémy a sekundárne (v niektorých prípadoch) aj zvuk morfémy; P: čínske písmo
  • písma založené na zvuku/fonetické písmo:
  • iné – P: Braillovo písmo

Poznámka: Prehľad uvádza iba písma preberané v knihe.

Faber 1992 [34][upraviť | upraviť zdroj]

  • logografické písmo - D: kóduje najmä morfémy, P: čínske, staroegyptské písmo
  • fonografické písmo - D: kóduje hláskové jednotky bez vlastného významu
    • sylabicky lineárne písmo – D: priestorové usporiadanie grafém síce zobrazuje poriadok slabík, ale interná, segmentálna štruktúra slabiky sa nezobrazuje alebo sa nezobrazuje lineárne:
      • sylabicky kódované – P: akkadské, japonské písmo
      • segmentálne kódované – P: hebrejské, arabské písmo, etiópske, sýrske, amhárske p., hangul, dévanágarí
    • segmentálne lineárne písmo– D: priestorové usporiadanie znakov vo všeobecnosti zodpovedá usporiadaniu segmentov (súčastí slabík, fonémov)
      • defektívne – P: fenické, starohebrejské, ugaritské, aramejské, staré juhoarabské písmo
      • úplné (t.j. abeceda)– grécko-latinské, cyrilské písmo

Daniels 1996; 1990[upraviť | upraviť zdroj]

A) Daniels 1996 [35]

  • logografické písmo - D: znak reprezentuje morfému, P: čínske písmo
  • slabičné písmo - D: znak reprezentuje slabiku alebo móru, P: japonská kana
  • abugida – D: znak reprezentuje spoluhlásku spojenú so samohláskou, P: dévanágarí
  • abdžad – D: znak reprezentuje spoluhlásku, P: arabské písmo
  • abecedné písmo - D: znak reprezentuje spoluhlásku alebo samohlásku, P: latinská abeceda
  • featural writing“ - D: znak reprezentuje fonetickú „feature“, P: hangul


B) Daniels 1990 [36]

  • logografické písmo - D: znak reprezentuje morfému (obyčajne slovo), P: starosumerské písmo?
  • logosylabické písmo – D: logogramy sa používajú na sémantické aj fonetické účely, P: sumerské písmo, čínske písmo
  • sylabografia (sylabár(ium)) - D: znak reprezentuje každú možnú slabiku, P: vai
  • neosylabár(ium) (pseudoabeceda, [autor navrhuje nový názov:] abugida) – D: znak reprezentuje spoluhlásku spojenú so samohláskou, pričom modifikácie znaku systematicky označujú zmenu alebo absenciu samohlásky, P: etiópske písmo, písma Indie
  • [autor navrhuje nový názov:] abdžad ([A. Corré navrhuje výslovnosť] abgad) – D: znak reprezentuje spoluhlásku, P: západosemitské písma (napr. fenické písmo)
  • rozšírený abdžad („augmented abjad“) – D: abdžad, ktorý obsahuje aj sylabogramy, P: ugaritské písmo
  • abeceda - D: znak reprezentuje segment (spoluhlásku alebo samohlásku), P: gréčtina, vokalizovaná hebrejčina
  • rozšírená abeceda („augmented alphabet“) – abeceda, ktorá obsahuje aj sylabogramy; P: koptské písmo

Lingvističeskij encyklopedičeskij slovar 1990 / Boľšaja sovetskaja enciklopedija 1979 [37][upraviť | upraviť zdroj]

  • ešte nie písmo: piktografia
  • ideografické písmo - D: každý znak može značiť ktorékoľvek slovo v ktoromkoľvek gramatickom tvare v rozsahu okruhu pojmových asociácií, buď priamo vyvolávaných zobrazením tvoriacim daný znak alebo konvenčných; asociácie môžu zahŕňať aj rébusový princíp, P: hospodárske zápisy (napr. v Sumeri), rituálne zápisy, možno sem patrí písm ostrova Paschi a čukotské písmo (tieto dve mohli byť ale aj slovno-slabičné)
  • slovno-slabičné písmo (logograficko-sylabické písmo) – D: aj tu sa používajú ideogramy, ale konkrétna väzba znaku vždy k určitému slovu sa uskutočňuje pridaním rébusových znakov, ktoré vyjadrujú čisto zvukové prvky buď celého slova alebo jeho časti, a znakmi „determinatívami“, ktoré upresňujú okruh pojmov, ku ktorým sa dané slovo vzťahuje; ideografický znak pripojený (pevne priradený) k určitému slovu sa nazýva logogram P: staroegyptské písmo, sumerské písmo, elamské písmo, protoindické písmo, krétske písmo, čínske písmo, mayské písmo (ostatné centrálnoamerické písma boli zrejme ideografické alebo piktografické)
  • [nepresný názov:] fonetické písmo:
    • slabičné písmo - D: každý znak vyjadruje len nejakú postupnosť zvukov ako takú (konkrétne KV, VK, KVK, KKV alebo KVKV, kde K = spoluhláska, V = samohláska) a nie slovo; existujú aj znaky pre samostatné samohlásky, P: cyperské písmo, brahmí, etiópske písmo, Japonsko (kana), Kórea, písma Indie a juhovýchodnej Ázie pochádzajúce z brahmí
    • spoluhláskové písmo (kváziabecedné písmo, písmenové spoluhláskové písmo) [toto zaraďuje primárne pod slabičné písmo, ale miestami to vyzerá, akoby bolo radené pod abecedné písmo] - D: každý znak vyjadruje jednu určitú spoluhlásku (teda slabiku typu KV), po ktorej nasleduje ľubovoľná alebo nulová samohláska, P: ugaritské, fenické, etiópske, indické [týmto teda opakuje niektoré uvedené ako slabičné], starohebrejské, aramejské, arabské písmo
    • abecedné písmo (písmenovo-zvukové písmo) – D: jeden znak spravidla vyjadruje jeden zvuk; môže to byť fonéma alebo alofóna alebo ktorákoľvek fonéma v rozsahu niektorej skupiny akusticky zhodných zvukov; niekedy skupina znakov vyjadruje jednu fonému (napr. nemecké sch či tsch): P: grécke, latinské, cyrilské atď.

DeFrancis 1989 [38][upraviť | upraviť zdroj]

Poznámka: Súhrnný názov pre morfosylabické + morfokonsonantické + morfofonémické písmo znie morfofonické písmo (morfonické písmo).


Sampson 1985 [39][upraviť | upraviť zdroj]

  • semaziografické systémy – D: systémy viditeľnej komunikácie podobné jukagirskému, ktorý priamo indikuje myšlienky; zaradenie tejto skupiny pod písmo je sporné
  • glotografické systémy – D: poskytujú viditeľné reprezentácie prehovorov hovoreného jazyka
    • logografické písmo [autor odporúča vyhýbať sa tu termínu ideografické písmo]
      • morfémické písmo - P: čínske písmo
      • písmo s zvláštnym znakom pre každú polymorfemickú jednotku (napr. slovo) - toto je len hypotetické písmo
    • fonografické písmo:
    • zmiešané typy - P: štandardné japonské písmo, egyptské písmo, sumerské písmo

Hill 1967 [40][upraviť | upraviť zdroj]


Gelb 1963 [41][upraviť | upraviť zdroj]

  • nepísmo – umelecké obrázky
  • predchodcovia písma/semaziografia
    • deskriptívno-reprezentačné záznamy („descriptive-representational device“) – D: prostriedky komunikácie podobné umeleckým obrázkom; nemeckí autori túto fázu písma nazývajú Gedankenschrift (myšlienkové písmo), Vostellungsschrift (písmo predstáv) alebo Inhaltsschrift (obsahové písmo), iní ju nazývajú piktografia či obrázkové písmo (čo je podľa autora zavádzajúce, lebo „obrázkové“ sú aj vyspelejšie písma ako egyptské či sumerské) alebo ideografia (termín, ktorý autor odporúča nepoužívať, lebo sa v literatúre používa rôzne, napr. orientalisti ho používajú (aj) na logogramy); P: obrázky amerických Indiánov
    • identifikačno-mnemonické záznamy („identifying-mnemonic device“) –P: kresby rôznych zvierat nad hlavami Indiánov, pričom zvieratá špecifikujú ich mená [porov. delenie podľa knihy Písma sveta]
    • limitované písma – P: aztécke písmo
  • úplné písmo/fonografia/úplné písmo
    • slovno-slabičné písmo–P: sumerské, egyptské, chetitské, čínske písmo [Autor uvádza, že podľa neho čisto logografické písmo nikdy neexistovalo, vždy bolo aspoň slovno-slabičné alebo inak limitované, „najlogografickejšie“ písmo je čínske písmo]
    • slabičné písmo – P: elamské, churritské, fenické, nevokalizované hebrejské, nevokalizované aramejské, arabské, lineárne B, cyperské, japonská kana, čerokézske písmo
    • abeceda – P: grécke, latinské, fínske, anglické, francúzske písmo, vokalizované aramejské písmo, vokalizované hebrejské písmo, indické písmo


Diringer 1962 [42][upraviť | upraviť zdroj]

  • piktografia (obrázkové písmo) – P: praveké národy
  • ideografické písmo - D: obrázok (tzv. ideogram) už vyjadruje nielen samotný predmet ktorý zobrazuje, ale aj súvisiace idey a koncepcie, P: Indiáni, domorodí Austrálčania, domorodí Afričania, Polynéziania
  • analytické prechodné písmo - D: prechod medzi ideografickým a fonetickým písmom; niektoré ideogramy majú aj fonetický význam; „analytické“ znamená, že základná jednotka písma je slovo, P: staroveké písma Mezopotámie, Egypta, Kréty, Chetitov
  • fonetické písmo v širšom zmysle – D: písmo viazané na reč (teda jazyk ako zvuk)
    • fonetické písmo v užšom zmysle (slabičné písmo) – D: jeden symbol reprezentuje jednu slabiku
    • abecedné písmo (abeceda) – D: písmená reprezentujú jednotlivé zvuky (a nie slabiky alebo idey), P: všetky moderné semitské, indické, grécke, latinské, slovanské a moderné západné písma


Istrin 1961 [43][upraviť | upraviť zdroj]

  • obrázkovo-syntetické písmo (piktografické písmo, piktografia, znaky sa volajú piktogramy) – D: obrázok samostatne tlmočí (a nie ilustruje) ľubovoľnú celú správu, obyčajne odráža len obsah reči a nie jazykové formy, okrem toho sú nestabilného charakteru (práve kvôli tejto neusporiadanosti nemôže byť piktogr. písmo považované za „systém písma“), treba dodať, že iní autori termín „piktografické písmo“ definujú inak: podľa nich nezobrazuje obsah reči (teda reč), ale len myšlienky, myslenie a pod. (s čím autor rozhodne nesúhlasí), ďalší ju zas definujú tak, že zobrazuje len konkrétne(jšie) veci a nie abstraktné (len pri takejto definícii sa dá podľa autora povedať, že tým pádom toto písmo zobrazuje kvázi len myšlienky); autor dodáva, že niektoré piktogramy môžu mať aj konvenčný charakter (teda byť schematizované); autor navrhuje ako nový termín „obrázkovo-syntetické písmo“; P: písma Indiánov, písma národov Ďalekého severu
  • logografické písmo (logografia, ideografické písmo, ideografia; znaky sa volajú logogramy alebo ideogramy, pre matematické znaky a pod. aj termínogramy) – D: znak vyjadruje buď jednotlivé slovo alebo jeho významnú časť (napr. isté morfémy), pričom ale moderné vedecké a pod. logogramy (t.j. znaky tohto typu písma, staršie nazývané ideogramy) vyjadrujú aj slovné spojenia; v dôsledku toho je toto písmo aj stabilnejšie než obrázkovo-syntetické; iní autori udávajú, že sa „ideografické písmo“ od „piktografického písma“ odlišuje najmä tým, že znaky majú len konvenčnú (schematickú) formu a nie formu „zobrazovaco“-(či „podobizňovo“)-obrazovú (autor s touto definíciou dôrazne nesúhlasí); ďalší autori definujú „ideografické písmo“ tak, že vraj zobrazuje pojmy a nie slová (ani s týmto autor nesúhlasí); autor navrhuje pred termínom ideografické písmo uprednostňovať termín logografické písmo; logogramy sa delia na logogramy priamo zviazané s významom slov (nazývané: ideografické logogramy, ideogramy v užšom zmysle, ideografické hieroglyfy, významové určovatele, determinatívy (posledné dva v užšom zmysle znamenajú len ideografické logogramy pomocného charakteru), kľúčové znaky a pod.) a na logogramy zviazané so zvukovou stránkou slov (nazývané fonetické logogramy, fonogramy, fonetiká, fonetické hieroglyfy a pod.) ; P: najstaršie sumerské, najstaršie čínske znaky, číslovky, matematické, chemické atď. znaky
    • [základný typ logografického písma]
    • morfémologografické písmo (znaky sa volajú morfogramy) – D: najdokonalejší druh logografického písma, znak neoznačujú slová ale oddelené morfémy, P: súčasná čínština
  • slabičné písmo – D: znaky označujú slabiky a slabikotvorné zvuky (napr. hlásky), autor zdôrazňuje, že niektorí autori nesprávne pod slabičné písmo zahŕňajú čínske písmo, niektoré znaky staroegyptského písma (patria pod logografické písmo) a kórejské písmo (patrí pod písmenovo-zvukové písmo, vhodný termín pre kór. písmo by bol „ligatúrovo-zvukové písmo“); P: indické písma, japonská kana
  • písmenovo-zvukové písmo (zvukové písmo) – D: znaky označujú jednotlivé zvuky reči alebo fonémy:
    • konsonanticko-zvukové písmo („konsonantno-zvukovoe sistemy“) – D: znaky označujú spoluhlásky, prípadne doplnené pomocou tzv. matres lectionis alebo špeciálnych znakov na vyjadrenie samohlások; niektorí autori toto písmo považujú za poddruh slabičného písma ;P: fenické, ugaritské, staroegyptské, aramejské, arabské písmo
    • vokalizovano-zvukové písmo („vokalizovanno-zvukovoe sistemy“) – D: znaky označujú rovnakou mierou tak spoluhlásky, ako aj samohlásky, P: grécke, latinské, ruské písmo
  • prechodné typy písiem:
    • písmo obsahujúce v dôsledku vnútorného vývoja znaky dvoch typov písma:
      • písmo obsahujúce aj logografické aj slabičné znaky – P: asýrsko-babylonské klinové písmo
      • písmo obsahujúce aj logografické aj konsonanticko-zvukové znaky – P: egyptské hieroglyfické znaky
    • písmo umelo spájajúce dva rôzne systémy písma, a to:
      • logografické písmo so slabičným písmom - P: japonské písmo kombinujúce čínske hieroglyfy s japonskými slabičnými znakmi kana
      • logografické písmo s písmenovo-zvukovými znakmi – P: kórejské písmo kombinujúce [čínske?] hieroglyfy s kórejskými ligatúrovo-zvukovými znakmi

Poznámky:

  • Podľa autora viacerí autori (napr. Jensen) navrhujú nazývať obrázkovo-syntetické písmo „syntetické písmo“ (t.j. písmo graficky nerozčlenené na jednotlivé slová), logografické písmo nazývať „slovné písmo“ a termín piktografické písmo aplikovať všeobecne na obrázkovú formu znakov bez ohľadu na ich význam.
  • Podľa autora termín hieroglyfické písmo (hieroglyfika, hieroglyfy) sa síce v literatúre používa dosť chaoticky, ale správne by mal znamenať písmo, ktorého znaky sú hlavne logografického významu a (hoc aj čiastočne) si zachovávajú „podobizňovú“ formu [teda obrázkový charakter].
  • Podľa autora viacerí autori označujú písmenovo-zvukové písmo ako abeceda, ale je vhodnejšie termín abeceda používať na označenie súhrnu znakov toho alebo iného systému písma v istom tradičnom usporiadaní a takéto usporiadanie mávajú aj slabičné písma
  • Podľa autora viacerí autori označujú písmenovo-zvukové písmo ako „fonetické písmo“ ako opak logografického písma, ktoré vyjadruje podľa nich len významový obsah reči. To podľa autora nie je správne, pretože časť logogramov logografického písma vyjadruje zvuky a nie len významy.

Smith 1922 [44][upraviť | upraviť zdroj]

Vývojové fázy písma:

  • fáza obrázkové písmo – D: znaky reprezentujú priamo objekty alebo idey alebo objektovú a ideové situácie
    • mnemonická fáza – D: znak slúži najmä na pripomínanie. P: hrubé kresby, kipu, vampum, rováš
    • piktografická fáza [ piktografické písmo ] – D: znak priamo zastupuje objekt alebo objektovú situáciu (ale piktografy sú často – nevyhnutne – sprevádzané aspoň zopár ideografmi), P: obrázkové písmo amerických indiánov
    • ideografická fáza [ ideografické písmo ] – D: znak priamo zastupuje ideu alebo ideovú situáciu, P: obrázkové písmo amerických indiánov
  • prechodná fáza medzi obrázkovým a fonetickým písmom – D: znak sa vzťahuje nielen na objekt alebo ideu, ale aj na meno objektu alebo idey; ďalej v texte je ale definícia implicitne rozšírená – prechodná fáza vraj zahŕňa:
    • použitie determinatívov – P: čínske, mayské, mexické, egyptské písmo
    • na ten istý objekt sa už používal vždy presne ten istý znak
    • znaky začali byť značne štylizované/zjednodušené
    • použitie obrázkov objektov na označenie osobných mien alebo ich častí (u Indiánov)
    • použitie rébusového princípu
  • fonetická fáza [fonetické písmo] – D: znak sa vzťahuje na zvuky alebo hovorené symboly bez ohľadu na ich význam
    • verbálna fáza (verbálne fonogramy) [ logografické písmo ] – D: znak zastupuje celé slovo, P: čínske písmo [autor teda považuje logografické písmo za formu fonetického písma]
    • sylabická fáza (sylabický fonogram) [ slabičné písmo ] – D: znak zastupuje slabiku, P: katakana, egyptské písmo, babylonské písmo, asýrske písmo
    • abecedná fáza (fonogram nazývaný písmeno) [ abeceda ] – D: znak zastupuje elementárny zvuk, P: perzské písmo, neskoršie egyptské písmo, [možno] mykénske písmo, fenické písmo, grécke písmo, latinské písmo



Pierer's Universal-Lexikon (1857–1865)[45][upraviť | upraviť zdroj]

  • pojmové písmo („Begriffsschrift“, ideografické písmo - „ideographische Schrift“) – D: predmety sú zobrazované celé a prostredníctvom obrazu alebo určitých značiek a písmo pôsobí priamo na rozum, obrázky sú buď úplné alebo štylizované
    • vlastné pojmové písmo (kyriologické písmo) – D: zobrazuje len hmotné vnímateľmé predmety
    • symbolické písmo – obrázkami viditeľných predmetov sa pomocou podobnosti označujú abstraktné nehmotné predmety alebo pojmy vnímateľných predmetov [veta je v origináli trochu defektívne formulovaná], P: hieroglyfy Egypťanov, Aztékov, staré čínske písmo, možno aj runy Škandinávcov; text dodáva, že znakové písmo [termín nie je definovaný] môže byť:
      • objektové písmo („Objektenschrift“) (predmetné písmo) [v inom článku uvedené ako synonymum symbolického písma] – D: znakové písmo, ktoré zobrazuje celé objekty (predmety) [a nie slová] [46]
      • slovné písmo („Wortschrift“) – D: znakové písmo, ktoré namiesto naznačovania objektov (predmetov), o ktorých sa hovorí, zobrazuje zvuky celých slov [t.j. nie jednotlivých hlások] alebo pojmov (jednoduchými alebo zloženými znakmi), P: nové čínske písmo
      • ”šnúrové” a uzlové písmo Peruáncov (kipu)
      • ?iné
  • zvukové písmo („Tonschrift“) (fonetické písmo) – D: znak zobrazuje hlásku

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. http://isites.harvard.edu/fs/docs/icb.topic129948.files/Daniels.pdf
  2. Manuskriptová verzia knihy Halvor Eifring & Rolf Theil: Linguistics for Students of Asian and African Languages, 2005 Ch. 8: http://www.uio.no/studier/emner/hf/ikos/EXFAC03-AAS/h05/larestoff/linguistics/Chapter%208.%28H05%29.pdf; Vaid, J., Padakannaya, P.:Reading and writing in semi-syllabic scripts - and introduction http://www.springerlink.com/content/t019k3n80314q008/; http://en.wikipedia.org/wiki/Semi-syllabary
  3. Gazda, J. 2007: [1]
  4. http://www.primat.cz/vsopraha-o/predmety/dejiny-knizni-kultury-q19483/dkk_jitka-pdf-m86969/download/ (lepšie dostupné cez náhľad v googli)
  5. [2] (text je pri bližšom pohľade písaný značne chaoticky)
  6. http://nechodimnaprednasky.sk/stiahnut/prednasku/4755/96768/tdmk_2.doc
  7. Vaňo, D.: Písmo a kaligrafia, 2005
  8. Misrík: Jazyk a reč, 1999
  9. Mistrík et al.: Encyklopédia jazykovedy, Obzor, 1993
  10. Krupa - Genzor: Písma sveta, 1989
  11. Novotný, B.: Encyklopédia archeológie, 1986
  12. Kéki, B: 5000 let písma, 1984
  13. Pyramída - encyklopedický časopis moderného človeka, str. 4437
  14. Hanuš, I. J. Nástin slohovědy čili stylistiky, 1864 http://books.google.sk/books?id=v437m2sH_mMC&dq=gedankenschrift&hl=sk&source=gbs_navlinks_s
  15. http://www.unicode.org/iso15924/iso15924-num.html
  16. http://scriptsource.org/cms/scripts/page.php?item_id=scr_features
  17. http://www.omniglot.com/writing/types.htm#syllabaries
  18. Ancient Scripts [3] (český plagiát [4])
  19. [5] (2008??)
  20. Wagner, K. H.: Verschriftung der Schrift [6]
  21. http://www.britannica.com/EBchecked/topic/649670/writing/53657/Types-of-writing-systems?anchor=ref513147
  22. http://www.larousse.fr/encyclopedie/nom-commun-nom/%C3%A9criture/45711
  23. L'aventure des écritures: http://classes.bnf.fr/dossiecr/sys-ecri.htm
  24. Lehmann (2007-2012) [7], [8]
  25. Trask, R. L., Stockwell, P.: Language and Linguistics – The Key Concepts, 2007
  26. Halvor Eifring & Rolf Theil: Linguistics for Students of Asian and African Languages, 2005 h. 8: [9]
  27. Comrie B.: Chapter 141 Writing Systems in: The World Atlas of Language Structures online 2005/2008/2011 http://wals.info/chapter/141
  28. Rogers: Writing Systems: A linguistic Approach, 2005 (ide o adaptovaný systém Sprouta 2000)
  29. Harris, R.: Rethinking Writing, 2000
  30. Sprout: A computational theory of writing systems, 2000 [10]
  31. Fischer: A history of writing, 2000 (2003) [11] str. 294
  32. Coulmas, F. et al.: The Blackwell Encyclopedia of Writing Systems, 1996 citované v: http://www.ds.uzh.ch/lehrstuhlduerscheid/docs/semarb/1011_seminararbeit_buechi.pdf
  33. Taylor, I., Olson, D. R.: Scripts and literacy: Reading and learning to read alphabets, syllabries and characters, 1995 http://books.google.sk/books?id=K7XR72ihBF8C&dq=semi-syllabic+script&hl=sk&source=gbs_navlinks_s
  34. Faber, A.: Phonemic segmentation as an epiphenomenon. Evidence from the history of alphabetic writing. In: Pamela Downing et al. (ed.): The Linguistics of Literacy, 1992 - citované v: [12] a [13]
  35. Daniels, Peter T., and William Bright, eds. 1996. The World's Writing Systems - citované v: [14]
  36. Daniels: Fundamentals of Grammatology, 1990 [15]
  37. Lingvističeskij encyklopedičeskij slovar 1990 http://tapemark.narod.ru/les/375c.html; takmer zhodný text hlavného článku je v Boľšoj sovetskoj enciklipedii 1979, ktorej anglická verzia je tu http://encyclopedia2.thefreedictionary.com/writing
  38. DeFrancis, J: Visible Speech, 1989 [16]
  39. Sampson, G.: Writing Systems, 1985 [17], detto citované tu: http://books.google.sk/books?id=hypplIDMd0IC&pg=PA58&lpg=PA58&dq=DeFrancis+pure+syllabic+morphosyllabic&source=bl&ots=VXjEjr7Ygc&sig=jNAnbSMKQa3PGfNi5-WdX9YDSgU&hl=sk&sa=X&ei=Fi2GT725IZLT4QTYt6GxBw&ved=0CCAQ6AEwAA#v=onepage&q=DeFrancis%20pure%20syllabic%20morphosyllabic&f=false
  40. Hill, A. (1967 (1987)): The typology of Writing systems. In: William A. Austin (ed.), Papers in Linguistics in Honor of Leon Dostert. The Hague, 92–99 - citované in DeFrancis, J: Visible Speech, 1989 str. 63 [18] a [19]
  41. Gelb: Study of Writing, 1963 citované v DeFrancis, J.: Visible Speech, 1989 str. 58 [20] a tu na str. 128/129 http://www.cslu.ogi.edu/~sproatr/newindex/wsbook.pdf; staršie vydanie knihy Gelb: Study of Writing (asi z roku 1954) je tu [21]
  42. Winckler, P. A.: Reader in the history of books and printing, 1962 [22]
  43. Istrin: Razvitije pisma, 1961
  44. Smith: Reading Process, 1922 , str. 23 a nasl.
  45. http://www.zeno.org/Pierer-1857/A/Schrift+%5B2%5D?hl=ideographische
  46. porov. aj tu str. (?)12 http://theses.cz/id/1aopu8/downloadPraceContent_adipIdno_6411

Iné externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]