Typový materiál

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Typový materiál v biológii je pojem na označenie súboru rastlinných, alebo živočíšnych jedincov (etalónu jedincov), ktorí slúžia ako štandardný vzorkový materiál pre opis niektorého biologického druhu. Zaraďujú sa tu všetky jedince slúžiace autorovi opisu ako štandard charakterizujúci daný druh. V minulosti sa pre označenie často používal aj pojem typický materiál.

Príkladom pri hmyze je zbierka všetkých jedincov, ktoré mal autor opisu k dispozícii pre opis uvedeného druhu hmyzu. Tu potom hovoríme o tzv. zbierke typového materiálu.

Typový materiál sa zvyčajne časom rozdelí do múzeí, zbierok iných autorov a pod. (napr. tomu, kto uvedených jedincov nazbieral, lebo zvyčajne nie vždy opisuje druh ten, kto ho zozbieral). Typový materiál sa v zbierkach zvykne označovať červeným lokalitným štítkom. Takéto exempláre vyžadujú zvláštnu pozornosť a ochranu, pretože sú potrebné pre ďalšie generácie zberateľov a entomológov ako zbierkový a určovací (determinačný) etalón. Ideálne je uchovanie v špecalizovaných múzeách, kde je aj do budúcnosti zaručené riadne ošetrovanie a zachovanie pre ďalšie štúdium a porovnanie.

Séria všetkých jedincov (exemplárov), podľa ktorej autor stanovil nominálny taxón zo skupiny druhu sa označuje ako typová séria (v minulosti označovaná ako typická séria). Sú to v podstate všetci jedinci, podľa ktorých bol daný druh niektorým autorom opísaný.

Jeden typický jedinec z tejto série (exemplár), ktorý je typom druhu, alebo poddruhu sa označuje, ako typový jedinec (v minulosti typický jedinec). Ide o holotyp, lektotyp, alebo neotyp.

Klasifikácia typov[upraviť | upraviť zdroj]

Klasifikácia typov podľa Medzinárodných pravidiel zoologickej nomenklatúry

  • holotyp – jediný exemplár stanovený ako názvový typ druhu, alebo poddruhu. Je to jeden konkrétny jedinec vybraný z typovej série druhu, alebo poddruhu, ktorý bol autorom opisu stanovený za nositeľa všetkých typických znakov daného druhu, alebo poddruhu. Po anglicky sa v odbornej nomenklaturickej literatúre označuje ako holotype.
  • paratyp – každý exemplár z typovej série okrem holotypu. Po anglicky paratype.
  • syntyp – každý exemplár typovej série z ktorej nebol stanovený holotyp, ani lektotyp. Po anglicky syntype.
  • lektotyp – určitý syntyp určený ako názvový typ druhu, alebo poddruhu až potom, čo bol určený nominálny druh alebo poddruh. Po anglicky ako lectotype.
  • paralektotyp – každý exemplár ostávajúci zo syntypovej série po určení lektotypu. Po anglicky sa v odbornej literatúre označuje ako paralectotype.
  • neotyp – jediný exemplár stanovený ako názvový typ druhu alebo poddruhu, o ktorom sa domnievame že preň neexistuje holotyp, syntyp, lektotyp a ani skôr stanovený neotyp. Funkcia neotypu nie je rovnaká, ako funkcia holotypu. Po anglicky neotype.

Iné označenia[upraviť | upraviť zdroj]

Tieto pojmy sa podľa nových Medzinárodných pravidiel zoologickej nomenklatúry už nepoužívajú

  • alotyp – jedinec opačného pohlavia ako holotyp. Bol to názov pre vybraný paratyp, ktorý je opačného pohlavia ako holotyp. Po anglicky sa označuje allotype.
  • kotyp – jedinec používaný v zmysle syntypu alebo paratypu. Pri tomto pojme sa nešpecifikoval bližšie syntyp, paratyp, holotyp, prípadne alotyp, ale celá séria jedincov sa označovala pojmom kotypová séria, resp. kotypy (po anglicky cotype).
  • topotyp – každý jedinec (exemplár), pochádzajúci z typovej lokality, ktorý bol nájdený kdekoľvek. Po anglicky sa označoval ako topotype.
  • homotyp – exemplár určený podľa porovnania s holotypom. Je to jedinec, ktorý nepatrí do typovej série, ale je porovnaný s typickým exemplárom druhu (alebo poddruhu) iným zoológom, ako autorom tohoto taxonu a určený (determinovaný) ním ako patriaci k tomuto druhu (poddruhu). Po anglicky sa označoval ako homotype.
  • metatyp – exemplár určený autorom druhu. Po anglicky metatype.

Zdroje informácií[upraviť | upraviť zdroj]

  • Schwarz, R.: 1948, Motýli denní I. In: Naše příroda v obrazech, VI., Vesmír, Praha, p. 9 – 14.
  • Pfeffer, A.: 1981, Zajištění ochrany typového materiálu organizmů uloženého ve sbírkách. Zprávy Čs. spol. ent., 17 (3-4): 97 – 100.
  • Jasič, J. et kol.: 1984, Entomologický náučný slovník, Bratislava, Príroda, p. 17, 155, 156, 210, 255, 284, 497, 508 – 509.
  • Kolektiv: 1988, Medzinárodní pravidla zoologické nomenklatúry III. Acadamia ČSAV, Praha, 192 pp.
  • Jendek, E.: 2002, Načo sú nám „typy“ alebo „typový“ neznamená „typický“. In: Entomologický magazín Hmyz, III./4: Bratislava, p. 81 (2003).
  • Kolektiv: 2004, Medzinárodní pravidla zoologické nomenklatúry IV. Acadamia ČSAV, Praha.