Tyrkys

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Tyrkys
Tyrkys
CuAl6(PO4)4(OH)8·4H2O
Všeobecné informácie
Trieda Fosfáty, arzenáty a vanadáty
Zaradenie VII/D.15-40
Rok objavenia starovek
Pôvod názvu z fr. turquoise - turecký
IMA status prijatý (1959)
Kryštalografia
Kryšt. sústava triklinická
Bodová grupa 1
Priestorová grupa P1
Mriežkové param. a=7,48 Å
b=9,95 Å
c=7,68 Å
α=111,65 °
β=115,383 °
γ=69,433 °
V=449,39
Morfológia
Habitus Masívny, obličkový, povlaky, zriedka aj drobné kryštály
Optické vlastnosti
Farba(y) modrá, tyrkysová, zelená, šedozelená
Farba vrypu biely, zelenobiely
Lesk sklený, matný
Pleochroizmus dichroizmus
X=bezfarebný
Z=modrý, zelený
Priesvitnosť priehľadný až nepriehľadný
2V 40 ° (vypočítaný 44 °)
Fyzikálne vlastnosti
Tvrdosť (Mohs) 5-6
Hustota 2,86 kg.dm−3
Štiepateľnosť výborná na ploche {001}, dobrá na {010}
Lom lastúrový
Pozri aj portál Vedy o Zemi
zoznam minerálov

Tyrkys je minerál kryštalizujúci v triklinickej sústave, chemicky hydratovaný zásaditý fosforečnan medi a hliníka - CuAl6(PO4)4(OH)8·4H2O peknej modrozelenej farby. Známy je už od staroveku, používa sa ako polodrahokam a ozdobný kameň. Názov pochádza pravdepodobne z fr. slova pierre turquoise, znamenajúceho turecký kameň. Tyrkys sa však v Turecku nenachádza, názov vznikol pravdepodobne tak, že Turci s ním obchodovali a boli jeho hlavným dovozcom na západ.

Vlastnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Tvrdosť tyrkysu je niečo menej ako 6 (v Mohsovej stupnici), tesne pod ortoklasom. Len zriedka vytvára malé kryštáliky, väčšinou sa vyskytuje v rôznych masívnych útvaroch, prípadne vytvára rôzne povlaky. Od tvaru závisia aj ďalšie vlastnosti tyrkysu: priehľadnosť (kryštály sú priehľadné, masív je nepriehľadný) a lesk (kryštálový má sklený lesk, masívny matný). Farba je väšinou modrá (tyrkysová), ale vyskytujú sa aj odtiene zelenej, belasej, príp. bielej.

Tyrkys je nerozpustný vo vode a kyselinách, s výnimkou horúcej kys. chlorovodíkovej. Jeho hustota sa pohybuje od 2,6 do 2,9 kg.dm−3.

Vznik a výskyt[upraviť | upraviť zdroj]

Vznik[upraviť | upraviť zdroj]

Tyrkys je sekundárny minerál medi, preto sa vyskytuje na jej náleziskách. Musia však byť prítomné aj minerály hliníka, fosforu a pH menšie ako 7, aby bol možný jeho vznik. Typickým prostredím je suché arídne prostredie vysoko premenených vulkanitov spolu s výskytom oxidov železa. Taktiež je možný jeho vznik z hydrotermálnych roztokov.

Ako sprievodné minerály tyrkysu sa vyskytujú kaolinit, montmorillonit, alofán, wavellit a pyrit.

Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]

Tyrkys je jeden z prvých drahokamov, ktorý bol ťažený. Jeho ťažba je doložená už pred 5000 rokmi.

Sinaj[upraviť | upraviť zdroj]

Tažba tyrkysu sa datuje už od prvej dynastie. Na polostrove Sinaj je šesť nálezísk, všetky sú v juhozápadnej časti ostrova a pokrývajú ploch 650 km2. Dve z nich: Serabit el-Chadim a Wadi Maghreh sú pravdepodobne najstaršie bane na svete. Tyrkys sa tu vyskytuje v pieskovcoch prekrytých bazaltami. V súčasnosti sa už neťaží, aj keď miestni obyvatelia ho sporadicky zbierajú.

Irán[upraviť | upraviť zdroj]

Iránske náleziská sú tiež veľmi staré. Tyrkys sa ťaží v baniach pri vrchu Ali-mersai, asi 25 km od Mašhadu, hlavného mesta provincie Chorasán. Tyrkys sa vyskytuje v zvetranom trachyte, spolu s vrstvami limonitu a pieskovcov.

Iné náleziská[upraviť | upraviť zdroj]

Menšie, tiež staré náleziská sú v Číne, kde sa vyskytuje v silne prekremenených vápencoch, v Tibete, Turkménsku, Afganistane a Čile. Novšie bol objavený v USA, Austrálii (Queensland a Victoria), a Nemecku (Sasko).

Kolekcia tyrkysových šperkov.

Použitie[upraviť | upraviť zdroj]

Jediné praktické využitie tyrkysu pre jeho krásne farby je v šperkárstve. Ako ozdobný kameň sa vyskytuje už v starom Egypte, Indii, Mezopotámii, Číne, Perzskej ríši (tu bol po stáročia národným kameňom) a predkolumbovskej Amerike. Do Európy, kde bol až do 14. storočia neznámy, sa dostal po hodvábnej ceste. Používa sa hlavne ako ozdobný kameň do brošní, prsteňov, spôn, konských ohlávok a pod. (v tomto smere sa za najkrajšie považujú perzské a indické práce), ako aj obkladový kameň stavieb (najčastejšie mešít). Často sa do tyrkysu (hlavne v Perzii) vyrývali slová, ktoré boli potom vykladané zlatom.

Iné významy (napr. ako ruda medi) nemajú praktický význam.

Časté sú aj imitácie tyrkysu (ako prví ich vyrábali egypťania zo skla s prímesami zlúčením medi), napr. tzv. Viedenský tyrkys, čo je chemicky vyzrážaný fosforečnan hlinitý, zafarbený oleátom meďnatým, alebo neolit, čo je zmes bayeritu( hydroxid hlinitý) a fosforečnanu meďantého. Všetky tieto napodobeniny majú odlišné fyzikálne vlastnosti od pravého tyrkysu. V roku 1972 bol však tyrkys syntetizovaný Pierrom Gilsonom.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]