Užovka leopardovitá

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Užovka leopardovitá
Elaphe situla.jpg
Vyhynutý Vyhynutý Vyhynutý vo voľnej prírode Kriticky ohrozený Ohrozený Zraniteľný Takmer ohrozený Ohrozený Najmenej ohrozený Najmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
Nadtrieda (superclassis) Čeľustnatce Gnathostomata
Stupeň Štvornožce Tetrapoda
Trieda (classis) Plazy Reptilia
Podtrieda (subclassis) Lepidosauria
Rad (ordo) Jašterotvaré Squamata
Podrad (subordo) Hady (hadoblížne) Serpentes
Čeľaď (familia) Užovkovité Colubridae
Druh (species) Užovka leopardovitá
Zamenis situla
Vedecký názov
Zamenis situla
Linné, 1758
Synonymá:
Coluber situla Linnaeus, 1758
Coluber leopardinus Bonaparte, 1834
Callopeltis leopardinus Bonaparte, 1839
Natrix leopardina Cope, 1862
Coronella quadrilineata Jan, 1863
Coluber leopardinus Boulenger, 1894
Elaphe situla Engelmann et al., 1993
Zamenis situla Venchi & Sindaco, 2006[1][2]
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Užovka leopardovitá alebo štíhlovka leopardovitá (lat. Zamenis situla) je pestro sfarbený had z čeľade užovkovitých. Žije v Stredomorí a na pobreží Čierneho mora, často je označovaný za najkrajšieho európskeho hada.[3] Teraristi obdivujú jej nádherné farebné vzory, ale pretože ide o veľmi náročný druh, je jej chov odporúčaný len skúseným chovateľom.

Rozšírenie a biotop[upraviť | upraviť zdroj]

Žije na Balkáne, v južnom Taliansku, na Malte, v býv. Juhoslávii, na Rhodose, na Kréte, v Turecku, na Kryme a na Ukrajine. Obýva kamenisté lúky s krovinatým porastom vo výške 800 – 1 400 m n. m. (výnimočne do výšky 1 600 m n. m.). Populácie majú roztrúsené rozšírenie, jej stav je stabilný (na Balkáne bežný druh).

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Dorastá do dĺžky okolo 1 metra, len výnimočne o málo viac. Pretiahnutá hlava je výrazne odlíšená od štíhleho tela, sfarbeného na žltozeleno alebo sivožlto. Na chrbte sú červené škvrny, ktoré niekedy (napr. u exemplárov z Kréty) splývajú do pásov. Na bokoch sa nachádzajú sivočierne škvrny.

Život v prírode[upraviť | upraviť zdroj]

V prírode upadá do zimného spánku v polovici až koncom októbra a prebúdza sa v apríli. Pária sa niekoľko hodín v máji až júni. V júli až auguste kladie do puklín v zemi 3 – 5 vajec. Pri teplote 24 – 28 °C sa za 50 až 73 dní liahnu 30 – 35 cm dlhé mláďatá, ktoré pohlavne dospievajú v dvoch až troch rokoch.

Chov[upraviť | upraviť zdroj]

Užovka leopardovitá nie je bežným chovancom v teráriách, pretože ide o dosť chúlostivý druh, ktorý vyžaduje zimovanie a nižšie nočné teploty. Terárium musí byť stredne veľké, doplnené o úkryty a vetvy na šplhanie. Žije pomerne skryto. Je aktívna hlavne skoro ráno alebo pred západom slnka. Hoci obýva celkom teplé oblasti, príliš vysoká teplota jej nevyhovuje – dáva prednosť dennej teplote okolo 20 °C, max. do 24 °C.

Jej stavy v prírode majú, vďaka vybíjaniu a miznutiu prirodzeného biotopu, klesajúcu tendenciu.

Odchov[upraviť | upraviť zdroj]

Pre dosiahnutie rozmnoženia je nevyhnutné prezimovanie. To by malo trvať minimálne 3 mesiace, pri teplote 5 – 7 °C.

Potrava[upraviť | upraviť zdroj]

V zajatí sú kŕmené hlodavcami primeranej veľkosti, v prírode loví malé cicavce, vtáky a jašterice.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Boulenger, G.A. 1894. Catalogue of the Snakes in the British Museum (Natural History), Volume II. London.
  2. www.reptile-database.reptarium.cz
  3. POZIO, Dr. Edoardo. The Biology of Freeliving & Captive Elaphe situla [online]. [Cit. 2011-11-22]. Dostupné online. (anglicky)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Užovka levhartí na českej Wikipédii a European Ratsnake na anglickej Wikipédii.
  • Tento článok obsahuje text (GFDL licencia) zo stránok Richarda Horčica o hadoch.
  • Wolfgang Böhme, Petros Lymberakis, Rastko Ajtic, Varol Tok, Ismail H. Ugurtas, Murat Sevinç, Pierre-André Crochet, Claudia Corti, Idriz Haxhiu, Roberto Sindaco, Aziz Avci, Jelka Crnobrnja Isailovic, Yusuf Kumlutaş 2009. Zamenis situla. In: IUCN 2011. IUCN Red List of Threatened Species. Version 2011.2. <www.iucnredlist.org>. Prístup 22. november 2011.