Užovka obojková

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Užovka obojková
Grass Snake - Natrix natrix.jpg
Nadtrieda (superclassis) Čeľustnatce Gnathostomata
Stupeň Štvornožce Tetrapoda
Trieda (classis) Plazy Reptilia
Podtrieda (subclassis) Lepidosauria
Rad (ordo) Jašterotvaré Squamata
Podrad (subordo) Hady (hadoblížne) Serpentes
Čeľaď (familia) Užovkovité Colubridae
Podčeľaď (subfamilia) Natricinae
Rod (genus) Užovka Natrix
Druh (species) Užovka obojková Natrix natrix
Vedecký názov
Natrix natrix
L., 1758
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Užovka obojková alebo staršie užovka obyčajná (lat. Natrix natrix) je európsky nejedovatý had z čeľade užovkovitých, podčeľade natricinae a rodu natrix.

Rozšírenie[upraviť | upraviť zdroj]

Tento had sa široko vyskytuje v nížinách kontinentálnej Európy, od južnej Škandinávie po južné Taliansko, na Britských ostrovoch s výnimkou Írska. Obýva aj severozápadnú Afriku a juhozápadnú Áziu. Jej počty však v mnohých oblastiach prudko klesajú.

Vzhľad[upraviť | upraviť zdroj]

Užovka obojková je náš najbežnejší had, okolo štíhleho a dlhého tela má 19 radov šupín. Hlavu majú mierne odlišnú podľa pohlavia. Samice ju majú širšiu, sploštenejšiu a zreteľnejší krk. Samci ju majú menej odlíšiteľnejšiu od krku a dlhšiu. Dosahuje dĺžku až 120 cm. Najväčšie exempláre v južných oblastiach však dosahujú dva metre. Rekord je 205 centimetrov. Dožívajú sa až 10 rokov (najstarší jedinec až 23 rokov).

Dospelé jedince sú olivovohnedé, zelenkasté alebo sivé. Tesne za hlavou mávajú kontrastný žltý alebo biely golier. Niektorým jedincom goliere za hlavou chýbajú. Existujú aj exempláre šedé či čierne, brucho majú však všetky užovky svetlejšie.

Spôsob života a rozmnožovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Je to semiakvatický predátor, ktorý trávi veľa času na vlhkých miestach alebo priamo vo vode. Dobre pláva, niekedy ju možno pozorovať ako sa vlní pri hladine rybníkov. Občas sa objaví vo viniciach alebo v blízkosti ľudských obydlí. Živí sa obojživelníkmi a rybami, ale príležitostne i cicavcami (drobnými hlodavcami), jaštericami a hmyzom.

Cez zimu sa ukladá na zimný spánok a pári sa krátko po jarnom zobudení v apríli až v máji. Predtým sa však vždy ešte zvlieka. Vajcia dlhé asi len 3 centimetre s kožovitým povrchom sú kladené po ôsmich až štyridsiatich kusoch (vzácne až 50) v júni až júli. V niektorých oblastiach kladú užovky vajcia hromadne na jedno miesto, takže sa tam môže nájsť až 1500 vajec. Väčšinou sú kladené v náplavových hromadách pri riekach do hromád dreva, lístia a pod. Známe sú také prípady, kedy kladie svoje vajce do kompostu. Pred príchodom poľnohospodárstva boli užovky obojkové ďaleko menej početné. Práve vďaka kompostom sa veľmi rozšírili. V poslednej dobe však poľnohospodárstva ubúda a tak ubúda aj užoviek. Mláďatá sa liahnu po šiestich až desiatich týždňoch. Vajce potrebuje teplotu najmenej 21 °C. Mladé hady sú dlhé 15 až 20 centimeterov a sú samostatné ihneď po vyliahnutí.

Obrana[upraviť | upraviť zdroj]

Najlepší spôsob obrany je útek, užovka obojková je preto neobyčajne rýchla na hada. Dokáže vyvinúť rýchlosť až 6,7 kilometrov za hodinu. A pretože nemá jedový aparát, na obranu produkuje iba zapáchajúcu tekutinu z kloaky, alebo predstiera smrť. Niekedy predstiera tiež útok, ale neotvára pri ňom čeluste. Pokiaľ ani tento spôsob obrany nezaberie, tak hryzie. Najväčším nepriateľom užoviek je človek, ďalšími jazvece, ježe, mačky a dravé vtáky. Užovky rodu natrix však majú jedovaté sliny, ktoré pôsobia hlavne na obojživelníky. Pre človeka však nepredstavujú vôbec žiadne nebezpečenstvo.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]