Užská župa (Uhorsko)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Užská župa
Erb Mapa
Uh coatofarms.jpg
Ung county map.jpg
Poloha župy v Uhorsku
Ung.png
Základné údaje
(Stav v roku 1910)
Rozloha 3 230 km²
Počet obyvateľov 162 089 obyv.
Hustota obyvateľstva 50,2 obyv./km²
Centrum Užhorod
Súčasné krajiny Slovensko, Ukrajina, Maďarsko
Zloženie obyvateľstva
(Stav v roku 1910)
Národnostné zloženie Slováci 22,4 %
Rusíni 38,1 %
Maďari 33,2 %
Nemci 5,2 %
Náboženské zloženie Gréckokatolícke 55,0 %
Rímskokatolícke 21,3 %
Reformovaná k.c. 12,4 %
Židovské 10,9 %

Užská župa/stolica, Užský komitát (lat. comitatus Unghvariensis, maď. Ung (vár)megye) bol jeden z komitátov, stolíc a žúp Uhorského kráľovstva.

V súčasnosti sa približne tretina územia bývalej župy nachádza na Slovensku, asi dve tretiny na Ukrajine a dve obce v Maďarsku (Záhony a Győröcske). Na Slovensku sa pre príslušný región používa pomenovanie Zemplín (ktorého súčasťou bola Užská župa v rokoch 19181923), pre východnú časť regiónu niekedy aj Východný Zemplín – Sobrance a okolie.

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Užská župa sa rozprestierala na území s rozlohou 3 230 km² (stav v roku 1910) a susedila s Poľskom (resp. od konca 18. storočia do roku 1918 s rakúskou krajinou Halič, v súčasnosti súčasť Poľska a Ukrajiny) a Berežskou, Sabolčskou a Zemplínskou župou.

Župa bola zo severu ohraničená masívom Karpát, z juhu riekami Tisa a Latorica a zo západu riekou Laborec. Užskou župou tiež pretekala rieka Uh, od ktorej je odvodený i jej samotný názov.

Centrum[upraviť | upraviť zdroj]

Administratívnym centrom komitátu a stolice bol Užhorodský hrad, neskôr mesto Užhorod. V 15. storočí stoličná šľachta zasadala aj v Pavlovciach nad Uhom.

Rody vládnucich županov[upraviť | upraviť zdroj]

Od roku 1322 zvyčajne a od roku 1628 dedične zastávali post župana (neskôr hlavného župana) Drugetovci.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Uhorsko[upraviť | upraviť zdroj]

Bývalý župný dom v Užhorode

Užský komitát vznikol počas 11. storočia. Počas 13. storočia sa komitát zmenil na šľachtickú (zemiansku) stolicu. Užská stolica, rovnako ako iné, sa delila na štyri slúžnovské okresy. Výkazy z roku 1773 uvádzajú tri slúžnovské okresy v Užskej stolici - Užhorodský (lat. Processus Ungvariensis), Sobranecký (lat. Processus Szobrancziensis), Kapušiansky (lat. Processus Kapossiensis).

Užhorodský okres však zaberal viac ako polovicu stolice, preto sa koncom 18. storočia od neho oddelil Seredniansky okres a neskôr vznikol aj Perečínsky okres. V roku 1910 bola teda Užská župa rozdelená do nasledujúcich okresov:

Mesto Užhorod malo navyše zriadený vlastný mestský magistrát (maď. Rendezett tanácsú város).

Medzivojnové obdobie[upraviť | upraviť zdroj]

Užská župa na východe Slovenska

V roku 1918 sa územie Užskej župy s výnimkou dvoch obcí stalo súčasťou Česko-Slovenska, čo bolo definitívne potvrdené Trianonskou mierovou zmluvou v roku 1920). Tretina územia pripadla v rámci ČSR Slovenskej krajine, zvyšné dve tretiny vo východnej časti Podkarpatskej Rusi. Obce Záhony a Győröcske a priľahlé územie na ľavom brehu Tisy sa stali súčasťou Sabolčskej župy (maď. Szabolcs vármegye), neskôr od roku 1923 Sabolčsko-Užskej župy (maď. Szabolcs-Ung vármegye).

V Česko-Slovensku sa slovenská časť Užskej župy spojila so Zemplínskou župou. Tento stav trval do roku 1923, keď bola zriadená Košická veľžupa, pod ktorú prešla aj bývalá Užská župa. V roku 1928 bolo župné zriadenie na Slovensku zrušené a územie bývalej Užskej župy bolo rozčlenené na okresy. Tento stav trval až do rozpadu ČSR v roku 1939.

Druhá svetová vojna[upraviť | upraviť zdroj]

Počas druhej svetovej vojny pripadla prevažná časť česko-slovenského územia bývalej Užskej župy horthyovskému Maďarsku. V roku 1938 pripadli Maďarsku pohraničné česko-slovenské obce, ktoré boli presunuté pod správu Zemplínskej a Sabolčskej župy. V marci 1939 bola Maďarskom úplne anektovaná Podkarpatská Rus a v dôsledku týchto zmien bola opätovne zriadená Užská župa s centrom v Užhorode.

Opätovne zriadená župa sa delila na dva okresy:

Mesto Užhorod malo opätovne zriadený mestský magistrát.

Na území Slovenskej republiky počas druhej svetovej vojny existovala Šarišsko-zemplínska župa, pod ktorú spadalo niekoľko obcí bývalej uhorskej Užskej župy, ktoré nepripadli Maďarsku.

Po roku 1945[upraviť | upraviť zdroj]

Po vojne boli medzivojnové hranice medzi ČSR a Maďarskom obnovené. Východná časť bývalej Užskej župy (spolu s celou Podkarpatskou Rusou) sa stala súčasťou Ukrajinskej SSR v rámci Sovietskeho zväzu pod názvom Zakarpatská oblasť. Hranica medzi ČSR a ZSSR bola v niektorých miestach (okolie Užhorodu, severný a južný cíp slovensko-ukrajinskej hranice) mierne upravené voči hraniciam medzi predvojnovou Slovenskou krajinou a Podkarpatoruskou zemou (krajinou). Maďarsku po zrušení Viedenskej arbitráže opätovne pripadli dve obce Záhony a Győröcske, ktoré dodnes patria ku Sabolčsko-sátmarsko-berežskej župe.

V Česko-Slovensku bolo obnovené krajinské zriadenie spred vojny, ktoré trvalo do roku 1949. Vtedy vzniklo nové administratívne členenie a bývalá Užská župa sa rozdelila medzi Prešovský a Košický kraj. V roku 1960 boli tieto kraje spojené do Východoslovenského kraja.

V súčasnosti je ukrajinská časť bývalej župy súčasťou ukrajinského regiónu Zakarpatská oblasť. Slovenská časť je súčasťou Košického a malá časť Prešovského kraja. Súčasné členenie sa však nezhoduje s členením z obdobia rokov 1949 – 1960.

Súčasnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Ekonomika[upraviť | upraviť zdroj]

Okres Sobrance patrí medzi najchudobnejšie na Slovensku, s najnižšou priemernou mzdou na Slovensku.

Turistický ruch[upraviť | upraviť zdroj]

Drevené kostolíky v Ruskej Bystrej a v Inovciach sú národnými kultúrnymi pamiatkami. Územie je pokryté vinohradmi, medzi najznámekšie patria vinohrady v Tibave. Za návštevu určite taktiež stoja zrúcaniny hradov a opevnení v Podhorodi a Choňkovciach (Tibavské hrady).

Národnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Východnú hornatú časť župy obývali prevažne Rusíni (na Slovensku v obciach Husák, Krčava, Lekárovce a Petrovce), Slováci žili najmä medzi Vihorlatom a Uhom (ale aj na juhu, napríklad Vysoká nad Uhom), Maďari obývali časť medzi Uhom a Latoricou (ale na severe napríklad aj Pinkovce či Tašuľa).

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]