Užská župa (Uhorsko)
| Užská župa | |
| Erb | Mapa |
|---|---|
 |
 |
| Poloha župy v Uhorsku | |
 |
|
| Základné údaje (Stav v roku 1910) |
|
| Rozloha | 3230 km² |
| Počet obyvateľov | 162089 obyv. |
| Hustota obyvateľstva | 50,2 obyv./km² |
| Centrum | Užhorod |
| Súčasné krajiny | Slovensko, Ukrajina, Maďarsko |
| Zloženie obyvateľstva (Stav v roku 1910) |
|
| Národnostné zloženie | Slováci 22,4% Rusíni 38,1% Maďari 33,2% Nemci 5,2% |
| Náboženské zloženie | Gréckokatolícke 55,0% Rímskokatolícke 21,3% Reformovaná k.c. 12,4% Židovské 10,9% |
Užská župa/stolica, Užský komitát (lat. comitatus Unghvariensis, maď. Ung (vár)megye) bol jeden z komitátov, stolíc a žúp Uhorského kráľovstva.
V súčasnosti sa približne tretina územia bývalej župy nachádza na Slovensku, asi dve tretiny na Ukrajine a dve obce v Maďarsku (Záhony a Győröcske). Na Slovensku sa pre príslušný región používa pomenovanie Zemplín (ktorého súčasťou bola Užská župa v rokoch 1918 až 1923), pre východnú časť regiónu niekedy aj Východný Zemplín - Sobrance a okolie.
Obsah |
Charakteristika [upraviť]
Užská župa sa rozprestierala na území s rozlohou 3230 km² (stav v roku 1910) a susedila s Poľskom (resp. od konca 18. storočia do roku 1918 s rakúskou krajinou Halič, v súčasnosti súčasť Poľska a Ukrajiny) a Berežskou, Sabolčskou a Zemplínskou župou.
Župa bola zo severu ohraničená masívom Karpát, z juhu riekami Tisa a Latorica a zo západu riekou Laborec. Užskou župou tiež pretekala rieka Uh, od ktorej je odvodený i jej samotný názov.
Centrum [upraviť]
Administratívnym centrom komitátu a stolice bol Užhorodský hrad, neskôr mesto Užhorod. V 15. storočí stoličná šľachta zasadala aj v Pavlovciach nad Uhom.
Rody vládnucich županov [upraviť]
Od roku 1322 zvyčajne a od roku 1628 dedične zastávali post župana (neskôr hlavného župana) Drugetovci.
História [upraviť]
Uhorsko [upraviť]
Užský komitát vznikol počas 11. storočia. Počas 13. storočia sa komitát zmenil na šľachtickú (zemiansku) stolicu. Užská stolica, rovnako ako iné, sa delila na štyri slúžnovské okresy. Výkazy z roku 1773 uvádzajú tri slúžnovské okresy v Užskej stolici - Užhorodský (lat. Processus Ungvariensis), Sobranecký (lat. Processus Szobrancziensis), Kapušiansky (lat. Processus Kapossiensis).
Užhorodský okres však zaberal viac ako polovicu stolice, preto sa koncom 18. storočia od neho oddelil Seredniansky okres a neskôr vznikol aj Perečínsky okres. V roku 1910 bola teda Užská župa rozdelená do nasledujúcich okresov:
- Užhorodský okres (maď. Ungvári járás), sídlo Užhorod
- Veľkokapušanský okres (maď. Nagykaposi járás), sídlo Veľké Kapušany
- Sobranecký okres (maď. Szobránci járás), sídlo Sobrance
- Veľkoberezniansky okres (maď. Nagybereznai járás), sídlo Veľké Berezné
- Perečínsky okres (maď. Perecsényi járás), sídlo Perečín
- Seredniansky okres (maď. Szerednyei járás), sídlo Seredné
Mesto Užhorod malo navyše zriadený vlastný mestský magistrát (maď. Rendezett tanácsú város).
Medzivojnové obdobie [upraviť]
V roku 1918 sa územie Užskej župy s výnimkou dvoch obcí stalo súčasťou Česko-Slovenska, čo bolo definitívne potvrdené Trianonskou mierovou zmluvou v roku 1920). Tretina územia pripadla v rámci ČSR Slovenskej krajine, zvyšné dve tretiny vo východnej časti Podkarpatskej Rusi. Obce Záhony a Győröcske a priľahlé územie na ľavom brehu Tisy sa stali súčasťou Sabolčskej župy (maď. Szabolcs vármegye), neskôr od roku 1923 Sabolčsko-Užskej župy (maď. Szabolcs-Ung vármegye).
V Česko-Slovensku sa slovenská časť Užskej župy spojila so Zemplínskou župou. Tento stav trval do roku 1923, keď bola zriadená Košická veľžupa, pod ktorú prešla aj bývalá Užská župa. V roku 1928 bolo župné zriadenie na Slovensku zrušené a územie bývalej Užskej župy bolo rozčlenené na okresy. Tento stav trval až do rozpadu ČSR v roku 1939.
Druhá svetová vojna [upraviť]
Počas druhej svetovej vojny pripadla prevažná časť česko-slovenského územia bývalej Užskej župy horthyovskému Maďarsku. V roku 1938 pripadli Maďarsku pohraničné česko-slovenské obce, ktoré boli presunuté pod správu Zemplínskej a Sabolčskej župy. V marci 1939 bola Maďarskom úplne anektovaná Podkarpatská Rus a v dôsledku týchto zmien bola opätovne zriadená Užská župa s centrom v Užhorode.
Opätovne zriadená župa sa delila na dva okresy:
- Veľkokapušanský okres (maď. Nagykaposi járás), sídlo Veľké Kapušany
- Užhorodský okres (maď. Ungvári járás), sídlo Užhorod
Mesto Užhorod malo opätovne zriadený mestský magistrát.
Na území Slovenskej republiky počas druhej svetovej vojny existovala Šarišsko-zemplínska župa, pod ktorú spadalo niekoľko obcí bývalej uhorskej Užskej župy, ktoré nepripadli Maďarsku.
Po roku 1945 [upraviť]
Po vojne boli medzivojnové hranice medzi ČSR a Maďarskom obnovené. Východná časť bývalej Užskej župy (spolu s celou Podkarpatskou Rusou) sa stala súčasťou Ukrajinskej SSR v rámci Sovietskeho zväzu pod názvom Zakarpatská oblasť. Hranica medzi ČSR a ZSSR bola v niektorých miestach (okolie Užhorodu, severný a južný cíp slovensko-ukrajinskej hranice) mierne upravené voči hraniciam medzi predvojnovou Slovenskou krajinou a Podkarpatoruskou zemou (krajinou). Maďarsku po zrušení Viedenskej arbitráže opätovne pripadli dve obce Záhony a Győröcske, ktoré dodnes patria ku Sabolčsko-sátmarsko-berežskej župe.
V Česko-Slovensku bolo obnovené krajinské zriadenie spred vojny, ktoré trvalo do roku 1949. Vtedy vzniklo nové administratívne členenie a bývalá Užská župa sa rozdelila medzi Prešovský a Košický kraj. V roku 1960 boli tieto kraje spojené do Východoslovenského kraja.
V súčasnosti je ukrajinská časť bývalej župy súčasťou ukrajinského regiónu Zakarpatská oblasť. Slovenská časť je súčasťou Košického a malá časť Prešovského kraja. Súčasné členenie sa však nezhoduje s členením z obdobia rokov 1949-1960.
Súčasnosť [upraviť]
Ekonomika [upraviť]
Okres Sobrance patrí medzi najchudobnejšie na Slovensku, s najnižšou priemernou mzdou na Slovensku.
Turistický ruch [upraviť]
Drevené kostolíky v Ruskej Bystrej a v Inovciach sú národnými kultúrnymi pamiatkami. Územie je pokryté vinohradmi, medzi najznámekšie patria vinohrady v Tibave. Za návštevu určite taktiež stoja zrúcaniny hradov a opevnení v Podhorodi a Choňkovciach (Tibavské hrady).
Národnosti [upraviť]
Východnú hornatú časť župy obývali prevažne Rusíni (na Slovensku v obciach Husák, Krčava, Lekárovce a Petrovce), Slováci žili najmä medzi Vihorlatom a Uhom (ale aj na juhu, napríklad Vysoká nad Uhom), Maďari obývali časť medzi Uhom a Latoricou (ale na severe napríklad aj Pinkovce či Tašuľa).
.png)
