Bell UH-1 Iroquois

	UH-1 Iroquois
Typ	Viacúčelový vrtuľník
Výrobca	Bell Helicopter Textron
Prvý let	22. október 1956
Zavedený	1959
Hlavný používateľ	USA
Výroba	1959 – 1976
Vyrobených	16 000
Varianty	UH-1N Twin Huey ; AH-1 Cobra ; Bell 204/205 ; Bell 212 ; Bell 214
	Letecký portál

Bell UH-1 Iroquois známy tiež pod prezývkou Huey je viacúčelový americký vrtuľník používaný americkou armádou a radom ďalších používateľov od roku 1959. Stroj bol intenzívne používaný počas Vietnamskej vojny.

Vznik a vývoj[upraviť | upraviť zdroj]

Vrtuľníky UH-1 (skratka UH znamená Utilty Helicopter, viacúčelový vrtuľník) boli vyvinuté pre americkú armádu zo strojov radu Bell Model 204 z roku 1955. Prvý prototyp tohto modelu bol označený ako XH-40 a vzlietol 22. októbra 1956. Stroj sa od väčšiny svojich predchodcov líšil najmä použitím turbínového motora. Neskôr v roku 1958 bolo vyrobených niekoľko ďalších prototypov označených YH-40. Tieto predsériové stroje úspešne prešli armádnymi skúškami. Pôvodné označenie stroja až do roku 1962 znelo HU-1, čo viedlo k prezývke „Huey“, oficiálny názov Iroquois sa v praxi nikdy neujal. Do služby boli prvé stroje verzie A zaradené v roku 1959. Prvá jednotka vyzbrojená týmito strojmi bola 101. výsadková divízia Armády Spojených štátov vo Fort Lewis v štáte Washington.

Verzia HU-1B mala upravené lopatky turbíny motora a mohla niesť 2 pilotov a 6 – 7 pasažierov. Na jej základe bola vyvinutá aj ďalšia verzia UH-1C tzv. gunship, ktorý mal silnejší motor a bol zvlášť vyvinutý pre boj proti pozemným cieľom, bolo na ňom tiež možné aplikovať rôzne varianty výzbroje. Ako náhrada vrtuľníkov CH-34 bola vyvinutá verzia D, ktorá mala dlhší trup a uviezla viac vojakov. Tento model bol zhodný so strojom Bell 205 a začal sa používať od roku 1963.

Pre United States Air Force bola tiež vyvinutá z verzie B verzia F so silnejším motorom General Electric T-58.

Počas vietnamskej vojny vznikla potreba vrtuľníka pre priamu podporu pozemných jednotiek. Pre tento účel boli spočiatku upravované stroje verzií B a C. No potreba vysokošpecializovaných strojov si nakoniec vynútila vývoj typu AH-1 Cobra, ktorý sa z veľkej časti zakladal na draku UH-1.

Nasadenie[upraviť | upraviť zdroj]

Vietnamská vojna[upraviť | upraviť zdroj]

Stroje UH-1 sa stali symbolom účasti Spojených štátov na bojoch v juhovýchodnej Ázii a hlavne v južnom Vietname, vďaka čomu sa stali jedným z najznámejších vrtuľníkov. Počas nasadenia vo Vietname ich činnosť pozostávala najmä z rôznorodej priamej podpory pozemných vojsk. Bola to jednak preprava a výsadky, evakuácia ranených, vyhľadávanie a záchrana zostrelených, elektronický boj ako aj boj s pozemnými cieľmi.

Vrtuľníky určené pre boj s pozemnými cieľmi (tzv. gunship) boli vybavené raketometmi, granátometmi a guľometmi. Všeobecne sa stroje UH-1, vyzbrojené hlavne raketami, označovali v jednotkách americkej armády ako Hog (kanec). Cobra ak niesli iba guľomety. UH-1 určené na transport, ktoré lietali bez podvesenej výzbroje prezývali vojaci Slick. Väčšina Slickov však mala 1 alebo 2 bočných strelcov z guľometov vo dverách, ktoré boli veľmi často celkom demontované. Stroje na prevoz ranených tzv. medevac, označené veľkými červenými krížmi bývali spravidla bez výzbroje, boli preto veľmi obľúbeným terčom nepriateľskej protilietadlovej paľby. V jednotkách amerického námorníctva a námornej pechoty boli gunshipy označované ako Shark (žralok), transportné stroje ako Dolphin (delfín).

Americké jednotky na čele s 1. aeromobilnou divíziou vyvinuli počas vojny viacero účinných spôsobov nasadenia vrtuľníkov. Spočiatku nasadzovali prieskumné a útočné vrtuľníky ako oddelené páry. Dvojice prieskumných (pátracích) vrtuľníkov OH-13, OH-6 alebo OH-58 boli označované ako biele dvojice, útočné stroje gunship tvorili červenú dvojicu, ktorá ich kryla. Zatiaľ čo transportné vrtuľníky tvorili modrý tím. Počas konfliktu sa však taktika ich nasadenia rôzne menila. Účinné sa ukázali najmä tzv. dvojice lovec-zabijak (angl. hunter-killer teams). Išlo o dvojicu vrtuľníkov, lovca – ľahšieho prieskumného, ktorý lietal nižšie nad zemou, vyhľadával nepriateľa a navádzal na neho zabijaka – stroje UH-1B alebo C, prípadne AH-1 Cobra, ktorý útočil ťažkými zbraňami.

Stroje AH-1 Cobra sa začali používať od októbra 1967. Boli vyvinuté práve kvôli požiadavkám pozemného boja. Boli rýchlejšie, užšie a preto ich bolo ťažšie zasiahnuť, odviezli navyše viac munície. Vzrastajúca kvalita, palebná sila a najmä protilietadlová obrana jednotiek VĽA spôsobili, že boli stroje gunship na báze UH-1 nakoniec Cobrami celkom vytlačené. Mnoho letcov však stroje UH-1 v roli gunshipov uprednostňovalo, pre možnosť ich improvizovaného použitia pre evakuáciu zostrelených, tiež pre lepší výhľad z kabíny a hlavne pre krytie, ktoré poskytovali boční strelci, kryjúci boky a zadnú polosféru pri odpútavaní od cieľa.

Špecifikácia verzie UH-1D[upraviť | upraviť zdroj]

Technické údaje[upraviť | upraviť zdroj]

Posádka: 1 – 4
Dĺžka: 17,4 m (aj s rotormi)
Šírka trupu: 2,6 m
Priemer rotoru: 14,6 m
Výška: 4,4 m
Prázdna hmotnosť: 2 365 kg
Vzletová hmotnosť: 4 100 kg
Maximálna vzletová hmotnosť: 4 310 kg
Motor: 1× turbínový Lycoming T53-L-13B s výkonom 1 400 hp (1045 kW)

Výkony[upraviť | upraviť zdroj]

Nosnosť: 1 750 kg, 8 až 12 vojakov, 6 ležiacich ranených alebo ekvivalentný náklad
Maximálna rýchlosť: 220 km/h
Cestovná rýchlosť: 205 km/h
Dolet: 510 km
Dostup: 5 910 m (variabilná v závislosti od počasia a zaťaženia)
Stúpavosť: 8,9 m/s
Pomer výkon/hmotnosť: 0,25 kW/kg