USS New Mexico (BB-40)

	New Mexico
	; USS New Mexico (BB-40)
Základná charakteristika
Štát	USA
Druh	bojová loď
Staviteľ	New York Navy Yard, Brooklyn (New York)
Začiatok výstavby	14. október 1915
Dátum spustenia na vodu	13. apríl 1917
Dátum prevzatia námorníctvom	20. máj 1918
Dátum potopenia (vyradenia)	19. júl 1946
Dĺžka	190 m
Šírka	29,6 - 29,75 m
Ponor	9,1 - 10,36 m
Štandardný výtlak	32 000 ton
Bojový výtlak	33 500 ton
Posádka	1 084
Pancierovanie a výzbroj
Pancierovanie stred	279 - 203 mm
Pancierovanie barbet	457 - 228 mm
Pancierovanie paluba	152,5 - 76,2 mm
Hlavná výzbroj	12 x 356 mm (14"/50) (4x3)
Pomocná výzbroj	12 x 127mm (5"/51), 2 × 21" (533 mm) torpédomety
Protilietadlová výzbroj	8 x 127mm AA (5"/25), 52 x 40mm (13x4), 40 x 20mm (20x2)
Lietadlá	2
Pohon a pohyb
Pohon	9 kotlov Babcock&Wilcox, 4 parné turbíny Westinghouse; 32 500 hp (24 235 kW)
Palivo	; 3 277 ton
Maximálna rýchlosť	21 uzlov
Poznámky
	údaje po prestavbe 1931 – 33 v dozbrojení v roku 1941

USS New Mexico bola prvá jednotka triedy New Mexico. Pomenovaná bola v súlade s doktrínou USA po jednom zo spolkových štátov USA, konkrétne po 47 štáte - Nové Mexiko. Mala dve sesterské lode Mississippi a Idaho.

Stavba[upraviť | upraviť zdroj]

Kýl bol založený v lodeniciach New York Navy Yard v Brooklyne (štát New York) 14. októbra 1915. Na vodu bola spustená 13. apríla 1917 a US Navy si ju prevzala 20. mája 1918.

Pohon a pancierovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Pohon zabezpečovalo 9 kotlov Babcock & Wilcox , ktoré poháňali 4 turbíny ktoré následne poháňali elektrické agregáty a tie napájali elektromotory otáčajúc hriadeľmi štyroch lodných skrutiek s výsledným výkonom 27 500 ks, ktoré premieňali na maximálnu rýchlosť lode 21 u.. Pohonom pomocou elektrických agregátov a elektromotorov sa líšila jednotka New Mexico od svojich sesterských lodí Mississippi a Idaho.

Bočný pancierový pás bol hrubý 279 – 203 mm. Paluba bola chránená 152,5 - 76,2 mm pásom. Hlavné delostrelectvo bolo uložené vo vežiach s hrúbkou panciera 457 – 228 mm sekundárne delostrelectvo malo pancierovanie 152 – 76 mm.

Výzbroj[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavná výzbroj pozostávala z dvanástich diel kalibru 365 mm (14"/50 cal.) v štyroch trojhlavňových vežiach (dve vpredu, dve vzadu). Pomocnú výzbroj tvorilo 22 diel kalibru 127 mm (5"/51) uložených v kazematách po 11 na každej strane. V priebehu krátkeho času bolo odstránených 8 diel z najnižších kazemát, pretože sa táto pomocná výzbroj ukázala ako neefektívna (použiteľná len pri pokojnom mori). V tridsiatich rokoch bolo pridaných 8 x 127 mm (5"/25 cal.). Loď niesla dva 533 mm torpédomety.

Služba[upraviť | upraviť zdroj]

Do služby bola zaradená 20. mája 1918, krátko pred koncom I. sv. vojny, takže ešte sa stihla zapojiť do hliadkovania popri východnom pobreží USA. V roku 1920 preplavila z Francúzska do USA prezidenta W. Wilsona. Nato sa ešte v toho istého roka presunula do Pacifiku, kde sa stala súčasťou tichomorskej flotily USA. Nasledujúcich dvadsať rokov pôsobila striedavo v Pacifiku a Karibiku.

Rekonštrukcia a prestavba[upraviť | upraviť zdroj]

V lodeniciach Philadelphia Navy Yard absolvovala modernizáciu od marca 1931, do januára 1933. Boli odstránené elektrické agregáty a elektromotory. Touto zmenou pohonného systému sa zvýšil výkon na 32 500 ks. Zväčšený námer diel (dlhší dostrel). Stožiare trubkovej konštrukcie boli zrušené.

II. svetová vojna[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1941 sa presunula do vôd Atlntiku vzhľadom na silnejúcu činnosť nemeckých ponoriek. Tým sa vyhla pohrome v Pearl Harbore, po ktorom bola okamžite prevelená na Havajské ostrovy, aby nahradila straty spôsobené týmto náletom.

Dohra[upraviť | upraviť zdroj]

Po kapitulácii Japonska sa z Tokijského zálivu vydala na cestu na východné pobrežie USA cez Panamský kanál. 19. júla 1946 bola v Bostone vyradená zo služby a 13. októbra 1947 predaná do šrotu.