Udžijasu Hódžó

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Udžijasu Hódžó
japonský vodca klanu a samuraj
japonský vodca klanu a samuraj
Narodenie1515
Úmrtie1571
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Udžijasu Hódžó

Udžijasu Hódžó (jap. 北条 氏康Hódžó Udžijasu; 15151571) bol syn Udžicunau Hódžó a tretí vodca japonského klanu Hódžó z Odawary. Udžijasu je všeobecne považovaný za najschopnejšieho z piatich generácií daimjóv rodu Hódžó.[1] Bol súčasníkom slávnych daimjóv Kenšina Uesugiho, Šingena Takedu a Jošimota Imagawu z obdobia Sengoku.

Vláda Udžijasua[upraviť | upraviť zdroj]

Smrť jeho otca Udžicuna sa v roku 1541 pokúsil využiť Tomosada Ógigajacu a neúspešne obliehal hrad Edo. O štyri roky neskôr sa Tomosada spojil s Haruudžim Ašikagaom a Norimasou Uesugim a obliehal hrad Kawagoe, ktorý bránil Cunanari Hódžó (mladší brat Udžijasua). Posádku hradu tvorilo iba 3000 bojovníkov, ktorí čelili 85 000 dobyvateľom. Udžicuna rýchlo zhromaždil 8000 mužov a vydal sa bratovi na pomoc. Vzhľadom na obrovskú presilu dobyvateľov sa Udžicuna rozhodol pre netradičnú taktiku a prikázal prekvapivý nočný útok. Aby ešte zvýšil šancu na úspech, prikázal svojím bojovníkom odložiť ťažkú ochrannú výzbroj a zakázal odrezávanie hláv padlých nepriateľov. Tento tradičný, časovo náročný, samurajský zvyk by totiž príliš zdržoval pri riskantnej nočnej akcii, ktorej úspech závisel na rýchlosti. Nočný útok podporený výpadom obrancov z hradu bol nadmieru úspešný a koalícia nepriateľov klanu Hódžó sa rozpadla.

Udžijasu rozšíril teritórium klanu Hódžó, ktoré teraz pokrývalo päť provincií a riadil a spravoval územie väčšie ako jeho otec a starý otec. V roku 1564 sa Udžijasu stretol s Jošihiro Satomim v druhej bitke pri Kónodai – na rovnakom mieste, ako sa kedysi stretli ich otcovia (Udžicuna Hódžó a Jošitaka Satomi) v roku 1538. Udžijasu mal k dispozícii 20 000 bojovníkov, Jošihiro iba 8 000 a rovnako ako pred 26 rokmi sa z víťazstva radoval klan Hódžó.

Ku koncu svojho života videl Udžijasu prvý veľký konflikt medzi svojim klanom a Šingenom Takedom (武田 信玄), ktorý sa stal jedným z najväčších bojovníkov tohto obdobia. Ako odpoveď na zásah klanu Hódžó na jeho inváziu do provincie Suruga, prišiel Šingen do provincie Musaši z domovskej provincie Kai a zaútočil na Hachigatu a hrad Takijama, kde ho odrazili synovia Udžijasua. Aj napriek ubráneniu hradov pre šingenom, Šingen tlačil na centrálny hrad klanu Hódžó v Odaware, podpálil mesto pod hradom a odtiahol po troch dňoch. Dvaja z Udžijasuových siedmich synov bojovali s Takedaom v bitke pri Mimasetoge v roku 1569, ktorá ukončovala prvé ťaženie Takedu proti Hódžó.

Následne Udžijasu dohodol mier s Kenšinom Uesugim a Šingenom Takedom, najsilnejšími nepriateľmi klanu Hódžó, nechajúc bezdetného Kenšina, aby adoptoval jeho sedem synov a akceptoval skutočnosť, že Šingen vládol nad Surugou. Udžijasu zomrel v roku 1571, keď už (od roku 1559) klanu vládol jeho syn Udžimasa Hódžó.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Turnbull, Stephen (2002). 'War in Japan: 1467-1615'. Oxford: Osprey Publishing

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Turnbull, Stephen (2002). 'War in Japan: 1467-1615'. Oxford: Osprey Publishing.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Udžicuna Hódžó na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené) a Hōjō Ujiyasu na anglickej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]


Udžijasu Hódžó
Vladárske tituly
Predchodca
Udžicuna Hódžó
daimjó
15411559
Nástupca
Udžimasa Hódžó