Udavské

Z Wikipédie

Udavské
Erb	Vlajka
Mapa
Základné údaje
Kraj:	Prešovský
Okres:	Humenné
Región:
Poloha:	00° 00' 00" s. š. 00° 00' 00" v. d.
Nadmorská výška:	165 m n.m.
Rozloha:	1320 ha km²
Počet obyvateľov:	1277 (31.12.2004)
Hustota obyvateľstva:	obyvateľ(ov)/km2
Prvá písomná zmienka:	1317
Nacionále
Štatistická územná jednotka:	520926
EČV:	HE
PSČ:	067 31
Telefónna predvoľba:	7796
Oficiálne adresy
Adresa obecného úradu:
Web:	www.udavske.sk
E-mail:	obec@udavske.sk
Telefón:
Fax:
Politika
Starosta:	Pastirák Tomáš
Zdroje údajov
Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info

Udavské je obec na Slovensku v okrese Humenné. Obec Udavské leží v južnej časti pohoria Nízke Beskdy, v doline rieky Udava pri jej ústi do Laborca. Obec sa prvý raz spomína už v roku 1317, spolu s ďalšími dedinami neskoršieho Humenského panstva. V stredoveku patrila humenskému hradnému panstvu a rodu Drugethovcov, neskôr (od 18. storočia) grófom Csákyovcom, Zichyovcom a Szirmayovcom. Obyvatelia sa zaoberali prevažne tradičným poľnohospodárstvom, drevorubačstvom a košikárstvom. Do roku 1918 administratívne obec patrila do Zemplínskej stolice.

[upraviť] História Obce

Vznik názvu obce Obec Udavské sa nachádza na sútoku dvoch zemplínskych riek Laborca a Udavy. Z dejepisných poznatkov môžeme založenie obce rozvrhnúť približne do obdobia 12. storočia. Väčšina historikov sa domnieva, že názov obce vznikol od rieky Udavy, ktorá preteká južnou časťou obce a za obcou sa vlieva do Laborca.

Podoby názvu obce sa postupne menili : 1317 VADNA 1451 WDWA 1773 UDWA, UDAWSZKE 1786 UDWA, UDAWSZKE 1808 UDVA, UDWA, UDAWSKÉ 1863 UDVA 1913 UDVA 1920 UDAVSKÉ 1997 UDAVSKÉ

Prvá doložená písomná zmienka o obci je z roku 1317. Nachádza sa v listine Drugethovského majetku, kde sa spomína i usadlosť Vadna - dnešné Udavské.

Kaštieľ Udavčianskemu panstvu patril pekný kaštieľ, väčší majetok a lovecká záhrada so zverincom. Ďalej to boli majere Jarčik, Daškovo a Kolsekorcsma, čo v preklade znamená Vonkajšia krčma. K panstvu patrila aj usadlosť Kereknye, ktorá sa ešte aj v 15. storočí spomína ako majetok Drugethovcov. V rozsudku kráľa Ferdinanda I. Habsburského zo 6. marca 1551 sa obec Udavské uvádza ako predmet sporu medzi Drugethovcami so Zolyoniovou Katarínou a Zambory Mihaľovou. Po smrti posledného Drugetha-Žigmunda v roku 1684, prechádza majetok na jeho tri dcéry. Klára sa vydala za grófa Zichyho, čím majetok prešiel pod jeho správu. Ich dcéra Mária sa vydala za grófa Csákyho a rod Csákyovcov sa stal vlastníkom kaštieľa i celého majetku, ktorý k nemu patril. V roku 1810 predávajú Csákyovci majetok Anne von Haller - matke Pavla Szirmayho. Dve dcéry grófa Szirmayho sa po vydaji odsťahovali z Udavského, rod Szirmayovcov využíval kaštieľ len ako letné sídlo. Počas ich neprítomnosti spravoval kaštieľ a majetok správca Bakšay. Po jeho smrti predávajú dcéry celý majetok vládnemu radcovi Ing. Tomášovi Sekaninovi z Kolína. Ten pod tlakom udalostí II. svetovej vojny odpredáva majetok Mikulášovi Hučkovi a jeho manželke Márii. Títo boli vlastníkmi až do poštátnenia. Kaštieľ, hlavné sídlo majiteľov panstva, bol postavený v 17. storočí v barokovom slohu. Ku kaštieľu patrilo 1800 hektárov ornej a lesnej pôdy, park so vzácnymi drevinami, malý rybník, pri ktorom boli tenisové kurty. Poslední majitelia venovali obnove a údržbe kaštieľa málo pozornosti.

Už posledný majiteľ Mikuláš Hučko kupuje kaštieľ v zlom stave. Kaštieľ nebol nikdy záujmom prebádania jeho dávnej a bohatej histórie, schátral, dnes je tam už len hospodárska budova. I park a rybník už len pripomínajú veľkosť a bohatstvo niekdajších majiteľov.

Škola Najstaršia škola v obci sa spomína v roku 1840. V roku 1912 bola na jej mieste postavená nová škola, ktorá slúžila svojmu účelu do roku 1974. Od roku 1902 je v obci poštový úrad. Bol zriadený v dome Jozefa Šafraneka, prednostkou úradu bola dlhé roky jeho manželka Angela Šafraneková.

Parná píla, koľajka Za I. ČSR bola obec Udavské známa veľkou parnou pílou, ktorú stavali talianski zajatci. Na píle pracovalo vyše 200 robotníkov z obce, ale aj Poľska. Píla bola majetkom žida Heildelberka. K píle patrila aj úzkokoľajná dráha - koľajka, ktorá viedla zo železničnej stanice až do Adidoviec. Jej majiteľom bol Harmath. Medzi týmito majiteľmi dochádzalo často k sporom, píla bola odpredaná zemepánovi z Jablone. Na píle došlo k úpadku, ktorý nezastavil ani ďalší majiteľ - Komjaty z Udavského. V roku 1934 bola rozmontovaná, stroje rozpredané, niektoré až do Rumunska. Podobný osud stihol aj "koľajku".

Mlyn V roku 1918 bol v obci postavený mlyn, ktorý dal postaviť mlynár Šafranek z Veľopolia. Mlyn bol poháňaný parou. Súčasťou mlyna bol i "gáter", ktorý pracoval od roku 1946. Najstarší mlyn v obci sa spomína v roku 1715.

V roku 1924 sa v obci narodil J. Em. Jozef kardinál Tomko - prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov pri Svätej stolici v Ríme - osobnosť svetového významu. V roku 1938 bol posvätený a položený základný kameň budovy katolícko-slovenského kultúrneho domu, ktorý bol postavený z iniciatívy miestneho duchovného Dr. Štefana Héseka, za pomoci miestnych občanov, potravného družstva a veriacich.

Do roku 1944 bola obec Udavské sídlom obvodného notárskeho úradu, ktorý bol v dome Ferdinanda Nyulassiho - prednostu úradu. Pod správu úradu patrilo 8 obcí. Tieto úrady boli SNR v roku 1945 zrušené a začali sa vytvárať národné výbory. MNV existovali až do roku 1990, kedy boli premenované na obecné úrady a začali vykonávať úlohy samosprávy obce. Obec nebola poznamenaná hrôzami II. svetovej vojny. Obyvatelia obce boli evakuovaní a po prechode frontu sa vrátili domov. Prvým prednostom národného výboru po vojne bol Andrej Dolobáč. Vo funkcii bol krátko. Po ňom preberá funkciu predsedu NV kandidát KSS Juraj Fic, ktorý má značný podiel na budovaní a napredovaní obce. Už v roku 1950 vzniká v obci na podnet Juraja Fica prvé JRD, ktoré nedokázalo prekonať počiatočné ťažkosti, a v roku 1953 sa rozpadlo. Celoobecné JRD bolo založené v roku 1959, v roku 1991 dochádza k odčleneniu družstva a v súčasnom období prežíva stagnáciu s predpokladom úplného zániku. V roku 1951 bola obec napojená na elektrický prúd, v septembri toho istého roku začal vysielať obecný rozhlas. V jeseni 1952 sa započalo s výstavbou "hasičského domu". O rok neskôr bol daný do užívania. Veľkú zásluhu na jeho výstavbe mal Viktor Suško - predseda NV od roku 1951. Prínosom pre rozvoj obce bolo i presídlenie správy lesného hospodárstva zo Zubného do našej obce v roku 1953. Prvým riaditeľom v novom pôsobisku bol Ing. Zuščák. Správa budovala pre svojich zamestnancov dvojdomky, ktoré dala do užívania už v roku 1955.

Zdravotné stredisko Prvé zdravotnícke služby v obci sa poskytovali od roku 1955. V priestoroch kultúrneho domu bola zriadená ambulancia, v ktorej ordinoval prvý lekár MUDr. Imrich Farkaš. V roku 1962 bola daná do užívania budova zdravotného strediska.

Životnú úroveň obyvateľov obce zvýšilo zriadenie služieb. V roku 1956 boli zriadené holičské služby, v decembri toho istého roku predajňa mäsa. Veľký význam a pomoc pre občanov malo i zriadenie služieb miestneho hospodárstva - objednávanie krmivových zmesí, výroba tvárnic, betónových rúr a pod. V roku 1960 sa začalo s výstavbou budovy MNV a v tom istom roku bola daná do užívania. O rok neskôr sa začína s výstavbou obchodného centra a v roku 1963 sa začína prevádzka v jeho nových priestoroch. Rekonštrukcia pouličného osvetlenia na neónové bola v roku 1966. V januári 1968 sa začína v obci výstavba miestneho vodovodu. Jeho dostavba v roku 1976 vyriešila pretrvávajúci problém so zásobovaním obce vodou. Združený dom služieb bol odovzdaný do užívania v roku 1969. Dnes v ňom sídli obecný úrad, pošta, telekomunikácie, knižnica a kultúrne stredisko. V roku 1971 sa v obci začína s I. etapou kanalizácie obce. S rastom počtu obyvateľov rástol i počet detí. Staré priestory školy nestačili, vyučovalo sa dvojsmenne. Problém vyriešila výstavba novej 13-triednej ZDŠ. Do užívania bola daná v roku 1974. O 3 roky neskôr sa aj najmenší presťahovali do novej budovy materskej školy. Po zničení mosta cez rieku Udavu bola v roku 1981 postavená lávka. V tom istom roku sa realizuje rozšírenie cintorína, výstavba novej budovy na cintoríne, prívod vody i oplotenie cintorína. V roku 1983 vznikol v katastri obce agrochemický podnik, ktorý zabezpečoval služby poľnohospodárom. V 90-tych rokoch sa podnik rozpadol. Výstavba chodníkov popri štátnej cesta v dĺžke 1700 m bola ukončená v roku 1985. O rok neskôr bol v obci postavený dom smútku. V 80-tych a 90-tych rokoch mala obec zriadenú drobnú prevádzkareň so zameraním na rôzne služby. Pre nerentabilitu bola zrušená. Výstavbou bytových jednotiek pre družstevníkov a pracovníkov lesného závodu sa zvýšil v obci bytový fond, pribudlo obyvateľov. Rok 1994 sa spája s plynofikáciou obce.

Spoločenské zmeny po roku 1989 sa preniesli i do života obce. Uvoľnil sa politický a ideologický tlak štátnej moci. Ľudia majú viac priestoru na realizáciu svojich podnikateľských cieľov - začína sukromné podnikanie.

== Cirkevný život ==

Drugethovci Vznik obce a začiatky cirkevného života v Udavskom sú úzko späté s rodom Drugethovcov. Keď kráľ Karol Róbert a Anjou v roku 1317 pozbavil zemepána Petra Pečeňa ml. všetkých majetkov v Zemplíne, daroval ich Filipovi Drugethovi. Pospolitý ľud na Slovensku si počas celého stredoveku zachoval živú vieru. Pozoruhodným svedectvom viery Slovákov v 15. a začiatkom 16. storočia sú neskorogotické krídlové oltáre. Po bitke pri Moháči v roku 1526 sa Uhorsko rozpadlo na 3 časti. Východné Slovensko a Sedmohradsko držal v rukách Ján Zápoľský. Počet katolíkov začal klesať, začal sa šíriť luteranizmus a kalvinizmus. Na konci 16. storočia mali aj farnosť v Humennom v rukách protestanti. V roku 1609 prevzal panstvo Drugethovcov po Valentínovi Drugethovi Juraj III. Drugeth, ktorý bol v tom čase už katolíkom, hoci sa predtým hlásil ku kalvinizmu. Neskôr sa stal veľkým podporovateľom rekatolizácie humenského panstva. V roku 1615 bolo v Humennom založené humenské kolégium, ktoré určite ovplyvnilo náboženský život aj v našej obci.

Od evanjelickej ku katolíckej cirkvi Okolo rokov 1531 - 1610 patrila udavčianska farnosť k evanjelickej reformovanej cirkvi - kalvínskej. Keď však v roku 1632 kalvínski cirkevní činitelia konali v okolí Humenného kanonické vizitácie, v obci Udavské kalvínsku faru už nenašli. Nemáme presné údaje o tom, kedy zanikla, ale vieme, že v roku 1630 pracovali v Humennom štyria rímskokatolícki pátri: Michal Beško, Juraj Mojzes, Michal Čeri a Daniel Zedník, ktorí podľa zistených údajov vypomáhali aj v Udavskom. Ako filiálky sa v tomto období spomínajú obce Rovné, Veľopolie, Adidovce, Papín a Vyšný Hrušov. O počiatkov kresťanských kostolov v obci sú iba domienky, vyplývajúce zo spomienok, ktoré sa prenášali z generácie na generáciu. Pre zaujímavosť ich uvádzame.

Počiatky kresťanstva K počiatkom kresťanstva sa viažu základy dreveného kostolíka objavené na kraji ovocného sadu na Jarčiku. (Jarčik - v preklade mních, cirkevný hodnostár). Ďalší kostol sa vraj nachádzal v dnešnom strede obce na pozemkoch MVDr. Jána Šalatu a Pavla Ducka. Úcte Nanebovzatej Panne Márii bola zasvätená kaplnka, ktorá sa nachádzala na roli Komjatových - "Pod viničkou". V období kossuthovských vojen bola zničená. V roku 1680 stál v obci kostolík - kaplnka. K tomuto roku sa viaže i založenie rímskokatolíckej fary. Patrili k nej obce : Rovné, Vyšný Hrušov, Adidovce, Veľopolie, Ľubiša, Hankovce, Koškovce a Dedačov.

Kostol V rokoch 1701 - 1926 slúžil veriacim kostolík postavený za podpory grófa Petra Zichyho a jeho manželky Kláry Grugethovej. Na starých fotografiách sa zachovala jeho podoba i nákres pôdorysu. Bol zasvätený Najsvätejšej Trojici, postavený v barokovom štýle. O tomto kostolíku sú hodnoverné informácie z dokumentu "Protokol z kanonickej vizitácie konanej v roku Pána 1749, druhá časť (dolná), obsahujúca humenský dištrikt", ktorý poskytol Michal Dolobáč. Z dokumentu vyberáme niektoré zaujímavosti, ktoré sa týkajú kostola, ale i cirkevného života v obci. "Zistili sme, že tento kostol založený osvieteným grófom Petrom Zichy, spolu s pripojeným domom pred rokmi 1747, na česť Najsvätejšej Trojice, vybudovaný z kameňov a posvätený ešte dosiaľ je v dobrom stave. Má štyri oltáre, z ktorých hlavný má obraz Najsvätejšej Trojice spolu s oltárnym antipendiom vytvorený skrz osvieteného grófa Františka, ním obstaraný a ošetrovaný. Sprava je oltár zvlášť na počesť Preblahoslavenej Panny Márie a zľava je oltár zasvätený na počesť sv. Jána Krstiteľa. Štvrtý oltár, starší, na dreve maľovaný bol už aj v starom kostole a pre starších bol obsluhovaný. (Potvrdzuje to existenciu predošlého kostolíka z roku 1680). Monštrancia je medená, má uprostred kruh s vyobrazením Najsvätejšej Trojice a lúče okolo vychádzajúce sú zo striebra. Aj kalich s paténou je strieborný, ale pozlátený, druhý je medený a pozlátený, cimbórium s paténou sú strieborné, ale pozlátené. Výročná oslava patróna (odpust) je vždy v nedeľu Najsvätejšej Trojice. Cintorín je oplotený. V panskej obore je darovaný, aj tento vrch, miesto, ktoré sa nazýva Kalvária, plotamiŹ ohradený. Stanice krížovej cesty sú reliéfy starobou poznačené, ale už obnovené. Zistili sme, že takmer všetok pospolitý ľud je katolícky, jedna žena je luteránka a 5 židov. Dospelých sa počíta 315, detí 107. Gréckokatolícki dospelí 34, detí 11. Všetci užívajú pri bohoslužbách slovenskú reč. V plnení náboženských povinností sú horliví a často prichádzajú do kostola. No dospelí predsa len máloktorí prichádzajú počúvať katechézu". Dokument ďalej uvádza majetkové pomery cirkvi i ďalšie zaujímavosti, pre jeho rozsah nie je možné ho uviesť v celom znení. V roku 1773 daroval gróf István Csáky tomuto kostolu monštranciu - celú striebornú v ohni pozlátenú, umelecky s vyrytými podobami ozdobenú, ktorá sa zachovala dodnes. Zo spomínaného kostola sa zachovala aj kamenná krstiteľnica, riešená na spôsob krstiteľníc zo 14. storočia, a závesné obrazy Najsvätejšej Trojice a Ružencovej Panny Márie od V. Tkaczika zo 60-tých rokov 19. storočia. Na oltároch, na svietnikoch, na večnej lampe a na svätých obrazoch v kostole z roku 1701 boli rodinné erby grófa Zichyho, Drugetha a Csákyho - čo dokazovalo zbožnosť a dobročinnosť menovaných grófskych rodín. Nádherný a umelecky cenný bol obraz hlavného oltára, ktorý v roku 1710 daroval kostolu Ferenc Csáky.

Ďalšie historické pamiatky Aj najstaršia pamiatka obce, ktorá sa zachovala dodnes, je sakrálna. Ide o kaplnku - Kalváriu - z roku 1649. Ďalšia historická pamiatka, prícestná socha sv. Jána Nepomuckého s retardovanými ľudovými barokovými formami, pochádza z polovice 19. storočia. Od roku 1743 boli vedené matriky jednotlivých obcí. Od roku 1791 sa od Udavského odčlenili farnosti Ľubiša a Vyšný Hrušov. Odvtedy k udavčianskej farnosti patrí iba obec Veľopolie. Za pôsobenia kňaza Andreja Hámorského (1856-1876) sa občania obce stávajú členmi Spolku sv. Vojtecha. V rokoch 1773, 1831 a 1873 zachvátila obec cholerová epidémia. Mŕtvych pochovávali za riekou Laborec. Dodnes sa tam zachoval cholerový kríž.

Vplyv dr. Štefana Héseka na cirkevný život S pôsobením dr. Štefana Héseka v Udavskom je spojená aj výstavba nového kostola (1927) a fary (1936), založenie Mariánskej kongregácie i návšteva kňaza Andreja Hlinku v našej obci (1937). Za 21 rokov pôsobenia v Udavskom toho urobil veľmi veľa, no najvzácnejšia je výstavba nového kostola. Pri stavebných prácach boli objavené pozostatky mŕtvych, ktorí mali medzi zubami vložený peniaz. Pri búraní starého kostola pod bočným oltárom bol odkrytý hrob kňaza. Omšové rúcho, v ktorom bol pochovaný, bolo ešte zachovalé. Všetky nájdené pozostatky boli s úctou pochované u prostred terajšieho kostola. (Zaznamenané zo spomienok neb. Štefana Komjatiho - kostolníka).

Terajší kostol bol dobudovaný v roku 1927. Je postavený v neogotickom štýle s románskymi dekoračnými prvkami podľa projektu staviteľa Ing. Jursu. Veža kostola má 37 metrov. Portál kostola zdobia 3 oltáre. Hlavný oltár je zasvätený Najsvätejšej Trojici (reštaurovaný v roku 1992). Prostriedky na jeho výstavbu poskytli Ján Orendáč a Andrej Rak. Ľavý bočný oltár je zasvätený Panne Márii Ružencovej, oltár vpravo Božskému srdcu Ježišovmu. Socha Božského srdca na oltári pochádza z dielne Júliusa Šugára, rezbára z Popradu, ktorý tvoril v rokoch 1910-1935. Vedľa oltára Panny Márie Ružencovej sú pochovaní poslední grófi nášho panstva - Pavel (Pál) Szirmay a jeho manželka Pavlína (Pálne) Podmanická, ktorých pozostatky tam boli prenesené z cintorína. Zadnú časť kostola zdobí dvojkrídlový a dvojmanuálový orgán od firmy Riger. Lavice do kostola zhotovil stolár neb. Pavol Greško, otec kňaza Pavla Greška. Kostol vysvätil 28. augusta 1927 J. Exc. Jozef Čársky. V roku 1937 bol interiér kostola vymaľovaný prešovským maliarom Mikulášom Jordánom. Hlavný obraz: Adorácia baránka. I dnes je kostol pýchou Udavského i okolia a to i zásluhou kňaza Ladislava Bartka, ktorý v udavčianskej farnosti pôsobil už 37 rokov. Za jeho pôsobenia bol kostol v roku 1967 opäť vymaľovaný (maliar Jozef Brázda (1911-1969)), vymenili sa na ňom okná, prekrytá bola strecha kostola, bol zakúpený nový obetný stôl, krížová cesta, jasličky, bol rekonštruovaný hlavný oltár, elektrifikovali sa zvony ... Na novom cintoríne bol vysvätený kríž, bol posvätený dom smútku a rímskokatolícky kultúrny dom. Záslužnú prácu pri údržbe kostola za posledné roky odviedli i kostolníci Michal Ducko, Štefan Komjati a Andrej Dolobáč, ale i kantori Ján Ducko, Ján Haratim a Ľudovít Behún. V rokoch 1957, 1967, 1985 a 1992 bola v obci birmovka. Osobitnú pozornosť si zaslúžia kňazi - naši rodáci. Uvádzame ich v obecednom poradí: Ján Dolobáč, Štefan Dolobáč, Štefan Ducko, páter Ferdinand Tomáš Gajdoš, Pavol Greško, Marek Haratim, Štefan Koromház, Cyril Oren- dáč, Ján Orendáč, Štefan Sninčák, Jozef Stravník, Ján Tomko a Jozef kardinál Tomko.

Cirkevné podujatia Po roku 1989 sa uskutočnil rad podujatí s cirkevnou tematikou: Organový koncert zasl.umelca Sokola v miestnom kostole, posviacka rímskokatolíckeho kultúrneho domu a odhalenie pamätnej tabule ThDr. PhDr. Štefanovi Hésekovi (1990), oslavy 100. výročia narodenia ThDr. PhDr. Štefana Héseka, na ktorých slávnostnú svätú omšu celebroval náš rodák J. Em. Jozef kardinál Tomko (1992), vianočné akadémie v kultúrnom dome i v kostole, na ktorých účinkoval i cirkevný spevácky zbor detí a mládeže z obce, divadelné predstavenie Slepý pastier, 1., 2. a 3. ročník Pápežských misijných diel, misie 1993, bola založená nadácia PMD. Iniciátorom jej založenia bol Ján Karandyšovský. K 70. výročia narodenia J. Em. Jozefa kardinála Tomka bola v obci výstavka o živote, tvorbe a jeho bohatej činnosti, občania obce sa zúčastnili osláv jeho 70-ych narodenín v Ríme (1994), ale i celonárodných osláv sv. Gorazda, arcibiskupa a prvého svätca z územia Slovenska,v Kútoch. V decembri 1995 sme sa v miestnom kostole modlili k patrónke Slovenska - Sedembolestnej Panne Márii - soche z baziliky v Šaštíne, ktorá putovala po Slovensku. Veľkým povzbudením pre všetkých veriacich v obci i širokom okolí boli návštevy rodnej obce nášho najslávnejšieho rodáka J. Em. Jozefa kardinála Tomka, prefekta Kongregácie pre evanjelizáciu národov. Z jeho homílií čerpáme silu na dlhý čas. Jednou z veľkých slávností bola v auguste 1996 vysviacka a následná primičná omša rímskokatolíckeho kňaza, rodáka z obce, Mareka Haratima. O osem rokov neskor, mal 20. júna v našom rímsko-katolíckom kostole, primičnú omšu Marek Veľas, ktorý v súčasnosti pôsobí v Košiciach na Terase.

[upraviť] Školstvo

Obec Udavské patrila vždy ku kultúrnym obciam. Blízkosť okresného mesta, cestná i železničná doprava umožňovala mnohým dostať sa na štúdiá do Humenného i Michaloviec. Už v roku 1948 mala obec 70 maturantov, 12 vysokoškolákov a 9 kňazov. Prvá škola v obci sa spomína v roku 1940. Stála v strede dediny "na valale" a vybudovali si ju občania sami. Bola drevená, nízka, jednotriedna, cirkevná, v rokoch 1900 - 1910 žiakmi preplnená (v roku 1904 bolo zapísaných 132 žiakov), nevyhovujúca. V roku 1912 si občania na jej mieste svojpomocne postavili novú školu.

Budova bola z kameňa, strechu mala plechovú. V II. svetovej vojne bola budova školy čiastočne poškodená, vnútorné zariadenie úplne zničené. V roku 1944 bola vyhlásená evakuácia obyvateľstva, v škole sa prestalo vyučovať, obsadili ju nemecké vojská a zriadili v nej nemocnicu. Vyučovanie začalo po prechode frontu 10. februára 1945. Vtedajším riaditeľom štátnej ľudovej školy bol Laco Siegfried, ale ľudia pamätajú i ďalších vtedajších i predvojnových učiteľov, resp. riaditeľov: Michal Sabó, Michal Vargovič, Balajthy Margit, Jozef Greško, Ján Galajda, Vojtech Horváth s manželkou Máriou, Viktor Adamkovič, Martin Kováč, Jozef Kováč, Jozef Sninčák, Alžbeta Klubertová, Mária Ratajová - Sninčáková, Mária Medárová, Margita Sedláková, Gabriela Sedlárová, Anna Sninčáková a i.

Prvé povojnové roky boli ťažké, dochádzka žiakov nepravidelná, v budove školy sa robia rekonštrukčné práce. V školskom roku 1945/46 začína sa vyučovať v dvoch triedach s počtom žiakov 86, ale pravidelné vyučovanie v dvoch triedach bolo až v roku 1947. V tom čase bola v budove školy zriadená detská opatrovňa a od roku 1948/49 materská škola. Od roku 1955 bola už škola 3-triedna, od roku 1961 4-triedna a v roku 1962 bolo v škole zriadených 5 tried s počtom žiakov 128. Priestory nestačili, vyučovalo sa nielen v budove školy, ale aj v kultúrnom a obchodnom dome. Starší žiaci cestovali do školy do susedného Vyšného Hrušova. O chod štátnej ľudovej školy, neskôr národnej školy sa zaslúžili títo riaditelia: Vojtech Šoltész, Jozef Valiga, Cyril Čmil a Jozef Sklenčár, o chod materskej školy najmä Jolana Rojčeková. V školskom roku 1967/68 bola v obci zriadená plneorganizovaná ZDŠ s 1. - 9. ročníkom s počtom žiakov 228. 6. - 9. ročník začali v Udavskom navštevovať aj žiaci z Veľopolia. Riaditeľom školy bol menovaný Arpád Kirsch. Zriaďovali sa ďalšie učebne z bývalých učiteľských bytov, začalo sa uvažovať o výstavbe novej školy. V školskom roku 1973/74 pribudli k žiakom 6. - 9. ročníka žiaci z Ľubiše, Vyšných a Nižných Ladičkoviec, čím stúpol počet žiakov na 263. Nová škola stále dokončená nebola.

Až 2. apríl 1974 sa stal pre školstvo v obci historickou udalosťou. V ten deň bola slávnostne daná do užívania 13-triedna ZDŠ. V roku 1977 sa aj materská škola presťahovala do novej budovy. Riaditeľkou materskej školy bola v tom čase Anna Novotová. Stará budova školy prestala slúžiť svojmu účelu, v roku 1988 bola zbúraná a na jej mieste postavený dom smútku.

Priestorovo i materiálne sú základná i materská škola dobre vybavené. Majú spoločnú kuchyňu, kanalizáciu, sú napojené na obecný vodovod, od roku 1997 plynofikované. Základná škola má svoju telocvičňu i školský športový areál. Navštevuje ju 200-250 žiakov. Okrem žiakov tunajšej obce sú to aj žiaci z Veľopolia /od 1.ročníka/, ale i časť žiakov z Ľubiše, V. N. Ladičkoviec a Rovného. Materskú školu navštevuje 40-50 detí z tunajšej obce. Škola si plnila a plní svoje nezastupiteľné miesto v oblasti kultúry a vzdelanosti. O napredovanie školstva v obci sa pričinilo niekoľko desiatok učiteľov. Dlhoročnými učiteľmi v udavčianskej škole boli: Andrej Klubert, Mária Komjatová - Medárová, Margita Behúnová, Mária Pyšniaková, Agnesa Kirschová, Žofia Hlubiková, Mária Janošová, Mgr. Juraj Potáš, Mgr. Anna Pupanová, Mária Šalatová, Mgr. Bernard Komjatý a iní. V obci sa narodili:

• Jeho Eminencia, Jozef kardinál Tomko - významný cirkevný hodnostár a náboženský spisovateľ.
• PhDr. Anton Špiesz - významný slovenský historik.

Mestá, obce a vojenské obvody okresu Humenné (1+61)

31.12.2003

Adidovce | Baškovce | Brekov | Brestov | Černina | Dedačov | Gruzovce | Hankovce | Hažín nad Cirochou | Humenné | Hrabovec nad Laborcom | Hrubov | Hudcovce | Chlmec | Jabloň | Jankovce | Jasenov | Kamenica nad Cirochou | Kamienka | Karná | Kochanovce | Košarovce | Koškovce | Lackovce | Lieskovec | Ľubiša | Lukačovce | Maškovce | Modra nad Cirochou | Myslina | Nechválova Polianka | Nižná Jablonka | Nižná Sitnica | Nižné Ladičkovce | Ohradzany | Pakostov | Papín | Porúbka | Prituľany | Ptičie | Rohožník | Rokytov pri Humennom | Rovné | Ruská Kajňa | Ruská Poruba | Slovenská Volová | Slovenské Krivé | Sopkovce | Topoľovka | Turcovce | Udavské | Valaškovce (vojenský obvod) | Veľopolie | Víťazovce | Vyšná Jablonka | Vyšná Sitnica | Vyšné Ladičkovce | Vyšný Hrušov | Závada | Závadka | Zbudské Dlhé | Zubné