Udavské

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°58′26″S 21°57′56″V / 48.9739°S 21.9656°V / 48.9739; 21.9656
Udavské
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Humenné
Región Zemplín
Nadmorská výška 165 m n. m.
Súradnice 48°58′26″S 21°57′56″V / 48.9739°S 21.9656°V / 48.9739; 21.9656
Rozloha 13,2 km² (1 320 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 217 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 92,2 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1317
Starosta Tomáš Pastirák[3] (SMER)
PSČ 067 31
ŠÚJ 520926
EČV HE
Tel. predvoľba +421-57
E-mailová adresa obec@udavske.sk
Telefón 7796124
Fax 7796124
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Prešovského kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Prešovského kraja.
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: www.udavske.sk
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál

Udavské je obec na Slovensku v okrese Humenné.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Tabuľka 1: Historické názvy obce Udavské

Rok Používaný názov
1317 Vadna
1451 Wdwa
1773 Udwa, Udawszke
1786 Udwa, Udawszke
1808 Udva, Udwa, Udawské
1863 Udva
1913 Udva
1920 Udavské
1997 Udavské

Prvá doložená písomná zmienka o obci je z roku 1317. Nachádza sa v listine Drugethovského majetku, kde sa spomína i usadlosť Vadna - dnešné Udavské.

Cirkevný život[upraviť | upraviť zdroj]

Drugethovci[upraviť | upraviť zdroj]

Vznik obce a začiatky cirkevného života v Udavskom sú úzko späté s rodom Drugethovcov. Keď kráľ Karol Róbert z Anjou v roku 1317 pozbavil zemepána Petra Pečeňa ml. všetkých majetkov v Zemplíne, daroval ich Filipovi Drugethovi. Pospolitý ľud na Slovensku si počas celého stredoveku zachoval živú vieru. Pozoruhodným svedectvom viery Slovákov v 15. a začiatkom 16. storočia sú neskorogotické krídlové oltáre. Po bitke pri Moháči v roku 1526 sa Uhorsko rozpadlo na 3 časti. Východné Slovensko a Sedmohradsko držal v rukách Ján Zápoľský. Počet katolíkov začal klesať, začal sa šíriť luteranizmus a kalvinizmus. Na konci 16. storočia mali aj farnosť v Humennom v rukách protestanti.

V roku 1609 prevzal panstvo Drugethovcov po Valentínovi Drugethovi Juraj III. Drugeth, ktorý bol v tom čase už katolíkom, hoci sa predtým hlásil ku kalvinizmu. Neskôr sa stal veľkým podporovateľom rekatolizácie humenského panstva. V roku 1615 bolo v Humennom založené humenské kolégium, ktoré určite ovplyvnilo náboženský život aj v našej obci.

Od evanjelickej ku katolíckej cirkvi[upraviť | upraviť zdroj]

Okolo rokov 1531 – 1610 patrila udavčianska farnosť k evanjelickej reformovanej cirkvi – kalvínskej. Keď však v roku 1632 kalvínski cirkevní činitelia konali v okolí Humenného kanonické vizitácie, v obci Udavské kalvínsku faru už nenašli. Nemáme presné údaje o tom, kedy zanikla, ale vieme, že v roku 1630 pracovali v Humennom štyria rímskokatolícki pátri: Michal Beško, Juraj Mojzes, Michal Čeri a Daniel Zedník, ktorí podľa zistených údajov vypomáhali aj v Udavskom. Ako filiálky sa v tomto období spomínajú obce Rovné, Veľopolie, Adidovce, Papín a Vyšný Hrušov. O počiatkov kresťanských kostolov v obci sú iba domnienky, vyplývajúce zo spomienok, ktoré sa prenášali z generácie na generáciu. Pre zaujímavosť ich uvádzame.

Počiatky kresťanstva[upraviť | upraviť zdroj]

K počiatkom kresťanstva sa viažu základy dreveného kostolíka objavené na kraji ovocného sadu na Jarčiku. (Jarčik – v preklade mních, cirkevný hodnostár). Ďalší kostol sa vraj nachádzal v dnešnom strede obce na pozemkoch MVDr. Jána Šalatu a Pavla Ducka. Úcte Nanebovzatej Panne Márii bola zasvätená kaplnka, ktorá sa nachádzala na roli Komjatových – "Pod viničkou". V období kossuthovských vojen bola zničená. V roku 1680 stál v obci kostolík – kaplnka. K tomuto roku sa viaže i založenie rímskokatolíckej fary. Patrili k nej obce: Rovné, Vyšný Hrušov, Adidovce, Veľopolie, Ľubiša, Hankovce, Koškovce a Dedačov.

Kostol[upraviť | upraviť zdroj]

V rokoch 1701 – 1926 slúžil veriacim kostolík postavený za podpory grófa Petra Zičiho a jeho manželky Kláry Grugethovej. Na starých fotografiách sa zachovala jeho podoba i nákres pôdorysu. Bol zasvätený Najsvätejšej Trojici, postavený v barokovom štýle.

O tomto kostolíku sú hodnoverné informácie z dokumentu "Protokol z kanonickej vizitácie konanej v roku Pána 1749, druhá časť (dolná), obsahujúca humenský dištrikt", ktorý poskytol Michal Dolobáč. Z dokumentu vyberáme niektoré zaujímavosti, ktoré sa týkajú kostola, ale i cirkevného života v obci.

"Zistili sme, že tento kostol založený osvieteným grófom Petrom Zičim, spolu s pripojeným domom pred rokmi 1747, na česť Najsvätejšej Trojice, vybudovaný z kameňov a posvätený ešte dosiaľ je v dobrom stave. Má štyri oltáre, z ktorých hlavný má obraz Najsvätejšej Trojice spolu s oltárnym antipendiom vytvorený skrz osvieteného grófa Františka, ním obstaraný a ošetrovaný. Sprava je oltár zvlášť na počesť Preblahoslavenej Panny Márie a zľava je oltár zasvätený na počesť sv. Jána Krstiteľa. Štvrtý oltár, starší, na dreve maľovaný bol už aj v starom kostole a pre starších bol obsluhovaný. (Potvrdzuje to existenciu predošlého kostolíka z roku 1680). Monštrancia je medená, má uprostred kruh s vyobrazením Najsvätejšej Trojice a lúče okolo vychádzajúce sú zo striebra. Aj kalich s paténou je strieborný, ale pozlátený, druhý je medený a pozlátený, cimbórium s paténou sú strieborné, ale pozlátené. Výročná oslava patróna (odpust) je vždy v nedeľu Najsvätejšej Trojice. Cintorín je oplotený. V panskej obore je darovaný, aj tento vrch, miesto, ktoré sa nazýva Kalvária, plotamiŹ ohradený. Stanice krížovej cesty sú reliéfy starobou poznačené, ale už obnovené. Zistili sme, že takmer všetok pospolitý ľud je katolícky, jedna žena je luteránka a 5 židov. Dospelých sa počíta 315, detí 107. Gréckokatolícki dospelí 34, detí 11. Všetci užívajú pri bohoslužbách slovenskú reč. V plnení náboženských povinností sú horliví a často prichádzajú do kostola. No dospelí predsa len máloktorí prichádzajú počúvať katechézu".

Dokument ďalej uvádza majetkové pomery cirkvi i ďalšie zaujímavosti, pre jeho rozsah nie je možné ho uviesť v celom znení. V roku 1773 daroval gróf István Csáky tomuto kostolu monštranciu – celú striebornú v ohni pozlátenú, umelecky s vyrytými podobami ozdobenú, ktorá sa zachovala dodnes. Zo spomínaného kostola sa zachovala aj kamenná krstiteľnica, riešená na spôsob krstiteľníc zo 14. storočia, a závesné obrazy Najsvätejšej Trojice a Ružencovej Panny Márie od V. Tkaczika zo 60-tých rokov 19. storočia. Na oltároch, na svietnikoch, na večnej lampe a na svätých obrazoch v kostole z roku 1701 boli rodinné erby grófa Zičiho, Drugetha a Csákyho – čo dokazovalo zbožnosť a dobročinnosť menovaných grófskych rodín. Nádherný a umelecky cenný bol obraz hlavného oltára, ktorý v roku 1710 daroval kostolu Ferenc Csáky.

Ďalšie historické pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Aj najstaršia pamiatka obce, ktorá sa zachovala dodnes, je sakrálna. Ide o kaplnku – Kalváriu – z roku 1649. Ďalšia historická pamiatka, prícestná socha sv. Jána Nepomuckého s retardovanými ľudovými barokovými formami, pochádza z polovice 19. storočia. Od roku 1743 boli vedené matriky jednotlivých obcí. Od roku 1791 sa od Udavského odčlenili farnosti Ľubiša a Vyšný Hrušov. Odvtedy k udavčianskej farnosti patrí iba obec Veľopolie.

Za pôsobenia kňaza Andreja Hámorského (1856-1876) sa občania obce stávajú členmi Spolku sv. Vojtecha. V rokoch 1773, 1831 a 1873 zachvátila obec cholerová epidémia. Mŕtvych pochovávali za riekou Laborec. Dodnes sa tam zachoval cholerový kríž.

Vplyv dr. Štefana Héseka na cirkevný život[upraviť | upraviť zdroj]

S pôsobením dr. Štefana Héseka v Udavskom je spojená aj výstavba nového kostola (1927) a fary (1936), založenie Mariánskej kongregácie i návšteva kňaza Andreja Hlinku v našej obci (1937). Za 21 rokov pôsobenia v Udavskom toho urobil veľmi veľa, no najvzácnejšia je výstavba nového kostola.

Pri stavebných prácach boli objavené pozostatky mŕtvych, ktorí mali medzi zubami vložený peniaz. Pri búraní starého kostola pod bočným oltárom bol odkrytý hrob kňaza. Omšové rúcho, v ktorom bol pochovaný, bolo ešte zachovalé. Všetky nájdené pozostatky boli s úctou pochované u prostred terajšieho kostola. (Zaznamenané zo spomienok neb. Štefana Komjatiho – kostolníka).

Terajší kostol bol dobudovaný v roku 1927. Je postavený v neogotickom štýle s románskymi dekoračnými prvkami podľa projektu staviteľa Ing. Jursu. Veža kostola má 37 metrov. Portál kostola zdobia 3 oltáre. Hlavný oltár je zasvätený Najsvätejšej Trojici (reštaurovaný v roku 1992). Prostriedky na jeho výstavbu poskytli Ján Orendáč a Andrej Rak. Ľavý bočný oltár je zasvätený Panne Márii Ružencovej, oltár vpravo Božskému srdcu Ježišovmu. Socha Božského srdca na oltári pochádza z dielne Júliusa Šugára, rezbára z Popradu, ktorý tvoril v rokoch 1910-1935. Vedľa oltára Panny Márie Ružencovej sú pochovaní poslední grófi nášho panstva – Pavel (Pál) Szirmay a jeho manželka Pavlína (Pálne) Podmanická, ktorých pozostatky tam boli prenesené z cintorína.

Zadnú časť kostola zdobí dvojkrídlový a dvojmanuálový orgán od firmy Riger. Lavice do kostola zhotovil stolár neb. Pavol Greško, otec kňaza Pavla Greška. Kostol vysvätil 28. augusta 1927 J. Exc. Jozef Čársky. V roku 1937 bol interiér kostola vymaľovaný prešovským maliarom Mikulášom Jordánom. Hlavný obraz: Adorácia baránka. I dnes je kostol pýchou Udavského i okolia a to i zásluhou kňaza Ladislava Bartka, ktorý v udavčianskej farnosti pôsobil už 37 rokov. Za jeho pôsobenia bol kostol v roku 1967 opäť vymaľovaný (maliar Jozef Brázda (1911-1969)), vymenili sa na ňom okná, prekrytá bola strecha kostola, bol zakúpený nový obetný stôl, krížová cesta, jasličky, bol rekonštruovaný hlavný oltár, elektrifikovali sa zvony…

Na novom cintoríne bol vysvätený kríž, bol posvätený dom smútku a rímskokatolícky kultúrny dom. Záslužnú prácu pri údržbe kostola za posledné roky odviedli i kostolníci Michal Ducko, Štefan Komjati a Andrej Dolobáč, ale i kantori Ján Ducko, Ján Haratim a Ľudovít Behún. V rokoch 1957, 1967, 1985 a 1992 bola v obci birmovka. Osobitnú pozornosť si zaslúžia kňazi – rodáci. Uvádzame ich v obecednom poradí: Ján Dolobáč, Štefan Dolobáč, Štefan Ducko, páter Ferdinand Tomáš Gajdoš, Pavol Greško, Marek Haratim, Štefan Koromház, Cyril Oren- dáč, Ján Orendáč, Štefan Sninčák, Jozef Stravník, Ján Tomko a Jozef kardinál Tomko.

Cirkevné podujatia[upraviť | upraviť zdroj]

Po roku 1989 sa uskutočnil rad podujatí s cirkevnou tematikou: Organový koncert zasl.umelca Sokola v miestnom kostole, posviacka rímskokatolíckeho kultúrneho domu a odhalenie pamätnej tabule ThDr. PhDr. Štefanovi Hésekovi (1990), oslavy 100. výročia narodenia ThDr. PhDr. Štefana Héseka, na ktorých slávnostnú svätú omšu celebroval náš rodák J. Em. Jozef kardinál Tomko (1992), vianočné akadémie v kultúrnom dome i v kostole, na ktorých účinkoval i cirkevný spevácky zbor detí a mládeže z obce, divadelné predstavenie Slepý pastier, 1., 2. a 3. ročník Pápežských misijných diel, misie 1993, bola založená nadácia PMD. Iniciátorom jej založenia bol Ján Karandyšovský. K 70. výročia narodenia J. Em. Jozefa kardinála Tomka bola v obci výstavka o živote, tvorbe a jeho bohatej činnosti, občania obce sa zúčastnili osláv jeho 70-ych narodenín v Ríme (1994), ale i celonárodných osláv sv. Gorazda, arcibiskupa a prvého svätca z územia Slovenska, v Kútoch. V decembri 1995 sme sa v miestnom kostole modlili k patrónke Slovenska – Sedembolestnej Panne Márii – soche z baziliky v Šaštíne, ktorá putovala po Slovensku.

Veľkým povzbudením pre všetkých veriacich v obci i širokom okolí boli návštevy rodnej obce nášho najslávnejšieho rodáka J. Em. Jozefa kardinála Tomka, prefekta Kongregácie pre evanjelizáciu národov. Z jeho homílií čerpáme silu na dlhý čas. Jednou z veľkých slávností bola v auguste 1996 vysviacka a následná primičná omša rímskokatolíckeho kňaza, rodáka z obce, Mareka Haratima. O osem rokov neskor, mal 20. júna v našom rímskokatolíckom kostole, primičnú omšu Marek Veľas, ktorý v súčasnosti pôsobí v Košiciach na Terase.

Rodáci[upraviť | upraviť zdroj]

  • Jeho Eminencia, Jozef kardinál Tomko – významný cirkevný hodnostár a náboženský spisovateľ.
  • PhDr. Anton Špiesz, DrSc. – významný slovenský historik.
  • Ing.Ján Klubert – slovenský banský inžinier a geológ.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, rev. 2010-11-28. Tomáš Pastirák je v zozname. Dostupné online.