Uherský Brod

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 49°01′32″S 17°39′01″V / 49.025556°S 17.650278°V / 49.025556; 17.650278
Uherský Brod
mesto
MasarykSquareUherskyBrod.JPG
Uhersky Brod CZ flag.gif
Uherský Brod znak.png
Štát Česko Česko
Kraj (NUTS 3) Zlínsky (CZ072)
Okres (LAU 1) Uherské Hradiště (CZ0722)
Obec s rozš. pôs. Uherský Brod
Poverená obec Uherský Brod
Historická krajina Morava
Rieka Olšava
Nadmorská výška 251 m n. m.
Súradnice 49°01′32″S 17°39′01″V / 49.025556°S 17.650278°V / 49.025556; 17.650278
Rozloha 52,06 km² (5 206 ha)
Obyvateľstvo 16 720 (1. 1. 2014) [1]
Hustota 321,17 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1140
Starosta Patrik Kunčar
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 687 34, 688 01, 688 02
Miestne časti 5
Zákl. síd. jednotky 21
Katastrálne územie 5
LAU 2 (obec) CZ0722 592731
Adresa mestského
úradu
Masarykovo nám. 100
Uherský Brod
688 17 Uherský Brod
E-mailová adresa posta@ub.cz
Poloha mesta v Česku
Red pog.svg
Poloha mesta v Česku
Wikimedia Commons: Uherský Brod
Štatistika: ČSÚ
Webová stránka: www.ub.cz
Portal.svg Český portál

Uherský Brod (nem. Ungarisch Brod) je mesto v Českej republike v okrese Uherské Hradiště v Zlínskom kraji, v oblasti nazývanej Slovácko.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto sa nachádza na juhovýchodnej Morave, v regióne nazývanom Slovácko. Leží na južnom okraji Vizovickej vrchoviny, v údolí rieky Olšava, asi 12 km východne od Uherského Hradišťa a 22 km južne od Zlína. Mestom prechádza významná cestná spojnica Brna s Trenčínom, európska cesta E 50 (v trase cesty I/50), na ktorú sa v meste napája niekoľko regionálnych komunikácii. Železničnú dopravu zabezpečuje tzv. Vlárská dráha, vedúca z Kunovíc do Trenčianskej Teplej.

Časti mesta[upraviť | upraviť zdroj]

História[upraviť | upraviť zdroj]

Prvé zmienky o osade Brod alebo Na brode pochádzajú z roku 1140 a jej názov pochádza od tunajšieho brodu cez rieku Olšava pri hraniciach vtedajšej Luckej provincie. V roku 1272 povýšil český kráľ Přemysl Otakar II. Brod na kráľovské mesto a udelil mu rad výsad, čím mu zaistil prosperitu. Počas husitských vojen bolo mesto oporným bodom pri ťažení na Slovensko. V roku 1509 kráľ Vladislav Jagelovský daroval mesto Jánovi z Kunovíc, čím Brod prestal byť kráľovským mestom. V 16. storočí zažilo mesto veľký rozvoj; bola postavená radnica a Panský dom. Obdobie rozkvetu skončilo na začiatku 17. storočia, kedy na mesto začali útočiť Maďari. Úpadok pokračoval i v dobe tridsaťročnej vojny, kedy bolo mesto značne zničené. Skazu znamenalo i vyhnanie protestantov, ktorí tvorili väčšinu obyvateľov.

Kostol Nanebovzatia Panny Márie pri bývalom kláštore dominikánov bol do terajšej podoby prestavaný v rokoch 1636-1670. Tunajšia čierna madona - milostný obraz Panny Márie, je cieľom mnohých pútnikov - najmä počas Ružencovej púte v 1. októbrovú sobotu a nedeľu.[2]

Po vojne sa mesto len veľmi zvoľna oživovalo. Prichádzali noví osídlenci; usadilo sa tu i veľa židovských a nemeckých obyvateľov, hovoriacich väčšinou po nemecky. V 18. storočí mali dominantný vplyv Nemci, ich zástupcovia taktiež ovládali mestskú radu. Až v druhej polovici 19. storočia sa začali viac presadzovať Slovania. Nemci tvorili v meste menšinu, boli však podporovaní aj židovskou komunitou. Nemecké hospodárenie však bolo katastrofálne a skončilo bankrotom. Od roku 1890 bola vláda v meste v slovanských rukách. Nasledujúce obdobie sa nieslo v znamení rozvoja priemyslu; k prvým významným počinom v slovanskom meste patrilo založenie pivovaru Janáček v roku 1894, nasledovali ďalšie firmy potravinárskeho a drevospracujúceho priemyslu.

Aj keď v samotnom meste bola výrazne zastúpená nemecká a židovská komunita, okolité dediny mali charakter takmer výhradne slovanský. V 19.storočí sa mesto sociálno-ekonomicky delilo na tri časti - mesto (centrum), židovské mesto a predmestie. V centre žili prevažne remeselníci, obchodníci, úradníci - slovanskej i nemeckej národnosti. Židovskú štvrť obývali prevažne občania židovského pôvodu. Predmestie malo slovanský a výrazne poľnohospodársky charakter. Okolo roku 1850 malo mesto celkom 3000 obyvateľov. V priebehu jedného storočia sa počet obyvateľov zdvojnásobil na 6000 v roku 1945 i napriek tomu, že v priebehu druhej svetovej vojny okupanti zlikvidovali židovskú komunitu. Preživší židia sa väčšinou už do mesta nevrátili a usadili sa v zahraničí.

Významnou udalosťou pre rozvoj mesta bolo založenie firmy Česká zbrojovka v roku 1936. Pôvodne sa jednalo o pobočku firmy Česká zbrojovka Praha, pričom hlavná továreň sa nachádzala v Strakoniciach. V roku 1952 vznikol ďalší významný priemyselný podnik - Slovácké strojírny, čo bola prvá významná spoločnosť, pôsobiaca v oblasti ťažkého priemyslu na Uherskobrodsku. Rozvoj priemyselných odborov, ale aj stredne veľkých podnikov, sa výrazne prejavil v náraste počtu obyvateľov. V rokoch 1945-1990 sa ich počet strojnásobil a dosiahol 18 000. Tento nárast bol, okrem prirodzeného prírastku, spôsobený sťahovaním a čiastočne tiež pripojením Havříc, Maršova, Újezdca a Těšova k mestu.

Rast počtu obyvateľov znamenal aj možnosť kultúrneho rozvoja mesta. Vznikli rôzne kultúrne organizácie a spolky; už v roku 1951 bol z podnetu zamestnancov Slováckych strojární založený folklórny súbor Olšava. V roku 1960 bol zrušený Uherskobrodský okres, čo malo negatívny vplyv na význam a rozvoj mesta. Ďalším negatívnym impulzom bolo rozdelenie Československa na prelome rokov 1992/1993. Z Uherského Brodu sa tak opäť stalo pohraničné mesto.

Mapa okresných hajtmanstiev v roku 1900, okres Uherský Brod je pod č.28

História okresu Uherský Brod[upraviť | upraviť zdroj]

Roku 1850 bol zriadený Uherskobrodsko okres, v tej dobe jeden z najväčších politických okresov na Morave. Rozkladal sa na veľkej časti Slovácka a Valašska, zahŕňal súdne okresy Uherský Brod, Valašské Klobouky a Vizovice. Postupne sa Uhersko brodsko okres zmenšoval; už v medzi vojnovej dobe bolo oddelené Vizovické a pripojené k novo vytvorenému politickému okresu Zlín. Po oddelení Valašsko kloboucka pozostával okres iba z Uherského Brodu, Bojkovice, Luhačovíc a okolitých obcí. V súvislosti súzemnú reformou v roku 1960 bol okres Uherský Brod zrušený. Uhersko brodsko a Bojkovicko sa stali súčasťou okresu Uherské Hradiště, luhačovická bolo pripojené k okresu Zlín.

Osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Uhorský Brod je jednou z troch možných miest narodenia Jána Amosa Komenského (1592–1670). V každom prípade tu prežil časť svojho detstva. Ďalšie možné rodiská su blízske Nivnice a Komňa. V Uhorskom Brode mu je postavený pomník a sú podľa neho pomenované múzeum a gymnázium.[3][4]

Vodný režim[upraviť | upraviť zdroj]

Rieka Olšava preteká štyrmi z piatich mestských častí. Najprv vteká do Újezdca, kde z pravej strany priteká riečka Šťávnice (preteká Luhačovicami). Sprava potom z újezdských vinohradov priteká potok Hořeňůšek, v Těšove potom zľava Bánovský potok. V Uherskom Brode nasleduje z pravej strany Vinohradský potok (preteká rybníkom na sídlisku Pod vinohradmi), ľavostranné prítoky Korečnice (Nivnická), Mlynský potok v časti Bajovec a Černý potok. Posledný je pravostranný Havřický potok, ktorý vteká v rovnomennej časti mesta.

Priemysel[upraviť | upraviť zdroj]

Uherský Brod je priemyselné centrum regiónu. Sídli tu, okrem iného, ​​firmy Česká zbrojovka Uherský Brod, Slovácké strojírny alebo Pivovar Janáček.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

1. januára 2012 tu žilo 16 835 obyvateľov, z toho 8 317 mužov a 8 518 žien, pričom priemerný vek v meste bol 41,9 roka (muži 40,0 roka, ženy 43,7 roka).

Fotogaléria[upraviť | upraviť zdroj]

Panoráma mesta od Králova

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Český statistický úřad – Počet obyvatel v obcích České republiky k 1. 1. 2014 (PDF; 504 KiB)
  2. http://www.ado.cz/poutni/uhersky_brod/uhersky_brod.htm
  3. Jan Amos Komenský ve Slovníku českých filosofů na stránkách Filozofickej fakulty Masarykovej univerzity v Brne
  4. STULÁKOVÁ, Klára. Záhada rodiště Jana Amose Komenského. Uherský Brod, Nivnice, nebo Komňa?. Dějiny a současnost, čís. 7/2013.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Uherský Brod na českej Wikipédii.
Mestá a obce okresu Uherské Hradiště (7+71)

BabiceBánovBíloviceBojkovice BoršiceBoršice u BlatniceBřestekBřezolupyBřezováBuchloviceBystřice pod LopeníkemČástkovDolní NěmčíDrslaviceHluk Horní NěmčíHostějovHostětínHradčoviceHuštěnoviceJalubíJankoviceKněžpoleKomňaKorytnáKostelany nad MoravouKošíkyKudloviceKunovice LopeníkMedloviceMistřiceModráNedachlebiceNedakoniceNezdeniceNivniceOřechovOstrožská LhotaOstrožská Nová VesOsvětimanyPašovicePitínPodolíPolešovicePopovicePrakšiceRudiceSalašSlavkovStaré HutěStaré Město Starý HrozenkovStráníStříbrniceStupavaSuchá LozSušiceSvárovŠumiceTopolnáTrapliceTučapyTupesyUherské Hradiště Uherský Brod Uherský Ostroh ÚjezdecVápeniceVážanyVelehradVeletinyVlčnovVyškovecZáhoroviceZlámanecZlechovŽítková