Uherský Brod

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 49°01′32″S 17°39′01″V / 49.025556°S 17.650278°V / 49.025556; 17.650278
Uherský Brod
mesto
MasarykSquareUherskyBrod.JPG
Uhersky Brod CZ flag.gif
Uherský Brod znak.png
Štát Česko Česko
Kraj (NUTS 3) Zlínsky (CZ072)
Okres (LAU 1) Uherské Hradiště (CZ0722)
Obec s rozš. pôs. Uherský Brod
Poverená obec Uherský Brod
Historická krajina Morava
Rieka Olšava
Nadmorská výška 251 m n. m.
Súradnice 49°01′32″S 17°39′01″V / 49.025556°S 17.650278°V / 49.025556; 17.650278
Rozloha 52,06 km² (5 206 ha)
Obyvateľstvo 16 720 (1. 1. 2014) [1]
Hustota 321,17 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1140
Starosta Patrik Kunčar
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 687 34, 688 01, 688 02
Miestne časti 5
Zákl. síd. jednotky 21
Katastrálne územie 5
LAU 2 (obec) CZ0722 592731
Adresa mestského
úradu
Masarykovo nám. 100
Uherský Brod
688 17 Uherský Brod
E-mailová adresa posta@ub.cz
Poloha mesta v Česku
Red pog.svg
Poloha mesta v Česku
Wikimedia Commons: Uherský Brod
Štatistika: ČSÚ
Webová stránka: www.ub.cz
Portal.svg Český portál

Uherský Brod (nem. Ungarisch Brod) je mesto v Českej republike v okrese Uherské Hradiště v Zlínskom kraji, v oblasti nazývanej Slovácko.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto sa nachádza na juhovýchodnej Morave, v regióne nazývanom Slovácko. Leží na južnom okraji Vizovickej vrchoviny, v údolí rieky Olšava, asi 12 km východne od Uherského Hradišťa a 22 km južne od Zlína. Mestom prechádza významná cestná spojnica Brna s Trenčínom, európska cesta E 50 (v trase cesty I/50), na ktorú sa v meste napája niekoľko regionálnych komunikácii. Železničnú dopravu zabezpečuje tzv. Vlárská dráha, vedúca z Kunovíc do Trenčianskej Teplej.

Časti mesta[upraviť | upraviť zdroj]

História[upraviť | upraviť zdroj]

Prvé zmienky o osade Brod alebo Na brode pochádzajú z roku 1140 a jej názov pochádza od tunajšieho brodu cez rieku Olšava pri hraniciach vtedajšej Luckej provincie. V roku1272 povýšil český kráľ Přemysl Otakar II. Brod na kráľovské mesto a udelil mu rad výsad, čím mu zaistil prosperitu. Počas husitských vojen bolo mesto oporným bodom pri ťažení na Slovensko. V roku 1509 kráľ Vladislav Jagelovský daroval mesto Jánovi z Kunovíc, čím Brod prestal byť kráľovským mestom. V 16. storočí zažilo mesto veľký rozvoj; bola postavená radnica a Panský dom. Obdobie rozkvetu skončilo na začiatku 17. storočia, kedy na mesto začali útočiť Maďari. Úpadok pokračoval i v dobe tridsaťročnej vojny, kedy bolo mesto značne zničené. Skazu znamenalo i vyhnanie protestantov, ktorí tvorili väčšinu obyvateľov.

Kostol Nanebovzatia Panny Márie pri bývalom kláštore dominikánov bol do terajšej podoby prestavaný v rokoch 1636-1670. Tunajšia čierna madona - milostný obraz Panny Márie, je cieľom mnohých pútnikov - najmä počas Ružencovej púte v 1. októbrovú sobotu a nedeľu.[2]

Po vojne sa mesto len veľmi zvoľna oživovalo. Prichádzali noví osídlenci; usadilo sa tu i veľa židovských a nemeckých obyvateľov, hovoriacich väčšinou po nemecky. V 18. storočí mali dominantný vplyv Nemci, ich zástupcovia taktiež ovládali mestskú radu. Až v druhej polovici 19. storočia sa začali viac presadzovať Slovania. Nemci tvorili v meste menšinu, boli však podporovaní aj židovskou komunitou. Nemecké hospodárenie však bolo katastrofálne a skončilo bankrotom. Od roku 1890 bola vláda v meste v slovanských rukách. Nasledujúce obdobie sa nieslo v znamení rozvoja priemyslu; k prvým významným počinom v slovanskom meste patrilo založenie pivovaru Janáček v roku 1894, nasledovali ďalšie firmy potravinárskeho a drevospracujúceho priemyslu.

Aj keď v samotnom meste bola výrazne zastúpená nemecká a židovská komunita, okolité dediny mali charakter takmer výhradne slovanský. V 19.storočí sa mesto sociálno-ekonomicky delilo na tri časti - mesto (centrum), židovské mesto a predmestie. V centre žili prevažne remeselníci, obchodníci, úradníci - slovanskej i nemeckej národnosti. Židovskú štvrť obývali prevažne občania židovského pôvodu. Predmestie malo slovanský a výrazne poľnohospodársky charakter. Okolo roku 1850 malo mesto celkom 3000 obyvateľov. V priebehu jedného storočia sa počet obyvateľov zdvojnásobil na 6000 v roku1945 i napriek tomu, že v priebehu druhej svetovej vojny okupanti zlikvidovali židovskú komunitu. Preživší židia sa väčšinou už do mesta nevrátili a usadili sa v zahraničí.

Významnou udalosťou pre rozvoj mesta bolo založenie firmy Česká zbrojovka v roku 1936. Pôvodne sa jednalo o pobočku firmy Česká zbrojovka Praha, pričom hlavná továreň sa nachádzala v Strakoniciach. V roku1952 vznikol ďalší významný priemyselný podnik - Slovácké strojírny, čo bola prvá významná spoločnosť, pôsobiaca v oblasti ťažkého priemyslu na Uherskobrodsku. Rozvoj priemyselných odborov, ale aj stredne veľkých podnikov, sa výrazne prejavil v náraste počtu obyvateľov. V rokoch 1945-1990 sa ich počet strojnásobil a dosiahol 18 000. Tento nárast bol, okrem prirodzeného prírastku, spôsobený sťahovaním a čiastočne tiež pripojením Havříc, Maršova, Újezdca aTěšova k mestu.

Rast počtu obyvateľov znamenal aj možnosť kultúrneho rozvoja mesta. Vznikli rôzne kultúrne organizácie a spolky; už v roku 1951 bol z podnetu zamestnancov Slováckych strojární založený folklórny súbor Olšava. V roku 1960 bol zrušený Uherskobrodský okres, čo malo negatívny vplyv na význam a rozvoj mesta. Ďalším negatívnym impulzom bolo rozdelenie Československa na prelome rokov 1992/1993. Z Uherského Brodu sa tak opäť stalo pohraničné mesto.

Mapa okresných hajtmanstiev v roku 1900, okres Uherský Brod je pod č.28

História okresu Uherský Brod[upraviť | upraviť zdroj]

Roku1850 bol zriadený Uherskobrodsko okres, vtej dobe jeden znajväčších politických okresov na Morave. Rozkladal sa na veľkej časti Slovácka aValašska, zahŕňal súdne okresy Uherský Brod, Valašské Klobouky aVizovice. Postupne sa Uherskobrodsko okres zmenšoval; už vmedzivojnovej dobe bolo oddelené Vizovické apripojené knovo vytvorenému politickému okresu Zlín. Po oddelení Valašskokloboucka pozostával okres iba zUherského Brodu, Bojkovice, Luhačovíc aokolitých obcí. Vsúvislosti súzemnú reformou vroku1960 bol okres Uherský Brod zrušený. Uherskobrodsko aBojkovicko sa stali súčasťou okresu Uherské Hradiště, luhačovická bolo pripojené kokresu Zlín.

Vodný režim[upraviť | upraviť zdroj]

Rieka Olšava preteká štyrmi z piatich mestských častí. Najprv vteká do Újezdca, kde z pravej strany priteká riečka Šťávnice (preteká Luhačovicami). Sprava potom z újezdských vinohradov priteká potok Hořeňůšek, v Těšove potom zľava Bánovský potok. V Uherskom Brode nasleduje z pravej strany Vinohradský potok (preteká rybníkom na sídlisku Pod vinohradmi), ľavostranné prítoky Korečnice (Nivnická), Mlynský potok v časti Bajovec a Černý potok. Posledný je pravostranný Havřický potok, ktorý vteká v rovnomennej časti mesta.

Priemysel[upraviť | upraviť zdroj]

Uherský Brod je priemyselné centrum regiónu. Sídli tu, okrem iného, ​​firmy Česká zbrojovka Uherský Brod, Slovácké strojírny alebo Pivovar Janáček.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

1. januára 2012 tu žilo 16 835 obyvateľov, z toho 8 317 mužov a 8 518 žien, pričom priemerný vek v meste bol 41,9 roka (muži 40,0 roka, ženy 43,7 roka).

Fotogaléria[upraviť | upraviť zdroj]

Panoráma mesta od Králova

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Uherský Brod na českej Wikipédii.
Mestá a obce okresu Uherské Hradiště (7+71)

BabiceBánovBíloviceBojkovice BoršiceBoršice u BlatniceBřestekBřezolupyBřezováBuchloviceBystřice pod LopeníkemČástkovDolní NěmčíDrslaviceHluk Horní NěmčíHostějovHostětínHradčoviceHuštěnoviceJalubíJankoviceKněžpoleKomňaKorytnáKostelany nad MoravouKošíkyKudloviceKunovice LopeníkMedloviceMistřiceModráNedachlebiceNedakoniceNezdeniceNivniceOřechovOstrožská LhotaOstrožská Nová VesOsvětimanyPašovicePitínPodolíPolešovicePopovicePrakšiceRudiceSalašSlavkovStaré HutěStaré Město Starý HrozenkovStráníStříbrniceStupavaSuchá LozSušiceSvárovŠumiceTopolnáTrapliceTučapyTupesyUherské Hradiště Uherský Brod Uherský Ostroh ÚjezdecVápeniceVážanyVelehradVeletinyVlčnovVyškovecZáhoroviceZlámanecZlechovŽítková