Uhrovec
| Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na zdroje a môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné overiť. Pomôžte Wikipédii a citácie, odkazy na zdroje doplňte do článku. |
| Uhrovec | |
| obec | |
| Štát | |
|---|---|
| Kraj | Trenčiansky kraj |
| Okres | Bánovce nad Bebravou |
| Región | Trenčiansky |
| Rieky | Radiša, Striebornica |
| Nadmorská výška | 258 m n. m. |
| Súradnice | |
| Rozloha | 22,95 km² (2 295 ha) |
| Obyvateľstvo | 1 521 (31. 12. 2011) [1] |
| Hustota | 66,27 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1258 |
| Starosta | Ing. Zuzana Máčeková[2] (NEKA) |
| PSČ | 956 41 |
| ŠÚJ | 505625 |
| EČV | BN |
| Tel. predvoľba | +421-38 |
| Adresa obecného úradu |
SNP 86/7 |
| E-mailová adresa | obec@uhrovec.sk |
| Telefón | 038 76 942 53 |
| Fax | 038 76 945 92 |
|
Poloha obce na Slovensku
|
|
|
Poloha obce v rámci Trenčianskeho kraja.
|
|
| Štatistika: MOŠ/MIS | |
| Webová stránka: www.uhrovec.sk | |
| Freemap.sk: mapa | |
Uhrovec je obec na Slovensku v okrese Bánovce nad Bebravou.
Obsah |
Poloha [upraviť]
Obec sa nachádza v severnej časti Západného Slovenska, v Trenčianskom samosprávnom kraji. Leží v údolí Radiše na rozhraní Nitrianskej pahorkatiny a Strážovských vrchov pod Jankovým vŕškom. Z okresného mesta je vzdialený asi 4 km severovýchodným smerom.
Dejiny [upraviť]
Prvá zmienka o obci je z roku 1258. Do tohto obdobia sa zároveň datuje výstavba Uhroveckého hradu. Po stáročia remeselné mestečko s trhovými právami patriace panstvu Zayovcov, ktoré malo sídlo spočiatku na hrade Uhrovec, neskôr v kaštieli priamo v obci. V roku 1815 sa v dome pod týmto kaštieľom narodil Ľudovít Štúr.
Obyvateľstvo sa zaoberalo najmä poľnohospodárstvom, pestovalo víno vo vinohradoch a ovocie v niekoľkých sadoch, ktoré spracovávali sušením. Okrem toho tu bolo i niekoľko rybníkov.
Od prvej polovice 19. storočia tu boli menšie priemyselné závody, k najdôležitejším patrila skláreň, ktorá existovala v rokoch 1874 až 1914 a továreň na výrobu rôznych drobných výrobkov z dreva, ktorá sa neskôr preorientovala na výrobu vychádzkových palíc. V roku 1875 vznikla rezbárska škola, ktorá bola na úrovni umeleckej priemyslovky. Počas tohto obdobia najväčší rozkvet obce, počet obyvateľov sa blížil k 2.000, čo je najviac v histórii. Tesne pred vypuknutím prvej svetovej vojny sa skláreň presťahovala do Lednických Rovní a v Uhrovci zostal iba drevospracujúci priemysel. V roku 1921 sa narodil v tom istom dome ako Ľudovít Štúr aj ďalší významný rodák z obce - Alexander Dubček.
Počas druhej svetovej vojny a SNP účasť občanov v ilegálnej činnosti a partizánskom hnutí - pôsobila tu partizánska brigáda Jána Žižku pod vedením plk. Teodora Polu, ktorá mala v chotári na kopci Jankov vŕšok vybudované bunkre. Nemci obec dňa 5.11.1944 čiastočne vypálili a 13.12 v bunkri zaživa upálili siedmich zranených partizánov. Sovietska a rumunská armáda Uhrovec oslobodila 4.4.1945. Po vojne bol v rokoch 1946 - 1951 na Jankovom vŕšku vybudovaný pamätník - mohyla s pylónom a mauzóleom.
Za socializmu rozsiahla výstavba rodinných a bytových domov a prestavba centra. Už v roku 1951 bola vyasfaltovaná hlavná cesta, verejné osvetlenie pribudlo o dva roky neskôr. V roku 1959 sa postavila prvá štvorbytovka, o rok neskôr škola, v roku 1961 dvanásťbytová jednotka, po zbúraní severnej zástavby námestia v roku 1963 sa vybudoval obchodný dom a reštaurácia Jednoty ĽSD. V roku 1964 bola ukončená výstavba Domu služieb, o rok 18 bytová jednotka a o ďalšie dva roky 20 bytová. V roku 1965 bola otvorená expozícia v rekonštruovanom rodnom dome Ľudovíta Štúra. V roku 1967 sa začala výstavba novej 20 bytovej jednotky a ihriska. Stavba vodovodu bola ukončená v roku 1969, ale rozsiahla výstavba pokračovala aj v sedemdesiatych rokoch. V roku 1973 bolo odovzdaných do užívania 32 bytov v panelovej bytovke, prebiehala výstavba požiarnej zbrojnice, zdravotného strediska, kolkárne. Paličkáreň dostala v roku 1974 novú budovu a drevospracujúci závod Mier zase novú halu (1975). V roku 1977 bol zavedený plyn. Prestavba obce bola taká rozsiahla, že v 80. rokoch boli tri štvrtiny domov obce postavené po roku 1945. Pred pádom socializmu bol po značnom odďaľovaní otvorený kultúrny dom (r. 1986). Napriek značným investíciam v obci sa počas tohto obdobia nepodarilo kompletne rekonštruovať kaštieľ, hoci projekt bol vypracovaný ešte v roku 1967.[3]
Po roku 1989 sa najskôr prejavila určitá stagnácia, ale v poslednom čase obec zažíva nebývalý stavebný ruch - po rekonštrukcii je základná škola, námestie s chodníkmi, cestou, osvetlením a autobusovými zastávkami. Postavili sa aj dve nové bytovky, ale kaštieľ je stále schátraný.
Od roku 1968 sú časťou obce i dovtedy samostatné Látkovce.[4]
Pamiatky [upraviť]
Z pamiatok sa v obci nachádza renesančný kaštieľ z roku 1613, rímskokatolícky kostol, postavený v klasicistickom štýle z roku 1817, pamätník padlým v prvej svetovej vojne z roku 1915 a evanjelický kostol z roku 1940. V obci sa nachádza národná kultúrna pamiatka rodný dom Ľudovíta Štúra a Alexandra Dubčeka.
Osobnosti [upraviť]
- Ľudovít Štúr
- Alexander Dubček
- Ladislav Szántó – slovenský filozof
- Igor Kišš
Partnerské mestá [upraviť]
Referencie [upraviť]
- ↑ Štatistický úrad Slovenskej republiky – 31. december 2011 (ZIP 128,1 kB)
- ↑ Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : Štatistický úrad Slovenskej republiky, rev. 2010-11-28. Ing. Zuzana Máčeková je v zozname. Dostupné online.
- ↑ ŠIŠMIŠ, Milan. BEŠTOVÁ, Elena. KVASNICOVÁ, Olga. Uhrovec. Uhrovec: Obec Uhrovec, 2007, 256 s.
- ↑ tamže