Ukrajinská autonómna pravoslávna cirkev

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Ukrajinská autonómna pravoslávna cirkev (po ukrajinsky: Українська Автономна Православна Церква) bola cirkev, ktorá sa rozširovala počas okupácie Ukrajiny Nemeckom v druhej svetovej vojne. Založili ju na synode biskupov 18. augusta 1941 v Počajeve. Kanonicky sa táto cirkev podriaďovala moskovskému patriarchátu a ruskej pravoslávnej cirkvi. Do cirkvi patrili predovšetkým tí veriaci, ktorí sa orientovali na tradičnú ruskú pravoslávnu cirkev. Celkovo mala 15 biskupov a na jej čele stál metropolita volynský a žitomirský, exarcha celej Ukrajiny Alexej. K nej sa čiastočne pridali kláštory vo Volyne a Podneprí, vrátane Kyjevo-Pečerského kláštora.

Diferenciácia autonómnej pravoslávnej cirkvi a autokefálnej cirkvi bola príčinou ostrého boja medzi týmito dvoma pravoslávnymi cirkvami, do ktorého sa navyše zapojilo aj Nemecko, snažiace sa zachrániť si veriacich svojej cirkvi. Spoločné stretnutie predstaviteľov oboch cirkví v Počajevskom kláštore dňa 8. októbra 1942 však nemalo pozitívny výsledok. Po záhadnom zavraždení metropolitu Alexeja 7. mája 1943 sa patriarchom autonómnej pravoslávnej cirkvi stal metropolita Pantelejmon, avšak zostrená situácia medzi cirkvami trvala až do odchodu nemeckej armády v rokoch 19431944. Vtedy sa časť hierarchie autonómnej cirkvi odsťahovala na západ, kde vplývala na zahraničnú odnož ruskej pravoslávnej cirkvi a neskôr sa k nej pridala.

V roku 1999 metropolita Peter (Petrus; * 1956)[1] zaregistroval náboženskú organizáciu s názvom Ukrajinská autonómna pravoslávna cirkev. Avšak kvôli určitým rozdielom voči autonómnej pravoslávnej cirkvi z rokov 19411944 táto jurisdikcia má názov Ukrajinská autonómna pravoslávna cirkev Ľvova.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]