Ukrižovanie svätého Petra (Caravaggio)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Ukrižovanie svätého Petra
Caravaggio - Martirio di San Pietro.jpg
Základné informácie
Autor Michelangelo Merisi da Caravaggio
Rok 1601
Technika olej na plátne
Rozmery 230 × 175 cm
Galéria Bazilika Santa Maria del Popolo, Rím

Ukrižovanie svätého Petra (tal. Crocifissione di San Pietro) je názov obrazu talianskeho barokového maliara Caravaggia.

Po dokončení dvoch obrazov s výjavmi zo života svätého Matúša - Povolanie svätého Matúša a Umučenie svätého Matúša - Caravaggiova sláva začala rásť. Stal sa vyhľadávaným a žiadaným umelcom. Vzápätí po dohotovení týchto diel, v septembri 1600, podpísal zmluvu na namaľovanie dvoch postranných obrazov do bočnej kaplnky v bazilike Santa Maria del Popolo.

V deväťdesiatych rokoch 16. storočia Tiberio Cerasi, strážca pokladu pápeža Klementa VIII., získal od augustiniánskych mníchov úzku kaplnku v priečnej lodi baziliky. U vtedy dvoch významných rímskych maliarov, Annibale Carracciho a Caravaggia, si objednal jej výzdobu. Carracci mal namaľovať vysoký oltár s námetom Nanebovzatia Panny Márie a navrhnúť fresky na klenbu s výjavmi zo života svätých Petra a Pavla. Caravaggio mal podľa zmluvy namaľovať dva postranné obrazy zachytávajúce scény Mučenie svätého Petra a Obrátenie svätého Pavla. Mali byť namaľované na dvoch cyprusových doskách do ôsmich mesiacov.

Námety obrazov mali v čase prebiehajúceho Svätého roku 1600 symbolizovať prebúdzanie „večného mesta“ k novému životu, k znovuzrodenia kresťanstva, ktoré malo svoj základ v apoštoláte svätých Petra a Pavla.

Presne v duchu svojho výtvarného a ikonografického poňatia je príbeh obrazu Ukrižovanie svätého Petra zasadený do všedného sveta; napriek tomu symbolickým poňatím svetla a tmy vytvoril veľmi dojímavé, no zároveň veľmi sugestívne dielo. Svätý Peter, starý bradatý muž, pribíjaný na kríž na vlastnú žiadosť hlavou dolu, je prostý, jednoduchý človek, ktorého akoby vetrom ošľahaná tvár je tvárou niekdajšieho rybára z Betsaidy, vyrovnane prijímajúceho krutú smrť.

Realita súčasného sveta je zrejmá i z postáv popravcov; sú to rímski robotníci, špinaví a spotení, ktorí vypätými svalmi dokončujú svoju prácu. Ich tváre sú v tieni, postavy sú tak anonymné. Divák si pri pohľade na veľmi realisticky podanú scénu nevdojak uvedomuje krutú pravdu, vníma obraz nesmierneho utrpenia a fyzickej bolesti, ktorú musel umierajúci Peter podstúpiť. Napriek tejto skutočnosti sa apoštolova postava, pribitá na kríž veľkými klincami, vyznačuje úplným pokojom.

Veľmi dôležitými skutočnosťami sú spôsob a miesto umiestnenia obrazu a pohľad svätého Petra: zdalo by sa, že jeho zrak je upretý na svoju ľavú dlaň. Pri pozornejšom skúmaní je však evidentné, že pohľad pribitého Petra smeruje mimo rámca obrazu, no nie na diváka, ale na obraz visiaci na protiľahlej stene kaplnky - na Obrátenie svätého Pavla. Z toho vyplýva, že maliar mal už pri koncipovaní týchto dvoch diel jasnú predstavu o ich ideovej náplni: kým jedného (Pavla) zachytil v momente jeho spojenia s kresťanskou vierou, druhého (Petra) na konci jeho životnej i duchovnej púte.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Autoportrét
Prehľadný zoznam obrazov Caravaggia
pozri

Zoznam Caravaggiových diel

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]