Ulysses (román)
| Ulysses | |
|---|---|
| Ulysses | |
' |
|
|
|
|
| Autor | James Joyce |
| Pôvodný jazyk | anglický |
| Nakladateľstvo originálneho vydania | Sylvia Beach |
| Dátum 1. vydania originálu | 22. február 1922 |
Ulysses je román autora Jamesa Joycea. Prvýkrát vyšiel v amerických The Little Review od marca 1918 do decembra 1920 a neskôr bol knižne publikovaný Sylviou Beachovou 2. februára 1922 v Paríži. Tento román je považovaný za jednu z najdôležitejších prác modernistickej literatúry.[1] Ulysses chronologicky opisuje cestu Dublinom prostredníctvom hlavnej postavy príbehu, Leopolda Blooma počas obyčajného dňa, 16. júna 1904. Názov diela je narážkou na Homérovho hrdinu Odyssea (angl. Ulysses), tým pádom sú mnohé spojitosti medzi týmito dielami, či už zjavné alebo skryté (napr. zhoda medzi Leopoldom Bloomom a Odysseom, jeho manželkou Molly Bloomovou a Penelopa a Stephenom Dedadlusom a Telemachom). V súčasnosti je 16. jún celosvetovo oslavovaný Joyceovými fanúšikmi ako Bloomsday (teda Bloomov deň). Ulysses tvorí celkovo v originálnej anglickej verzii 250 000 slov pričom slovnú zásobu diela tvorí 30 000 slov. Celkovo je román rozdelený do 18. kapitol. Ulysses sa stal objektom mnohých sporov a bol podrobne rozoberaný a preskúmavaný až do vydania, pohybujúc sa spočiatku od súdnych konaní týkajúcich sa oplzlosti, ktoré sa pretiahli až do javu, ktorý možno nazvať vojnou s Joyceom. Ulyssesova technika prúdu myšlienok, veľmi dôkladná štruktúra, a vysoko experimentálna próza – plná slovných hračiek, paródií a narážok, či už sa tieto týkajú bohatých opisov alebo rozsiahleho humoru. V roku 1999 vydavateľstvo Modern Library označilo Ulyssesa za číslo jeden v ich zozname 100 najlepších anglicky napísaných diel 20. storočia.[2]
Obsah |
Pôvod[upraviť]
Joyceovo prvé stretnutie s Odysseom sa uskutočnilo prostredníctvom diela Charlesa Lamba Dobrodružstvá Ulyssesa (ang. Adventures of Ulysses) – ide o adaptáciu Odyssea pre deti. Za školských čias napísal esej Ulysses na tému „najobľúbenejší hrdina“.[3] Joyce raz vravel Frankovi Budgenovi, že uvažuje o Odysseovi ako o jedinom hrdinovi široko ďaleko v celej literatúre. Dokonca uvažoval o nazvaní „Dublinčanov“ ako Ulysses v Dubline, ale táto myšlienka narástla z príbehu uverejnenom v Dublinčanoch v roku 1906, vydanom ako novela v roku 1907, do rozsiahleho príbehu, ktorý začal písať v roku 1914.
Spoločenská problematika[upraviť]
Antisemitizmus a náboženstvo[upraviť]
Leopold Bloom označuje sám seba ako Žida v epizóde – Kyklopovia, hoci jeho matka, Ellen Higginsová, bola rímskokatolíčka, jeho otec, Rudolph Virag, sa narodil ako žid, ale konvertoval na protestantizmus. Sám Leopold Bloom konvertoval na katolicizmus kvôli sobášu s Molly Bloomovou. Leopold nezachovával židovské zvyky, ale napriek tomu prejaví niekedy ich chybné dodržiavanie počas románu. Don Gifford a Robert Seidman napísali, že írsky antisemitizmus je jedna z hlavných tém Ulyssesa. Nebol tak rozšírený ako v iných častiach Európy, ale napriek tomu časť z toho čo nazvali „mätúcou spleťou predsudkov a neznášanlivosti“ pociťovali v Írsku v roku 1904, kde v tej dobe bola malá, ale vládnuca trieda konzervatívnych a defenzívnych anglo-írskych protestantov a 90% väčšina rímskokatolíkov, ktorí ako spoločenstvo boli „puritánski a prísni“. Antisemitizmus sa prejavil v stereotypnej predstave o Židoch ako protikresťanoch a v hanlivých menách pre nich. Napriek tomu, židovská populácia v Írsku rástla ako výsledok odchodu židov z východnej Európy. V roku 1881 sa počet židov pohyboval na čísle 472, no už v roku 1901 to bolo 3,769, čo sa rovnalo 0,08 percenta svetovej populácie. Edward Raphael Lipsett, žid žijúci v Dubline, napísal v roku 1906 že: „Jednu vec si myseľ domáceho obyvateľstvo nedokáže zapamätať a síce, že aj židia môžu byť Írmi …táto myšlienka je pre myslenie domáceho obyvateľstva celkom nepochopiteľná. Martin Amis píše, že Joyce vykreslil náboženstvo v Írsku vo všeobecnosti ako ideológiu nepreskúmateľného klišé, charakteristické pre oboje, antisemitizmus i rímskokatolicizmus ako „skostnatenie mŕtvej prózy a mŕtvych myšlienok“.
Štruktúra[upraviť]
Ulysses je rozdelený do osemnástich kapitol alebo „epizód“. Na prvý pohľad sa väčšina knihy môže zdať bez štruktúry a chaotická; Joyce raz povedal, že „položil toľko tajomstiev a rébusov, že to ponechá na hádky profesorov o tom ako čo myslel po celé stáročia“ toto podľa vlastných slov uskutočnil s cieľom dosiahnúť „nesmrteľnosti“. Dve schémy, ktoré vypracovali po vydaní Stuart Gilbert a Herbert Gorman, na obranu Joycea od obvinení z obscénnosti, vytvorili spojitosť s Odysseom a jasne a rovnako vysvetlili vnútornú štruktúru práce. Každá kapitola Ulyssesa má pridelenú tému, techniku, spôsob vyjadrenia, zhodu medzi postavami a ich verziami v Odyssei. Názvy jednotlivých kapitol nepochádzajú z pôvodného textu, ale sú známe z Linatiho a Gilbertovej schémy. Joyce sa zmienil o kapitolách korešpondujúcich s Homérovými názvami vo svojich listoch. Jednotlivé názvy kapitol prevzal z dvojzväzkového diela Victora Bernarda Les Phéniciens at l´Odyssée, do ktorých nahliadol v roku 1918 v Zentralbibliothek Zürich. Bérnardova kniha bola zdrojom pre charakteristicky Joyceovu interpretáciu niektorých Homérových kapitol ako „Nausikaa“, „Telemachiad“.
Referencie[upraviť]
- ↑ Beebe, Maurice (Fall 1972). "Ulysses and the Age of Modernism". James Joyce Quarterly 10 (1): 172–88. str. 176
- ↑ 100 Best Novels. Random House: (1999). prístup: 2007-06-23.
- ↑ Gorman, Herbert. James Joyce: A Definitive Biography (1939). str. 45
Zdroj[upraviť]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ulysses (novel) na anglickej Wikipédii.