Ulysses (román)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Ulysses
Ulysses
UlyssesCover.jpg
'

Autor James Joyce
Pôvodný jazyk anglický
Nakladateľstvo originálneho vydania Sylvia Beach
Dátum 1. vydania originálu 22. február 1922

Ulysses je román írskeho spisovateľa Jamesa Joycea. Prvýkrát vyšiel v sériovom vydaní v americkom literárnom časopise The Little Review, kde sa objavoval od marca 1918 do decembra 1920. Knižne bol publikovaný Sylviou Beachovou 2. februára 1922 v Paríži. Tento román je považovaný za jednu z najdôležitejších diel modernistickej literatúry.[1] Ulysses opisuje putovanie hlavnej postavy príbehu, Leopolda Blooma, Dublinom počas obyčajného dňa, 16. júna 1904. Názov diela je narážkou na hrdinu Homérovho eposu Odyssea (angl. Ulysses). Medzi týmito dvoma dielami preto existuje množstvo spojitostí, či už v zobrazení postáv alebo v dejovej línii (napr. zhoda medzi Leopoldom Bloomom a Odysseom, jeho manželkou Molly Bloomovou a Penelopou a Stephenom Dedalusom a Télemachom). V súčasnosti je 16. jún celosvetovo oslavovaný Joyceovými fanúšikmi ako Bloomsday (teda Bloomov deň). Ulysses tvorí v originálnej anglickej verzii 265 000 slov, pričom slovnú zásobu diela tvorí 30 030 slov (vrátane vlastných mien, plurálov a rôznych tvarov anglických časov). Celkovo je román rozdelený do 18 epizód. Hneď po vydaní sa Ulysses stal predmetom mnohých sporov a podrobného skúmania. Pre obvinenia z oplzlosti sa kvôli románu viedli súdne spory a v písomnej forme taktiež dlhotrvajúca „vojna s Joyceom". Technika prúdu vedomia, dôkladná štruktúra a experimentálna próza plná slovných hračiek, paródií a narážok, či detailné opisy a vulgárny humor spôsobili, že na román sa nazerá ako na jedno z najvýznamnejších diel modernizmu. V roku 1999 vydavateľstvo Modern Library označilo román Ulysses za číslo jeden v ich zozname 100 najlepších anglicky písaných diel 20. storočia.[2]

Pôvod[upraviť | upraviť zdroj]

Joyceovo prvé stretnutie s Odysseom sa uskutočnilo prostredníctvom diela Charlesa Lamba Dobrodružstvá Ulyssesa (ang. Adventures of Ulysses). Ide o adaptáciu Odyssey pre deti, vďaka ktorej sa s najväčšou pravdepodobnosťou v Joycovej mysli zakorenila latinská verzia Odysseovho mena. Za školských čias napísal esej Ulysses na tému „môj najobľúbenejší hrdina“.[3] Joyce raz povedal Frankovi Budgenovi, že vníma Odyssea ako jediného komplexného hrdinu v literatúre. Dokonca uvažoval o tom, že nazve svoju zbierku poviedok Dublinčania „Ulysses v Dubline". Nakoniec sa tento nápad zobraziť Odyssea vo svojom diele rozvinul z príbehu uverejnenom v Dublinčanoch v roku 1906 do rozsiahleho románu, ktorý začal písať v roku 1914.

Spoločenská problematika[upraviť | upraviť zdroj]

Antisemitizmus a náboženstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Leopold Bloom označuje sám seba ako Žida v epizóde – Kyklopovia, hoci jeho matka, Ellen Higginsová, bola rímskokatolíčka, jeho otec, Rudolph Virag, sa narodil ako žid, ale konvertoval na protestantizmus. Sám Leopold Bloom konvertoval na katolicizmus kvôli sobášu s Molly Bloomovou. Leopold nezachovával židovské zvyky, ale napriek tomu prejaví niekedy ich chybné dodržiavanie počas románu. Don Gifford a Robert Seidman napísali, že írsky antisemitizmus je jedna z hlavných tém Ulyssesa. Nebol tak rozšírený ako v iných častiach Európy, ale napriek tomu časť z toho čo nazvali „mätúcou spleťou predsudkov a neznášanlivosti“ pociťovali v Írsku v roku 1904, kde v tej dobe bola malá, ale vládnuca trieda konzervatívnych a defenzívnych anglo-írskych protestantov a 90% väčšina rímskokatolíkov, ktorí ako spoločenstvo boli „puritánski a prísni“. Antisemitizmus sa prejavil v stereotypnej predstave o Židoch ako protikresťanoch a v hanlivých menách pre nich. Napriek tomu, židovská populácia v Írsku rástla ako výsledok odchodu židov z východnej Európy. V roku 1881 sa počet židov pohyboval na čísle 472, no už v roku 1901 to bolo 3,769, čo sa rovnalo 0,08 percenta svetovej populácie. Edward Raphael Lipsett, žid žijúci v Dubline, napísal v roku 1906 že: „Jednu vec si myseľ domáceho obyvateľstvo nedokáže zapamätať a síce, že aj židia môžu byť Írmi …táto myšlienka je pre myslenie domáceho obyvateľstva celkom nepochopiteľná. Martin Amis píše, že Joyce vykreslil náboženstvo v Írsku vo všeobecnosti ako ideológiu nepreskúmateľného klišé, charakteristické pre oboje, antisemitizmus i rímskokatolicizmus ako „skostnatenie mŕtvej prózy a mŕtvych myšlienok“.

Štruktúra[upraviť | upraviť zdroj]

Ulysses je rozdelený do osemnástich kapitol alebo „epizód“. Na prvý pohľad sa môže zdať, že väčšina knihy je chaotická a bez akejkoľvek štruktúry. Joyce raz povedal, že do knihy „vložil toľko tajomstiev a rébusov, že akademici strávia celé storočia hádaním sa o tom, čo som vlastne chcel povedať.“ Toto podľa vlastných slov uskutočnil s cieľom, aby sa román stal „nesmrteľným“. Po jeho vydaní Stuart Gilbert a Herbert Gorman uverejnili 2 schémy interpretácie Joyceovho textu, ktoré, aby uchránili Joycea od obvinení z obscénnosti, objasnili jeho spojitosť s Odysseou, a tiež vysvetlili vnútornú štruktúru románu. Každá kapitola románu Ulysses sa vyznačuje špecifickou témou a literárnym štýlom, a jej postavy korešpondujú s postavami v jednotlivých epizódach Odyssey. Pôvodný text neobsahoval názvy epizód. Tie pochádzajú až z Linatiho a Gilbertovej schémy. Joyce označoval epizódy Homérovými názvami vo svojich listoch. Niektoré osobité názvy epizód, ako „Nausikaa“ alebo „Telemachiáda“, prevzal z dvojzväzkového diela Victora Bérarda Les Phéniciens et l´Odyssée, do ktorého nahliadol v roku 1918 v hlavnej Zürišskej knižnici (Zentralbibliothek Zürich).

1. časť: Telemachiáda[upraviť | upraviť zdroj]

1. epizóda: Télemachos[upraviť | upraviť zdroj]

Je osem hodín ráno. Neviazaný študent medicíny Buck Mulligan zavolá Stephena Dedalusa (mladého spisovateľa, ktorý sa čitateľom predstavil už v diele Portrét mladého umelca) na strechu Martelskej veže v Sandycove, kde obaja bývajú. Medzi Stephenom a Mulliganom panuje napätie, spôsobené Mulliganovou krutou poznámkou na adresu Stephenovej nedávno zosnulej matky, ktorú Stephen prepočul, a tiež tým, že Mulligan ponúkol anglickému študentovi Hainesovi, aby s nimi býval vo veži. Traja mladíci sa naraňajkujú a vydajú sa na prechádzku po pobreží, kde si Mulligan od Stephena vyžiada kľúč od veže a splatenie pôžičky. Odchádzajúci Stephen vyhlási, že sa v ten večer do veže nevráti, keďže Mulligan, ten uzurpátor, ju zabral pre seba.

2.epizóda: Nestor[upraviť | upraviť zdroj]

Stephen učí hodinu histórie na tému víťazstiev Pyrrha z Epiru. Po hodine jeden zo študentov, Sargent, zostane v triede a Stephen mu pomáha vypočítať niekoľko cvičení z aritmetiky. Stephen hľadí na škaredého Sargenta a snaží sa predstaviť si lásku, ktorú k chlapcovi beztak cíti jeho matka. Potom Stephen navštívi riaditeľa školy, pána Deasyho, od ktorého prijme svoju výplatu a list, s ktorým má zájsť do redakcie novín a dať ho uverejniť. Popri tom diskutujú o írskych dejinách a o vplyve Židov na ekonomickú situáciu. Vo chvíli, keď je Stephen už na odchode, si Deasy neodpustí svoju poslednú posmešnú poznámku na adresu Židov, tvrdiac, že Íri Židov nikdy neprenasledovali, pretože ich do krajiny nikdy ani nevpustili. Z tejto epizódy pochádza niekoľko najznámejších citátov celého románu, ako napríklad Dedalusovo tvrdenie, že „dejiny sú nočná mora, z ktorej sa pokúšam prebudiť“ a že Boh je „krik na ulici“.[4]

3. epizóda: Proteus[upraviť | upraviť zdroj]

Zatiaľ čo sa Stephen bezcieľne poneviera po Sandymount Strand, premýšľa o rôznych filozofických pojmoch, svojej rodine, svojom študentskom živote v Paríži a o smrti svojej matky. Ako tak Stephen spomína a hĺba, ľahne si medzi skaly, pozoruje okoloidúci pár a akéhosi psa, zaznamená si pár nápadov na básne, špára sa v nose a vymočí sa za skalou. Táto kapitola sa vyznačuje rozprávačskou technikou zvanou prúd vedomia, pre ktorú je mimo iné charakteristická častá a nevysvetliteľná zmena predmetu rozprávania. Stephenovo vzdelanie sa odráža v mnohých ťažko pochopiteľných narážkach a citátoch z cudzích jazykov.

2. časť: Odyssea[upraviť | upraviť zdroj]

4. epizóda: Kalypsó[upraviť | upraviť zdroj]

Príbeh sa náhle mení. Opäť je 8 hodín ráno, ale dej sa presúva na druhý koniec mesta a k druhému hlavnému protagonistovi knihy. Je to Leopold Bloom, reklamný agent židovského pôvodu. Po tom, ako začal pripravovať raňajky sa Bloom rozhodne prejsť k mäsiarovi a kúpiť bravčovú ľadvinku. Po návrate domov pripraví raňajky a prinesie ich spolu s poštou svojej manželke Molly, ktorá leňoší v posteli. Jeden z listov je od jej koncertného manažéra Hugha Boylana prezývaného Blazes (Šľak). Bloom vie, že Boylan má neskôr v ten deň robiť Molly spoločníka v posteli a táto predstava ho mučí. Bloom číta list od ich dcéry. Kapitola končí Bloomovým vyprázdňovaním sa na vonkajšej latríne.

5. epizóda: Pojedači lotosu[upraviť | upraviť zdroj]

Bloom sa dostáva na poštu na Westland Row, kde si prevezme list od „Marthy Cliffordovej" adresovaný jeho pseudonymu „Henrymu Flowerovi". Stretne známeho a zatiaľ čo sa rozprávajú, Bloom zíza na jednu ženu v pančuchách. V tom mu čoskoro zabráni prechádzajúca električka. Potom si prečíta dopis a pod železničným nadjazdom obálku roztrhá a zahodí. Zastaví sa v katolíckom kostole a rozjíma nad teológiou. Ide k lekárnikovi, kde kúpi citrónové mydlo. Následne stretne ďalšieho známeho, ktorému nechtiac dá tip na víťaza konských dostihov - koňa s menom Letáčik. Nakoniec sa Bloom vydá do kupeľov.

6. epizóda: Hádes[upraviť | upraviť zdroj]

Na začiatku epizódy Bloom nastupuje do pohrebného kočiara s troma ďalšími mužmi, vrátane Stephenovho otca. Vezú sa na pohreb Paddyho Dignama a po ceste nezáväzne konverzujú. Kočiar prejde okolo Stephena i Šľaka Boylana. Debatujú o rôznych spôsoboch úmrtia a pochovania a Bloom sa nemôže zbaviť myšlienok na svojho mŕtveho syna Rudyho a na samovraždu svojho otca. Vstúpia do kaplnky, v ktorej sa už začal smútočný obrad a po jeho skončení vyjdú vo spolu s truhlou. Počas pochovávania Bloom zbadá záhadného muža oblečeného v mackintoshi. Bloom naďalej dumá o smrti, avšak na konci epizódy zaženie morbídne myšlienky a privíta „teplý plnokrvný život".[4]

7. epizóda: Aiolos[upraviť | upraviť zdroj]

Bloom sa v redakcii novín Freeman's Journal pokúša umiestniť inzerát. Hoci je mu editor spočiatku naklonený, Bloomov inzerát je nakoniec odmietnutý. Prichádza Stephen a prináša dopis od Deasyho o krívačke a slintavke, ale s Bloomom sa tesne minú. Stephen vedie editora a ostatných do krčmy, pričom im rozpráva príbeh o dvoch dublinských vestálkach. Celá epizóda je rozdelená na krátke úseky, z ktorých každý nesie novinový titulok a vyznačuje sa množstvom rečníckych prostriedkov a figúr.

8. epizóda: Laistrygonovia[upraviť | upraviť zdroj]

S blížiacim sa časom obeda sú Bloomove úvahy popretkávané myšlienkami na jedlo. Stretne jednu zo svojich bývalých lások a dozvie sa, že Mina Purefoyová práve rodí. Vstúpi do reštaurácie v hoteli Burton, kde sa mu pri pohľade na ľudí napchávajúcich sa ako zvieratá dvihne žalúdok. Rozhodne sa preto ísť radšej k Davymu Byrnovi, kde si dá sendvič s gorgonzolou a pohár burgundského. Premýšľa o začiatkoch jeho vzťahu s Molly a o tom, ako sa jeho manželstvo pokazilo: „Taký som bol. Takýto som teraz."[4] Bloom sa zamyslí nad tým, čo asi jedia a pijú bohovia a bohyne, a či sochy gréckych bohýň v Národnom múzeu majú vylučovacie kanály rovnako ako smrteľníci. Bloom opustí krčmu a vydá sa smerom k múzeu. Na opačnej strane ulice však zbadá Boylana, spanikári a vbehne do galérie oproti múzeu.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Beebe, Maurice (Fall 1972). "Ulysses and the Age of Modernism". James Joyce Quarterly 10 (1): 172–88. str. 176
  2. 100 Best Novels. Random House: (1999). prístup: 2007-06-23.
  3. Gorman, Herbert. James Joyce: A Definitive Biography (1939). str. 45
  4. a b c Joyce, James. Ulysses. Preklad: Jozef Kot. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1993.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ulysses (novel) na anglickej Wikipédii.