Ulysses (sonda)
 |
|
| Prevádzkovateľ | NASA / ESA |
|---|---|
| Hlavní dodávatelia | Dornier Systems GmbH (Nemecko) |
| Iné názvy | International Solar Polar Mission |
| Prelet okolo | Jupitera |
| Dátum preletu | 8. február 1992 |
| Družica | Slnka |
| Dátum štartu | 6. október 1990 |
| Nosná raketa | Raketoplán Discovery, STS-41 |
| Kozmodróm | Kennedyho vesmírne stredisko, Štartovací komplex 39 |
| Trvanie misie | 18 rokov a 267 dní |
| Zánik | 30. jún 2009, deaktivácia |
| COSPAR | 1990-090B (20842) |
| Webová stránka | ulysses.jpl.nasa.gov |
| Hmotnosť | 368 kg |
| Elementy dráhy | |
| Epocha | 95-03-13.16 |
| Typ dráhy | heliocentrická |
| Inklinácia | 79,11° |
| Apoapsida | 809 090 000 km |
| Periapsida | 200 620 000 km |
| Doba obehu | 2 264,33 dní (6,2 roka) |
Ulysses bola kozmická sonda určená na výskum Slnka. Meno sondy „Ulysses“ je rímske meno Odyssea.
Sonda bola spoločným projektom ESA a NASA. Na obežnú dráhu ju vyniesol 6. októbra 1990 raketoplán Discovery pri misii STS-41. Potom sa sonda vydala na dva roky trvajúcu cestu k Jupiteru. Tam objavila, trochu nad rámec svojich povinností, prekvapivo veľký únik prachu z Jupiterovho systému. Zároveň však Jupiter využila ako gravitačný prak, ktorý ju vyhodil na obežnú dráhu so sklonom 79° k rovine ekliptiky. Sonda preto neobieha v rovine, v ktorej obiehajú takmer všetky ostatné sondy, ale takmer kolmo k rovine ekliptiky a tým aj k rovníku Slnka. Sonda obieha po eliptickej dráhe nad pólmi Slnka, vďaka čomu môže pozorovať Slnko tak, ako to nie je možné zo Zeme alebo z roviny ekliptiky. Prvýkrát sa nad južný pól dostala v roku 1994, nad severný o rok neskôr. Okolo Slnka obieha s periodicitou šiestich rokov. Takže druhý prelet nad pólmi Slnka vykonala v rokoch 2000 a 2001.
Sonda nesie veľa prístrojov na pozorovanie častíc a žiarenia vychádzajúceho zo Slnka. Má tiež výhodný obežný cyklus. Hneď počas prvého preletu si astronómovia všimli zreteľné rozdiely v počte častíc medzi pólom a rovníkom. Bol ale oveľa menší, ako sa čakalo. Ďalším veľkým prekvapením bolo, že magnetosféra je na juhu silnejšia ako na severe. Počas rokov 2000 – 2001 prechádzalo Slnko búrlivejšou časťou svojho jedenásťročného cyklu, takže nebolo možné vykonať množstvo citlivých pozorovaní. Sondu však zasiahla jedna z obrovitých erupcií a bolo tak možné študovať čo sa stane so slnečnou erupciou vo vzdialenosti 300 miliónov km od Slnka. V roku 2006 bolo Slnko síce opäť v minime svojej aktivity, ale okrem jedenásťročného cyklu má Slnko aj cyklus dvadsaťdvaročný, počas ktorého vždy dôjde k prepólovaniu. Práve preto bol tento prelet z vedeckého hľadiska taký zaujímavý. Mohli sme totiž pomocou rovnakých prístrojov sledovať dve slnečné obdobia a rozdiely medzi nimi.
30. júna 2009 bola činnosť sondy ukončená. Povel na ukončenie práce dostala sonda zo Zeme. Ulysses naďalej obieha Slnko ako neaktívne teleso.
Iné projekty [upraviť]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ulysses (sonda)
Externé odkazy [upraviť]
- Sonda na stránkach encyklopédie SPACE 40 (po česky)
- NASA/JPL Stránka sondy Ulysses (NASA) (po anglicky)
- ESA Stránka sondy Ulysses (ESA) (po anglicky)
- ESA/NASA/JPL: Detailný popis podsystémov a prístrojov sondy Ulysses (po anglicky)
- Kde je Ulysses práve teraz! (po anglicky)
- Stránka sondy Ulysses (Inštitút Maxa Plancka) (po anglicky)
Zdroj [upraviť]
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ulysses (sonda) na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).
