Univerzálie (filozofia)
Univerzálie sú všeobecniny, ako všeobecné pojmy, abstraktné vlastnosti (napríklad červenosť) alebo relácie (napríklad láska). Univerzálie nemožno určiť prostredníctvom kategórií priestoru a času. Termín univerzálie pochádza zo scholastickej filozofie. Spor scholastických filozofov o povahu univerzálií sa zvykne označovať ako spor o univerzálie.
Univerzálie sú predikáty, ktoré označujú rôzne designáty v tej istej intenzii. Napr. 'Talian' znamená to isté pre všetkých Talianov, nech sa od seba akokoľvek odlišujú.
Filozofi diskutujúci o univerzáliách[upraviť | upraviť zdroj]
Stredoveký radikálny realizmus[upraviť | upraviť zdroj]
Podľa stredovekého radikálneho realizmu sú univerzálie všeobecné entity, ktoré sú odlišné a existujúce nezávisle od jednotlivín.
Tomáš Akvinský[upraviť | upraviť zdroj]
Univerzálie sú podľa Tomáša Akvinského bytnosti vecí v trojakej podobe: vo veci (in re) ako quidditas (čoosť), pred vecou (ante rem) ako večne prítomná v božom rozume a po veci (post rem) ako všeobecno vyabstrahované rozumom). Tomášova pozícia v spore o univerzálie je teda umierneno-realistická.
Albert Veľký[upraviť | upraviť zdroj]
Univerzálie sú podľa Alberta Veľkého trojaké:
- v božskom rozume (čisté možnosti, ktorých uskutočnenie závisí od božskej vôle čiže universalia ante rem)
- vo veciach (ako všeobecná podstata jednotlivych vecí čiže universalia in re)
- ako všeobecný pojem (rozumom vyabstrahované to, čo je všeobecné v jednotlivej veci čiže universalia post rem)