Univerzálie (filozofia)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Univerzálie sú všeobecniny, ako všeobecné pojmy, abstraktné vlastnosti (napríklad červenosť) alebo relácie (napríklad láska). Univerzálie nemožno určiť prostredníctvom kategórií priestoru a času. Termín univerzálie pochádza zo scholastickej filozofie. Spor scholastických filozofov o povahu univerzálií sa zvykne označovať ako spor o univerzálie.

Univerzálie sú predikáty, ktoré označujú rôzne designáty v tej istej intenzii. Napr. 'Talian' znamená to isté pre všetkých Talianov, nech sa od seba akokoľvek odlišujú.

Obsah

Filozofi diskutujúci o univerzáliách [upraviť]

Stredoveký radikálny realizmus [upraviť]

Podľa stredovekého radikálneho realizmu sú univerzálie všeobecné entity, ktoré sú odlišné a existujúce nezávisle od jednotlivín.

Tomáš Akvinský [upraviť]

Univerzálie sú podľa Tomáša Akvinského bytnosti vecí v trojakej podobe: vo veci (in re) ako quidditas (čoosť), pred vecou (ante rem) ako večne prítomná v božom rozume a po veci (post rem) ako všeobecno vyabstrahované rozumom). Tomášova pozícia v spore o univerzálie je teda umierneno-realistická.

Albert Veľký [upraviť]

Univerzálie sú podľa Alberta Veľkého trojaké:

  1. v božskom rozume (čisté možnosti, ktorých uskutočnenie závisí od božskej vôle čiže universalia ante rem,
  2. vo veciach (ako všeobecná podstata jednotlivych vecí čiže universalia in re a
  3. ako všeobecný pojem (rozumom vyabstrahované to, čo je všeobecné v jednotlivej veci čiže universalia post rem.

Pozri aj [upraviť]

Externé odkazy [upraviť]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Filozofi diskutujúci o univerzáliách
  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Univerzálie
  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.