Univerzita

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Univerzita Jana Kochanowského v Kielciach, Poľsko

Univerzita (z lat. universitas = všeobecnosť / (spoločenský) celok, kolégium) je pôvodne najstarší typ vysokej školy. Dnes univerzita spravidla môže byť označenie pre:

  • (v západnej Európe a všeobecne) vedeckú vysokú školu poskytujúcu vzdelanie vo „všetkých“ oblastiach a deliacu sa na fakulty a/alebo pre vedeckú vysokú školu udeľujúcu aj najvyššie akademické tituly
  • (tradične najmä na Slovensku) vysokú školu, ktorá získala vyššiu akreditáciu ako ostatné vysoké školy, vyššiu úroveň vzdelania, dostatok kvalifikovaných profesorov a docentov, kvalitný proces výučby a pod. Nedokazuje zamerania škôl ale ich kvalitatívnu úroveň.
  • (často v mnohých krajinách; na Slovensku od 90. rokov 20. stor.) akúkoľvek vysokú školu
  • (na Slovensku od roku 2002) univerzitnú vysokú školu, čiže vysokú školu poskytujúcu študijné programy všetkých troch stupňov s významným podielom 2. a 3. stupňa (pozri pod Vysoká škola); len tieto školy smú mať v názve slovo univerzita[1]

Univerzity slúžia tak na vzdelávanie, ako aj na výskum.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Hoci prvé univerzity nesúce tento názov vznikli až v stredoveku, korene univerzít sú v antike – v školách typu akadémie, lýcea a rétorických škôl. Priamymi predchodcami stredovekých univerzít boli potom kláštorné školy a dómové školy vznikajúce od 8. stor.

Začiatky univerzít v pravom zmysle slova siahajú do 12.14. stor. stredovekej Európy. Latinský názov universitas pôvodne označoval len korporáciu učiteľov a žiakov opatrenú istými právami (universitas magistrorum et scholarium); až postupne sa aj školy ako také (dovtedy nazývané studium generale, studium) začali nazývať universitas.

Univerzity tvorili akademickú obec riadenú vlastnými zákonmi a predpismi. Keďže sa univerzity vyvinuli z kláštorných škôl, prvé univerzity boli až do 15. stor. cirkevnými inštitúciami (pridružené ku kapitulám a pod.). Cirkev prostredníctvom nich vplývala na spoločnosť, hoci si univerzity zachovali istú samosprávu aj duchovnú autonómiu. Stredoveké univerzity boli pre každú krajinu a každý odbor iné. Zakladateľom bol väčšinou pápež, alebo cisár. Hoci sa volali „studium generale“ (všeobecné štúdium), nemali vždy všetky štyri fakulty:

Podľa najstarších univerzít v Bologni a Paríži sa v Európe rozšírili najmä dva typy univerzít so zameraním na právo alebo na teológiu a filozofiu. Toto sa miestami zmenilo až v 18. storočí. Niektoré vtedajšie názvy univerzitných funkcionárov (rektor, dekan, kvestor) sú zaužívané až dodnes.

Najstaršie univerzity:

Pre Slovensko boli významné prvé univerzity na sever a východ od Álp (okrem Británie):

V 17. storočí sa spolu s osvietenstvom a priemyselnou revolúciou univerzity definitívne vymanili zo závislosti od cirkvi a stali sa väčšinou štátnymi. Latinčinu ako vyučovací jazyk postupne nahradili národné jazyky, vznikla možnosť slobodného vedeckého bádania a práce učiteľov, zmenila sa forma výučby a rozvíjali sa semináre a laboratórne cvičenia.

Moderné univerzity (od konca 18. stor.) sa od historických odlišujú najmä svojou organizačnou štruktúrou – sú rozdelené do fakúlt do špecializáciami na určité vedné oblasti. Taktiež ponúkajú aj mnohé humanitné a prírodné vedy.

Univerzity na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Podrobnejšie pozri článok Vysoká škola

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Na Slovensku vznikli do konca druhej svetovej vojny tieto univerzity (ak tak boli nazývané v čase svojho vzniku):

K prvému veľkému rozvoju univerzít a vysokého školstva na Slovensku došlo po vzniku prvej ČSR (1918), potom počas prvej Slovenskej republiky, potom postupne po druhej svetovej vojne a prudký nárast počtu univerzít (aj takých, ktoré sú nimi len podľa názvu) nastal v 90. rokoch 20. storočia.

Súčasnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Tak ako mnohé iné vysoké školy, udeľujú univerzity akademické tituly a poskytujú bakalárske, inžinierske, magisterské, doktorské a doktorandské štúdium.

Tak ako iné vysoké školy, môžu sa univerzity členiť na fakulty. Stanoví sa, aké odbory sa na fakulte vyučujú.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Úplné znenie Zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách, s. 3 [online]. vysokoskolaci.sk, 1.4.2002, [cit. 2012-05-05]. Dostupné online.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • KAMENICKÝ, Miroslav - SZÖGI, László: Študenti z Bratislavskej stolice na zahraničných univerzitách a vysokých školách do roku 1918. Bratislava : PostScriptum, 2017. 476 s. ISBN 978-80-89567-80-5
  • PAULÍČEK, Igor: Idea stredovekej univerzity. In: Historická revue, roč. XXIX, 2018, č. 2, s. 44 - 51.
  • VALACHOVÁ, Denisa: Pozvanie na stredovekú univerzitu. In: História revue, roč. 1., 2001, č. 4, s. 5 - 7.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Wikicitátoch Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Univerzita
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Univerzita
  • Spolupracuj na Wikislovníku Wikislovník ponúka heslo Univerzita

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]