Unter den Linden

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Unter den Linden
Ulica/Námestie
Unter den Linden von oben cropped.jpg
Štát Nemecko Nemecko
Mesto Berlín
Štvrť Mitte
Dĺžka 1 480 m
Začína na Stadtschloss
Končí na Brandenburská brána
Vytvorenie 17. storočie

Unter den Linden (doslovne po slovensky Pod lipami) je známa široká ulica lemovaná významnými budovami, ktorá sa nachádza v berlínskej mestkej časti Mitte. Je pomenovaná podľa lipových stromov, ktoré lemujú trávnatý chodník v strede dvoch dopravných pruhov.

Ulica Unter den Linden sa rozprestiera východo-západne od miesta bývalého kráľovského zámku Berliner Stadtschloss v parku Lustgarten, od miesta kde stál zdemolovaný Palast der Republik, k námestiu Pariser Platz a Brandenburskej bráne. Na východe ulica kríži rieku Spréva pri Berlínskom dóme a odtiaľ pokračuje ďalej pod menom Karl-Liebknecht-Straße. Na západe pokračuje za Brandenburskou bránou ako ulica Straße des 17. Juni. Hlavné severo-južné ulice križujúce ulicu Unter den Linden sú ulica Friedrichstraße a ulica Wilhelmstraße.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Ulica Unter den Linde v srdci historickej časti Berlína vznikla z konskej cestičky vytvorenej Johnom Georgeom Brandenburským v 16. storočí na to, aby sa mohol dostať k lovištiam v Tiergarten. Bola nahradená alejou lipových stromov vysadených v roku 1647 od mestského paláca ku bráne do mesta, na nariadenie Frederika Viliama I. Brandenburského. Kým západná časť ulice si zachovala svoj charakter, oblasť okolo dnešného námestia Bebelplatz bola v dôsledku Tridsaťročnej vojny integrovaná do opevnenia Berlína, čo je viditeľné dodnes, keďže sa tu nenachádzajú žiadne stromy.

Do 19. storočia, ako sa mesto rozširovalo na západ, sa ulica Unter den Linden stala najznámejšou a najväčšou berlínskou ulicou. V roku 1851 bola v centrálnom pruhu vztýčená jazdecká socha kráľa Fridricha II. Veľkého, navrhnutá Christianom Danielom Rauchom. Počas budovania severo-južného tunela pre Berlínsku rýchlodráhu v rokoch 1934–35 bola väčšina líp sťatá. Počas posledných dní druhej svetovej vojny boli zostávajúce stromy zničené alebo použité na kúrenie. Velenie Tretej ríše počas bitky o Berlín využívalo po strate okolitých letísk ulicu ako provizórnu pristávaciu dráhu. Dnešné lipy boli vysadené v päťdesiatych rokoch 20. storočia a sú ovplyvnené znečistením ovzdušia a kontamináciou pôdy.

Budovy na ulici[upraviť | upraviť zdroj]

Od roku 1937 sa číslovanie ulice začína od mosta Schloßbrücke, ktorý spája ulicu Unter den Linden s parkom Lustgarten a muzejním ostrovom Museumsinsel. Budova Kommandantenhaus má číslo 1. Oproti nej pod číslom 2 stojí budova historickej zbrojnice Zeughaus. Je to najstaršia budova na ulici, ktorá bola postavená medzi rokmi 1695 a 1706. Dnes (2014) tu je sídlo Nemeckého historického múzea. Ďalšie budovy, ktoré lemujú ulicu z východu na západ sú palác Kronprinzenpalais, číslo 3 a vojnový pamätník Neue Wache, číslo 4. Ďalej sa pri námestí Bebelplatz nachádza Berlínska štátna opera, číslo 7 a Katedrála svätej Hedwigy s palácom Altes Palais, číslo 9. Na severej strane sa nachádza hlavná budova Humboldtovej univerzity,číslo 6 a Berlínska štátna knižnica, číslo 8. Na západnom konci ulice sa nachádza ruská ambasáda, číslo 63-65 a maďarská ambasáda, číslo 76. Na rohu s ulicou Wilhelmstraße je Hotel Adlon, číslo 77. Na ulici sú sochy Alexandra a Wilhelma von Humboldta pred univerzitou a pruských generálov Scharnhorsta a Bülowa.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Unter den Linden na anglickej Wikipédii.