Unter den Linden

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
UNTER
den
LINDEN
Základné údaje
Štát: Nemecko
Mesto: Berlín
Štvrť: Mitte
Začína na: Stadtschloss
Končí na: Brandenburská brána
Vytvorenie: 17. storočie
Dĺžka: 1480 m
Unter den Linden
Pohľad na Unter den Linden
Unter den Linden na jeseň

Unter den Linden ("pod lipami") je bulvár v Berlínskej časti Mitte. Je pomenovaný podľa lipových stromov, ktoré lemujú trávnatý chodník uprostred dvoch dopravných pásov.

Unter den Linden sa tiahne východo-západne od miesta bývalého kráľovského paláca Stadtschloss v parku Lustgarten, kde býval zdemolovaný Palast der Republik, ku Pariser Platz a Brandenburskej bráne. Na východe bulvár križuje rieku Spree pri Berlínskom Dóme a pokračuje ako Karl-Liebknecht-Straße. Na západe pokračuje za Brandenburskou bránou ako Straße des 17. Juni. Hlavné severo-južné ulice križujúce Unter den Linden sú Friedrichstraße a Wilhelmstrasse.

História[upraviť | upraviť zdroj]

J. Stridbeck, LindenAllee 1691

Unter den Linden sa v srdci historickej časti Berlína vyvinul z konskej cestičky vytvorenej Kurfirstom Johnom Georgeom Brandenburským v 16-tom storočí na to, aby sa mohol dostať ku svojim lovištiam v Tiergarten. Bola nahradená bulvárom lipových stromov vysadených v roku 1647 od mestského paláca ku bráne do mesta, na nariadenie “Veľkého Kurfirsta” Frederika Viliama I. Brandenburského. Kým západná časť bulváru si zachovala svoj charakter, oblasť okolo dnešného Bebelplatz bola v dôsledku Tridsaťročnej vojny integrovaná do opevnenia Berlína, čo je viditeľné dodnes, keďže sa tu nenachádzajú žiadne stromy.

Do 19-ho storočia, ako Berlín rástol a rozširoval sa na západ, sa Unter den Linden stal najznámejšou a najväčšou ulicou v Berlíne. V roku 1851 bola v centrálnom páse vztýčená známa jazdecká socha kráľa Fridricha II. Veľkého, navrhnutá Christianom Danielom Rauchom. Počas budovania Severo-južného tunela pre Berlínsku rýchlodráhu v rokoch 1934–35 bola väčšina líp vyťatá a počas posledných dní druhej svetovej vojny boli zostávajúce stromy zničené alebo vyťaté na kúrenie. Nemecké velenie počas bitky o Berlín využívalo po strate okolitých letísk ulicu ako provizórnu pristávaciu dráhu. Dnešné lipy boli vysadené v päťdesiatych rokoch a sú ovplyvňované znečistením ovzdušia ako aj kontamináciou pôdy.

Zaujímavé miesta[upraviť | upraviť zdroj]

Od roku 1937, sa číslovanie začína od Schlossbrücke (Palácový most), spájajúc Unter den Linden s Lustgarten a Ostrovom múzeí. Sporná replika Alte Kommandantur je číslo 1, oproti je Zeughaus arzenál, najstaršia budova na Unter den Linden, postavená medzi 1695 a 1706, dnes tu sídli Nemecké Historické Múzeum (čislo 2). Budovy pozdĺž ulice zahŕňajú (z východu na západ) Kronprinzenpalais (bývalý palác Hohenzollernovských korunných princov, číslo 3), vojnový pamätník Neue Wache postavený v 1817 (číslo 4), považovaný za vrcholné dielo Karla Friedricha Schinkela. Navyše na Bebelplatz sa nachádza Berlínska Štátna Opera (číslo 7), hovorovo nazývaná Lindenoper, Katedrála Svätej Hedwigy a Altes Palais (číslo 9), obľúbená rezidencia panovníka Viliama I.; na severe sa nachádza hlavná budova Humboldtovej univerzity (číslo 6) a Dom I. Berlínskej Štátnej Knižnice (číslo 8). Na západnom konci sa nachádza ruská ambasáda (pôvodne sovietska ambasáda, číslo 63-65) maďarská ambasáda (čislo 76) na rohu s Wilhelmstrasse a nakoniec Hotel Adlon (číslo 77) na rohu Pariser Platz, ktorý bol kompletne prebudovaný na mieste pôvodného hotela spred vojny. Na ulici sú umiestnené známe sochy Alexandra a Wilhelma von Humboldta pred univerzitou, ako aj pruských generálov Scharnhorsta a Bülowa.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Unter den Linden na anglickej Wikipédii.