Ununoctium

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Ununoctium
118 ununseptium ← ununoctium → 
Rn

Uuo

 
Uuo
Všeobecné
Názov (lat.), značka, protónové číslo ununoctium (ununoctium), Uuo, 118
Umiestnenie v PSP 18. skupina7. periódablok p
Séria vzácne plyny
Atómové vlastnosti
Atómová hmotnosť (294) g·mol−1
Elektrónová konfigurácia [Rn] 5f14 6d10 7s2 7p6 (odhad)
Iné
Reg. číslo CAS 54144-19-3
Izotop(y) (vybrané)
Izotop Výskyt t1/2 Rr Er (MeV) Pr
Radioactive.svg 294Uuo synt. 0,89 ms. α 11,65 290Lv
Commons-logo.svg
 Commons ponúka multimediálny obsah na tému ununoctium.
Pozri aj chemický portál

Ununoctium (lat. ununoctium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Uuo a protónové číslo 118. Je to transurán (18. skupina, 7.(Q) perióda). Očakáva sa, že jeho vlastnosti budú podobné ako vlastnosti ľahších inertných plynov. Pravdepodobne to bude druhý rádioaktívny plyn.

Bez ohľadu na nestabilitu spôsobenú rádioaktivitou očakávajú vedci nasledovné vlastnosti:

  • Bude reaktívnejší ako xenón a radón a bude tvoriť stabilné oxidy, napríklad UuoO3, chloridy alebo fluoridy.
  • Pokiaľ by sa vyskytoval vo väčšom množstve v prírode a pokiaľ by tvoril stabilný oxid, bude sa nachádzať prevažne ako oxidický minerál a nie ako plyn.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1999 oznámili vedci z Lawrence Berkeley National Laboratory objav prvkov ununhexia a ununoctia (článok o objave bol publikovaný v časopise Physical Review Letters). O rok neskôr svoj objav na základe faktu, že sa prípravu nepodarilo zopakovať, stiahli späť. V máji roku 2002 oznámil vedúci laboratória, že predčasná správa o objave týchto dvoch prvkov pomocou reakcie

{208 \atop 82}\mathrm{Pb}+{86 \atop 36}\mathrm{Kr}\quad\rightarrow\quad{293 \atop 118}\mathrm{Uuo}+1\ {1 \atop 0}\mathrm{n} \;

bola založená na nekorektnom výskume V. Ninova. V roku 2006, existenciu jadra s počtom protónov 118 oznámila experimentálna skupina medzinárodného laboratória SÚJV Dubna (Ruská federácia). Spoločne s americkými vedcami však tentoraz použili inú reakciu:

{249 \atop 98}\mathrm{Cf}+{48 \atop 20}\mathrm{Ca}\quad\rightarrow\quad{294 \atop 118}\mathrm{Uuo}+3\ {1 \atop 0}\mathrm{n} \;

Aj keď v súčasnosti neexistuje iné laboratórium schopné potvrdiť (alebo vyvrátiť) výsledok experimentov z SÚJV z Dubny roku 2006, existencia prvku 118 je zatiaľ medzinárodne uznávaná.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]