Oganesón

Oganesón; (oganesson)
	tenés ← oganesón
	Periodická tabuľka
	7. perióda, 18. skupina, blok p
	transurány
Atómové vlastnosti
Atómová hmotnosť	(294) g·mol−1
Elektrónová konfigurácia	[Rn] 5f14 6d10 7s2 7p6 (odhad)
Iné
Reg. číslo CAS	54144-19-3
Izotop(y) (vybrané)
Commons ponúka multimediálny obsah na tému oganesón.
	Chemický portál

Oganesón^[1] (angl. oganesson) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Og a protónové číslo 118. Je to transurán a transaktinoid (18. skupina, 7. (Q) perióda). Očakáva sa, že jeho vlastnosti budú podobné ako vlastnosti ľahších inertných plynov. Pravdepodobne to bude druhý rádioaktívny plyn.

Bez ohľadu na nestabilitu spôsobenú rádioaktivitou sa očakávajú vedci nasledovné vlastnosti:

Bude reaktívnejší ako xenón a radón a bude tvoriť stabilné oxidy, napríklad OgO₃, chloridy alebo fluoridy.
Pokiaľ by sa vyskytoval vo väčšom množstve v prírode a pokiaľ by tvoril stabilný oxid, vyskytoval by sa prevažne ako oxidický minerál a nie ako plyn.

Oganesón bol pomenovaný na počesť ruského vedca Jurija Colakoviča Oganesjana. V angličtine je prvok pomenovaný v súlade s anglickým prepisom tohto mena z azbuky. V slovenčine píšeme v mene Oganesjan aj v názve prvku oganesón len jedno s – ako v pôvodnom azbukovom pravopise.^[1]

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1999 oznámili vedci z Lawrence Berkeley National Laboratory objav prvkov livermórium a oganesón (dočasné názvy: ₁₁₆Uuh ununhexium a ₁₁₈Uuo ununoctium; článok o objave bol publikovaný v časopise Physical Review Letters). O rok neskôr svoj objav na základe faktu, že sa prípravu nepodarilo zopakovať, stiahli späť. V máji roku 2002 oznámil vedúci laboratória, že predčasná správa o objave týchto dvoch prvkov pomocou reakcie

{208 \atop 82}\mathrm {Pb} +{86 \atop 36}\mathrm {Kr} \quad \rightarrow \quad {293 \atop 118}\mathrm {Og} +1\ {1 \atop 0}\mathrm {n} \;

bola založená na nekorektnom výskume V. Ninova. V roku 2006, existenciu jadra s počtom protónov 118 oznámila experimentálna skupina medzinárodného laboratória SÚJV Dubna (Ruská federácia). Spoločne s americkými vedcami však tentoraz použili inú reakciu:

{249 \atop 98}\mathrm {Cf} +{48 \atop 20}\mathrm {Ca} \quad \rightarrow \quad {294 \atop 118}\mathrm {Og} +3\ {1 \atop 0}\mathrm {n} \;

Aj keď v súčasnosti neexistuje iné laboratórium schopné potvrdiť (alebo vyvrátiť) výsledok experimentov z SÚJV z Dubny roku 2006, existencia prvku 118 je zatiaľ medzinárodne uznávaná.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

↑ ^a ^b PROCHÁZKA, Michal. IUPAC ohlasuje a potvrdzuje objav štyroch nových chemických prvkov [online]. Slovenská chemická spoločnosť, 3.12.2016, [cit. 2016-12-14]. Dostupné online.