Uruguaj

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Uruguay)
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Disambig.svg O rovnomennej rieke pozri Uruguay (rieka)
Uruguajská východná republika
Vlajka Uruguaja Znak Uruguaja
Vlajka Znak
Národné motto:
Libertad o Muerte (šp.)
(Sloboda alebo smrť)
Štátna hymna:
Orientales, la Patria o la tumba
URY orthographic.svg
Miestny názov  
 • dlhý República Oriental del Uruguay
 • krátky Uruguay
Hlavné mesto Montevideo
°′ .š. °′ .d.
Najväčšie mesto Montevideo
Úradné jazyky španielčina
Regionálne jazyky
Štátne zriadenie
hlava štátu
predseda vlády
demokratická republika
prezident José Mujica
prezident je aj predseda vlády
Vznik 25. augusta 1825 vyhlásená nezávislosť od Španielska
28. augusta 1828 uznaná
Susedia Brazília, Argentína
Rozloha
 • celková
 • voda (%)
 
176 220 km² (90.)  
2600 km² (1,5 %)
Počet obyvateľov
 • odhad (2005)
 • sčítanie (2005)

 • hustota (2005)
 
3 415 920 (128.)
3 415 920

19/km² (156.)
Mena uruguajské peso ()
Časové pásmo
 • Letný čas
(UTC-3)
(UTC-2)
Medzinárodný kód URY
Medzinárodná poznávacia značka URY
Internetová doména .uy
Smerové telefónne číslo +598
Gramotnosť: 97%

Uruguaj, dlhý tvar Uruguajská východná republika, je štát v Južnej Amerike.

Poloha a charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Letecká snímka Uruguaja

Leží na juhovýchode Južnej Ameriky. Zvlnená pahorkatina sa od severu krajiny zvažuje do roviny vytvorenej náplavami La Platy. Lagúnovitá pobrežná nížina je miestami ozvláštnená 100 – 150 m vysokými vyvýšeninami.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa ústavy z roku 1967 je Uruguaj prezidentskou republikou.

V roku 1515 objavil Španiel Juan Díaz de Solís ústie rieky Río de la Plata. Územie dnešného Uruguaja nebolo osídlené, pretože sa na ňom nenachádzalo nerastné bohatstvo. Portugalská a španielska kolonizácia začala v 17. storočí. Pôvodní obyvatelia, Indiáni kmeňa Charrúa boli asimilovaní alebo vyhubení. V roku 1724 založili Španieli Montevideo, dnešné hlavné mesto, ako predsunutú pozíciu proti Portugalcom. V roku 1776 pripadla krajina ako Banda Oriental (Východné pobrežie) španielskemu vicekráľovstvu Rio de la Plata (Argentína). Po páde španielskej vlády v Rio de la Plata v roku 1810 začal José Gervasio Artigas (uruguajský národný hrdina) boj proti nadvláde Buenos Aires a v roku 1814 sa zmocnil Montevidea. Keď v roku 1817 obsadili Portugalci Montevideo, začal boj za nezávislosť na Brazílii. V roku 1828 bola s pomocou Veľkej Británie ako sprostredkovateľa zmluvou z Rio de Janeira uznaná nezávislosť Uruguaja. Ustavičná rivalita Brazílie a Argentíny o väčší vplyv v Uruguaji a boj medzi liberálnymi Colorados (Červený) a konzervatívnymi Blancos (Biely) boli určujúce pre uruguajské dejiny v 19. storočí. K vnútropolitickej stabilizácii došlo za vlády prezidenta J. Batlle y Ordóñeza (1903 – 1907 a 1911 – 1917). Položil základy moderného Uruguaja a svojimi reformami premenil malú republiku na bohatý štát. Počas hospodárskej krízy v 30. rokoch bol prezidentom Gabriel Terra, ktorý po zmene ústavy od roku 1933 do roku 1938 vládol ako diktátor. Počas 2. svetovej vojny prešla hospodárska nadvláda nad Uruguajom z Veľkej Británie na USA. Od roku 1952 do roku 1966 vládla národná rada podľa švajčiarskeho vzoru.

Partizánske akcie hnutia Tupamaros mali v roku 1965 za následok vyhlásenie výnimočného stavu a v roku 1966 návrat k prezidentskému vládnemu systému. Latentná hospodárska kríza v krajine prepukla v roku 1968 po 20 % devalvácii pesa do otvorenej krízy, v dôsledku ktorej v roku 1970 žilo 90 % všetkých obyvateľov pod hranicou existenčného minima. V roku 1971 previedol prezident Pacheco Areco vedenie proti partizánskej vojny na armádu, ktorá mala stále väčší vplyv na vládu. V roku 1976 armáda zosadila prezidenta a ustanovila ako vládnúci orgán Radu národa. Polovicu členov Rady tvorili dôstojníci. V roku 1980 odmietli voliči ústavu, ktorú predložila vojenská junta, pretože zabezpečovala práva vojsku.

Národných protestných dní v roku 1983 sa zúčastnilo desať tisíc ľudí. Požadovali radikálnu zmenu hospodárskej politiky, výmenu vojenskej junty za demokratickú vládu. V novembri 1983 sa uskutočnila v doterajšej histórii krajiny najväčšia demonštrácia. V Montevideu sa protestného pochodu zúčastnilo 400 000 ľudí.

Začiatkom roku 1985 sa uskutočnili od roku 1973 prvé demokratické voľby, z ktorých víťazne vyšiel Julio María Sanguinetti. V marci prevzal úrad prezidenta a úrad predsedu vlády. V roku 1986 sa mu podarilo zastaviť od roku 1982 trvajúci hospodársky úpadok. V rokoch 19871988 určovali vnútropolitický život v krajine ostré výmeny názorov o zločinoch proti ľudským právam z obdobia vojenskej diktatúry, ktoré vyústili do nariadenia o amnestii v roku 1986.

V novembri 1989 v prezidentských voľbách zvíťazil kandidát Národnej strany (Blancois) Luis Alberto Lacalle. V parlamentných a prezidentských voľbách 27. novembra 1994 zvíťazila Strana Colorado pred vládnúcou stranou a koalíciou Pokrokové združenie. Prezidentom bol opäť zvolený Julio Sanguinetti.

V Uruguaji žije aj malá slovenská komunita. Naši krajania sa tu usadzovali v dvadsiatych a tridsiatych rokoch 20. storočia.

Hospodárstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Uruguaj je štát chudobný na nerastné suroviny. Rozvoj priemyslu napreduje len pomaly, rozvíja sa predovšetkým výroba textilu a potravín. Základom hospodárstva je chov zvierat – hovädzieho dobytka, oviec a export sa orientuje predovšetkým na vlnu, mäso, kože a textil. Rastlinná výroba sa sústreďuje do Laplatskej nížiny a je orientovaná na hlavné mesto produkciou potravín (ovocie, ryža, pšenica, kukurica). Rozmáha sa tiež rybolov.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]