Uzbekistan

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Republika Uzbekistan
Vlajka  štátu Uzbekistan Znak  štátu Uzbekistan
Vlajka - Uzbekistan Znak - Uzbekistan
Národné motto:
-
Uzbekistan on the globe (Eurasia centered).svg
Oficiálny názov
  - Dlhý

O‘zbekiston Respublikasi O‘zbekiston Jumhuriyati
  - Krátky
Úradné jazyky uzbečtina
Hlavné mesto Taškent
Najväčšie mesto Taškent
Hlava štátu Islam Karimov
Predseda vlády Šavkat Mirzyjajev
Rozloha

  - Celková
  - Súš
  - Voda
  - % vody

56. miesto
447 400 km²
425 400 km²
22 000 km²
4,9 %

Susedia Afganistan, Kirgizsko, Kazachstan, Tadžikistan, Turkménsko
Počet obyvateľov

  - Sčítanie 2006

44. miesto
27 307 134

Hustota obyvateľov

  - Sčítanie 2005

136. miesto
60 /km²

HDP p.c. v USD (PKS)

  - Stav 2005

145. miesto
1 900

Vznik

1. september 1991

Forma štátu republika s dvojkomorovým parlamentom
Mena som (100 tyin)
Gramotnosť 99,3
Časová zóna

UTC +5, v lete UTC +6

Štátna hymna Uzbecká hymna
Medzin. kód (ISO 3166-1) -
Kód motorových vozidiel (OSN) UZ
Internetová doména .uz
Smerové telefónne číslo 998
Mapa Uzbekistanu

Uzbekistan, dlhý tvar Uzbecká republika, je štát nachádzajúci sa v Strednej Ázii. Hlavné mesto je Taškent. Na západe a severe susedí s Kazachstanom, na východe s Kirgizskom a Tadžikistanom, na juhu s Afganistanom a Turkménskom. Je bývalou zväzovou republikou Sovietskeho zväzu, člen SNŠ.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

31. augusta 1991 vyhlásil Uzbekistan nezávislosť na Sovietskom zväze. V nasledujúcom referende sa väčšina obyvateľstva vyslovila pre nezávislosť a zvrchovanosť republiky.

Začiatky osídľovania územia Uzbekistanu sú spojené s bojovými kočovnými kmeňmi Massagetov a Sakonov (prvé tisícročie pred Kr.). Od 7. storočia pred Kr. sa na jednotlivých častiach územia nachádzali ríše Chorasmia, Baktria a Partia, potom sa územie stalo súčasťou ríše Achajmenovcov. V rokoch 329-327 pred Kr. dobyl tuto časť Ázie Alexander Veľký, v 3. - 2. storočí pred Kr. bolo územie súčasťou ríše Seleukovcov, na prelome nášho letopočtu sa do 4. storočia stalo súčasťou Kušánskej ríše. V 6. storočí sa na tomto území usadili turkménske kmene. V 8. storočí bol Uzbekistan dobytý Arabmi, čo viedlo k islamizácii obyvateľstva. V prvej polovici 13. storočia bolo územie ovládnuté Mongolmi a v 14. a 15. storočí sa stalo súčasťou Timúrovej ríše. Kočovné uzbecké kmene sa sem prisťahovali na prelome 15. a 16. storočia. Od 16. storočia si územie začalo podmaňovať cárske Rusko.

Po februárovej revolúcii roku 1917 v Rusku vznikol v Taškente turkestánsky výbor dočasnej vlády, ale zároveň došlo aj k vytvoreniu sovietu. Uzbeci (moslimovia) nemali zastúpenie v týchto orgánoch, ale založili Islamskú radu a Islamské reformistické hnutie a v decembri 1917 ustavili vlastnú vládu, ktorá však bola sovietskou mocou zlikvidovaná. Uzbekistan sa stal v apríli 1918 súčasťou Turkestanskej ASSR v rámci ruskej federácie. V rokoch 19181919 bol Turkmenistan ovládnutý belogvardejcami v čele s admirálom Kolčakom. V tomto období vypuklo v Strednej Ázii povstanie tzv. basmačov, ktoré bolo síce Červenou armádou potlačené, ale zvyšky povstalcov sa udržali až do roku 1933. Roku 1924 v rámci národnostnej reorganizácie sovietskych republík vznikla Uzbecká sovietska socialistická republika, ktorej súčasťou boli dve autonómne republiky (Tadžická a Karakalpacká). Roku 1956 bola k republike pripojená južná časť Kazachstanu. Do roku 1990 sa republika vyvíjala v rámci Sovietskeho zväzu.

Výstavbou socializmu sa nepodarilo vyriešiť základné problémy tejto oblasti sovietskeho impéria, a preto v rámci demokratických zmien v ZSSR vypukli v máji 1989 národnostné konflikty medzi uzbeckým obyvateľstvom a meschetskými Turkmi (boli sem deportovaní z Gruzínska v 40. rokoch), pri ktorých zahynulo mnoho ľudí. Do konfliktu zasiahli vojska ministerstva vnútra Sovietskeho zväzu. Vo februári 1990 sa konali po prvýkrát voľby, v ktorých bolo navrhnutých niekoľko kandidátov, v marci sa uskutočnili prvé prezidentské voľby a v júni 1990 bola schválená deklarácia o suverenite republiky. V decembri 1990 vyhlásila deklaráciu o zvrchovanosti Karakalpacká autonómna sovietska socialistická republika, ktorá zároveň zmenila názov na Karakalpackú sovietsku republiku.

Nezávislosť Uzbekistanu bola vyhlásená 31. augusta 1991, v decembri 1991 sa republika stala zakladajúcim členom Spoločenstva nezávislých štátov. Islam Karimov bol 86% hlasmi potvrdený do úradu prezidenta aj vo voľbách roku 1991. 8. decembra 1992 bola prijatá nová, pluralitná ústava. V referende 26. marca 1995 voliči podporili návrh, aby I. Karimov zostal prezidentom až do roku 2000. 9. januára 2000 bol znovu zvolený za prezidenta so ziskom skoro 92% hlasov. Oboje prezidentské voľby boli označované ako sfalšované a nedemokratické.

Prírodné podmienky[upraviť | upraviť zdroj]

Podstatnú časť krajiny zaberá púšť Kyzylkum, delta Amudarje (45000 km²) a plošina Usťurt. Púšť pokrývajú vo veľkej miere piesočné presypy miestami spevnené krovinatým porastom. V severozápadnej časti krajiny sa nachádza v súčasnosti rýchlo vysychajúce Aralské jazero. Na juhu vybiehajú horské chrbty Ťanšanu (Turkestanský, Zeravšanský a iné), ktoré dosahujú výšky 2000-4000 m n. m. V horských dolinách žije okolo 80% obyvateľstva. V krajine je silná seizmická činnosť. Taškent bol viackrát pri zemetraseniach z veľkej časti zničený. Pre krajinu je charakteristické horúce a suché kontinentálne podnebie. Príhodné podnebie umožňuje pestovať subtropické plodiny. Najväčšími riekami sú Amudarja a Syrdarja. Uzbekistan má veľké zásoby zemného plynu, menšie zásoby ropy, uhlia a farebných a drahých kovov.

Demografia[upraviť | upraviť zdroj]

Uzbekistan je v Strednej Ázii najľudnatejšou krajinou. Má vyše 27 miliónov obyvateľov (odhad z roku 2007)[1], ktorí tvoria polovicu celkového obyvateľstva regiónu Strednej Ázie.
Obyvateľstvo krajiny je veľmi mladé. Až 34,1% obyvateľov sú mladší ako 14 rokov (odhad z roku 2008).[1] Podľa oficiálnych zdrojov tvoria Uzbeci v krajine väčšinu (80%). Medzi ďalšie etnické skupiny patria: Rusi (5,5%), Tadžici (5,0%- sporný úradný odhad), Kazasi (3,0%), Karakalpaci (2,5%), Tatári (1,5%) a ostatní (2,5%) (odhady z roku 1996).[1]
Sporné diskusie sa vedú o percentuálnom počte obyvateľov tadžickej národnosti. Zatiaľ čo oficiálne štátne sčítania Uzbekistanu uvádzajú číslo 5,0%, niektoré údaje (najmä západných štátov) uvádzajú číslo 20-30%. Obyvatelia vyznávajú najmä islam (88,0%- z toho Sunnitský islam (95,0%) a Šía (5,0%). Ďalšie náboženstvá sú: pravoslávne (9,0%), a ostatné náboženstvá (3,0%).[1]
V Uzbekistane sa najviac používa uzbečtina (74,3%),ktorá je aj úradným jazykom. Ďalej sa používa ruština (14,2%), tadžičtina (4,4%) a ostatné jazyky (7,1%). [1]

Uzbecké deti

Hospodárstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Dve tretiny obyvateľstva žijú na vidieku a venujú sa poľnohospodárstvu v intenzívne využívaných údoliach riek, tvoriacich 11% povrchu krajiny. Uzbekistan je dnes druhým najväčším vývozcom bavlny na svete. Významný je jeho ťažobný a spracujúci priemysel. Po rozpade ZSSR vláda pokračovala v centrálne riadení ekonomiky, na ktoré výrazne dopadli ekonomické krízy Ruska ako aj iných ázijských krajín. Preto sa v súčasnosti vláda mierne pokúša liberalizovať trh a prilákať zahraničných investorov. Chudoba ako aj nezamestnanosť presahujú 20%.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d e CIA World Factbook, Uzbekistan

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]