Vážska vodná cesta

Sútok Váhu s Dunajom v Komárne

Vodné dielo Kráľová na Váhu, vpravo plavebná komora

Rieka Váh v Piešťanoch - Krajinský most

Rieka Váh v Trenčíne

Vodné dielo Nosice na Váhu

Vodné dielo Hričov na Váhu pri Žiline

Vážska vodná cesta (VVC) je plánovaná a sčasti realizovaná vodná cesta medzinárodného významu spájajúcej mesto Žilinu s Dunajom. Výhľadovo by mala prepojiť Dunaj cez Váh s Odrou a Vislou (koridor BALT-ODRA-DUNAJ) a pomocou vodného koridoru Dunaj-Odra-Labe s riekou Labe.

Južné napojenie Váhu na Dunaj je mimoriadne významné. Splavenie Váhu umožní priamy export výrobkov podnikom ležiacich v blízkosti Vážskej vodnej cesty (napr. SES Tlmače, Drôtovňa Hlohovec, Duslo, a. s. Šaľa) do záujmových oblastí vodnou dopravou. Južné prepojenie smeruje prepravu aj do Grécka, Turecka a do štátov blízkeho a ďalekého Východu. Južným napojením na Dunaj je Slovenská republika z hľadiska vodnej dopravy priamo napojená cez Prieplav Rýn-Mohan-Dunaj na medzinárodnú sieť vodných ciest 15tich európskych štátov.

Severné napojenie otvára možnosti priameho spojenia Slovenska s baltickými prístavmi, ale aj integrovanie do siete vodných ciest Ruska, Bieloruska a Ukrajiny.

Lode by dosiahli Žilinu prekonaním pätnástich plavebných komôr a na prepojenie s Odrou je naplánovaných ďalších viac ako pätnásť plavebných komôr a lodných výťahov. Alternatívne pri vybudovaní 2100 metrov dlhého preplavného tunela by lode medzi Žilinou a Bohumínom museli prekonať asi trinásť plavebných komôr a lodných výťahov.

Projekt Vážskej vodnej cesty je prepojený s českým projektom vodného koridoru Dunaj-Odra-Labe a využil by jeho časť z poľského Kozle do Bohumína, kde by sa naň napojil. „Stratégia prípravy vodnej cesty Dunaj - Odra - Labe nie je chápaná ako konkurenčná alternatíva vodnej cesty Váh - Odra, ale ako logické spojenie v rámci magistrálnych vnútrozemských vodných ciest Labe (E 20), Odry (E 30) a Dunaja (E 80). Obidve vodné cesty si nebudú vzájomne konkurovať, ale budú sa vzájomne dopĺňať a budú realizačným výstupom Európskej dohody AGN.“

Súčasný stav projektu

Celková dĺžka VVC od Komárna po Žilinu predstavuje 250 km. Stavba vodnej cesty je rozdelená na 4 etapy:

• 1. etapa: Komárno - Sereď v dĺžke 75 km je v súčasnosti splavná, ale kvôli nevybudovanému vodnému dielu Nagymaros trpí úsek medzi Komárnom a prvou plavebnou komorou Selice značným kolísaním hladín a nedostatočnej plavebnej hĺbke. Pre vyriešenie tohto problému sa plánuje stavba nového stavidla Kolárovo (27,4 RKM) v tomto úseku.
• 2. etapa: Sereď - Púchov 124 km
• 3. etapa: Púchov - Žilina 51 km
• 4. etapa: Žilina - Odra návrh 98 km

Trasa spojenia Dunaj-Váh-Odra je na českom území chránená záväzným dokumentom Politiky územného rozvoja 2008. Podľa tohto dokumentu majú Ministerstvo zahraničných vecí v spolupráci s Ministerstvom dopravy, Ministerstvom pre miestny rozvoj a Ministerstvom životného prostredia preskúmať do konca roka 2010 na medzinárodnej úrovni potrebnosť tohto rozvojového zámeru so susednými dotknutými štátmi s ohľadom na trvalo udržateľný rozvoj územia.

Základné parametre vodnej cesty

Na Vážskych vodných dielach bolo dokončených niekoľko plavebných komôr v niekoľkých parametroch:

• Trieda VI.a - rozmery plavebných komôr: 110 × 24 × 4,5 m
  • Vodné dielo Kráľová
  • Vodné dielo Selice

• Trieda III - rozmery plavebných komôr: 70 x 9 m

V týchto parametroch boli vybudované plavebné komory na jedenástich vodných dielach na Váhu medzi Kráľovou a Žilinou, tie sú však nedokončené a slúžia len na prevádzanie vody. Všetky majú byť nahradené novými plavebnými komorami Triedy Va s rozmermi plavebných komôr 110 x 12 m s hĺbkou nad záporníkom 4,0 m.

Výstavba Vážskej vodnej cesty v úseku Komárno - Žilina bude pozostávať z výstavby týchto stavieb:

• Vodné dielo Kolárovo
• Rekonštrukcia plavebnej komory Kráľová
• Vodné dielo Sereď - Hlohovec - Výstavba vodného diela je v konečnej fáze prípravy, začatie stavby sa predpokladalo v roku 2010.
• Plavebná komora Madunice
• Plavebná komora Horná Streda
• Plavebná komora Nové Mesto nad Váhom
• Plavebná komora Kostolná
• Plavebná komora Trenčín
• Plavebná komora Dubnica
• Plavebná komora Ilava
• Plavebná komora Ladce
• Lodné zdvíhadlo Nosice
• Plavebná komora Považská Bystrica
• Plavebná komora Mikšová
• Plavebná komora Hričov

Plánované prístavy

• prístav Hlohovec
• prístav Nové Mesto nad Váhom
• prístav Trenčín
• prístav Dubnica
• prístav Púchov
• prístav Šaľa
• prístav Sereď
• prístav Považská Bystrica
• prístav Žilina

Ďalej bude potrebné upraviť a zrekonštruovať všetky plavebné kanály a zdvihnúť 6 cestných a 3 železničné mosty. Minimálna podjazdná výška mostov bude 7 m.

• Železničný most Šaľa
• Cestný most v Hlohovci
• Kolonádový most v Piešťanoch
• Železničný most v Trenčíne - Výstavba nového železničného mosta v Trenčíne je v konečnej fáze prípravy.
• Železničný most v Nemšovej
• Cestný most v Nemšovej
• Cestný most v Ilave
• Cestný most v Nosiciach
• Cestný most v Oblazove

Úsek Žilina - Bohumín

Tento úsek predstavuje preplavné prepojenie Vážskej vodnej cesty s vodnou cestou na rieke Odre, čo v konečnom dôsledku umožňuje spojenie Dunajskej vodnej cesty s cestou na Odre a ďalším pokračovaním na prístavy Baltského mora. Koncepčne to znamená vybudovať prieplav o parametroch triedy Va v podstate v koryte rieky Kysuca v úseku Žilina-Čadca. Za Čadcou prechádza trasa prieplavu do umelého kanála smerujúceho do Jablunkovského priesmyku a do údolia rieky Jelša (územie SR) a jeho zaústenie do rieky Odry u Bohumína. Myšlienku prepojenia Váhu s Odrou a vodného koridoru Dunaj-Odra-Labe na poľskej strane podporuje aj poľský projekt program integrovaného vodného hospodárstva v povodí Odry známy pod názvom "Program Odra 2006". Súčasťou integrovaného vodného hospodárstva je riešenie dopravnej funkcie rieky Odra a uvažuje sa o splavnení Odry na celom jej toku. Realizácia plavebného spojenia Váhu a Odry v úseku Žilina-Bohumín sa dosiahne vybudovaním následných stavieb na tokoch spájaných riek a ich prítokoch:

1. stavba Plavebná komora Budatín územie SR
2. stavba Prieplav Budatín - Rudinka územie SR
3. stavba Plavebná komora Rudinka územie SR
4. stavba Prieplav Rudinka - Kysucké Nové Mesto území SR
5. stavba Plavebná komora Kysucké Nové Mesto území SR
6. stavba Prieplav Kysucké Nové Mesto - Kysucký Lieskovec územie SR
7. stavba Plavebná komora Kysucký Lieskovec územie SR
8. stavba Prieplav Kysucký Lieskovec - Krásno územie SR
9. stavba Plavebná komora Krásno územie SR
10. stavba Prieplav Krásno - Čadca územie SR
11. stavba Plavebná komora Čadca územie SR
12. stavba Prieplav Čadca - Raková územie SR
13. stavba Lodné zdvíhadlo Raková územie SR
14. stavba Prieplav Raková - Dejúvky územie SR
15. stavba Lodné zdvíhadlo Dejúvky územie SR
16. stavba Plavebný tunel Jablunkov územie SR-ČR

Na tieto stavby nadväzuje celkom 16 stavieb (prieplavy, plavebné komory a lodné zdvíhadlo) na území Slovenskej republiky a 9 stavieb na území Poľskej republiky, ktorými sa dosiahne prepojenie Vážskej vodnej cesty na Oderskou vodnú cestu.

Priaznivé vplyvy

Myšlienka projektu VVC je založená na dobudovanie vodné cesty, pričom podstatná časť hlavných objektov splavneného Váhu je už vybudovaná. Realizácia VVC by mala mať priaznivý vplyv na mnohé oblasti hospodárskeho a verejného života spoločnosti vďaka mimoriadne širokému záberu aktivít, ktoré je možné okolo vodnej cesty na Váhu rozvinúť.

Projekt je založený na princípe zhodnotenia:

• Plavebného využitia vybudovaním plavebnej dráhy
• Energetického využitia výstavbou a inovácií vodných elektrární
• Využitie v oblasti rozvoja cestovného ruchu
• Ekologizácia a revitalizácia územia pozdĺž Váhu
• Možnosti vybudovanie obchodných a priemyselných zón

Negatívne vplyvy

Vybudovanie úseku Žilina - Bohumín si vyžiada veľké finančné náklady na výstavbu a nezvratný zásah do životného prostredia, pričom bude zmenený povrch veľkého územia. Plánovaná trasa prechádza aj cez obývané územia s existujúcou infraštruktúrou. Spojenie Vážskej vodnej cesty s vodnou cestou na rieke Odre musí prekonať Moravsko-sliezske Beskydy s výškou vrcholovej zdrže minimálne 470 m n. m. (pri využití prieplavného tunela s dĺžkou 5 500 m).

Externé odkazy

• Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácii - Koncepcia splavnenia Váhu
• Webové stránky o vodnom koridore Dunaj-Odra-Labe
• Odborný časopis Vodné cesty a plavba 1/2011 - Rozvoj vodných cest na Slovensku
• Splnomocnenec vlády SR pre výstavbu a prevádzku sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros
• Vážska vodná cesta - Andrej Dávid

Zdroj

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Vážská vodní cesta na českej Wikipédii.