Vážska vodná cesta

Sútok Váhu s Dunajom v Komárne

Vodné dielo Kráľová na Váhu, vpravo plavebná komora

Rieka Váh v Piešťanoch - Krajinský most

Rieka Váh v Trenčíne

Vodné dielo Nosice na Váhu

Vodné dielo Hričov na Váhu pri Žiline

Vážska vodná cesta (VVC) je plánovaná a sčasti realizovaná vodná cesta medzinárodného významu spájajúcej mesto Žilinu s Dunajom.

Južné napojenie Váhu na Dunaj je mimoriadne významné. Splavenie Váhu umožní priamy export výrobkov podnikom ležiacich v blízkosti Vážskej vodnej cesty (napr. SES Tlmače, Drôtovňa Hlohovec, Duslo, a. s. Šaľa) do záujmových oblastí vodnou dopravou. Napojením na Dunaj je Slovensko z hľadiska vodnej dopravy priamo napojené cez Prieplav Rýn-Mohan-Dunaj na medzinárodnú sieť vodných ciest 15tich európskych štátov. Južné prepojenie smeruje prepravu aj do Grécka, Turecka a do štátov blízkeho a ďalekého Východu.

Napojenie na vodný koridor Dunaj-Odra-Labe prostredníctvom alternatívnej trasy Váh-Morava otvára možnosti priameho spojenia Slovenska s baltskými prístavmi, ale aj integrovanie do siete vodných ciest Bieloruska, Ukrajiny a Ruska

Lode by dosiahli Žilinu prekonaním pätnástich plavebných komôr. Na prípadné prepojenie s Odrou by bolo treba ďalších viac ako pätnásť plavebných komôr a lodných výťahov. Alternatívne pri vybudovaní 2100 metrov dlhého preplavného tunela by lode medzi Žilinou a Bohumínom museli prekonať asi trinásť plavebných komôr a lodných výťahov.

Projekt Vážskej vodnej cesty nie je konkurenciou vodného koridoru Dunaj-Odra-Labe. „Stratégia prípravy vodnej cesty Dunaj-Odra-Labe nie je chápaná ako konkurenčná alternatíva vodnej cesty Váh-Odra, ale ako logické spojenie v rámci magistrálnych vnútrozemských vodných ciest Labe (E 20), Odry (E 30) a Dunaja (E 80). Obidve vodné cesty si nebudú vzájomne konkurovať, ale budú sa vzájomne dopĺňať a budú realizačným výstupom Európskej dohody AGN.“

Súčasný stav projektu

Celková dĺžka VVC od Komárna po Žilinu predstavuje 250 km. Stavba vodnej cesty je rozdelená na 4 etapy:

• 1. etapa: Komárno - Sereď v dĺžke 75 km je v súčasnosti splavná, ale kvôli nevybudovanému vodnému dielu Nagymaros trpí úsek medzi Komárnom a prvou plavebnou komorou Selice značným kolísaním hladín a nedostatočnej plavebnej hĺbke. Pre vyriešenie tohto problému sa plánuje stavba nového stavidla Kolárovo (27,4 RKM) v tomto úseku.
• 2. etapa: Sereď - Púchov 124 km
• 3. etapa: Púchov - Žilina 51 km
• 4. etapa: Žilina - Odra návrh 98 km

Vláda Českej republiky dňa 15. apríla 2015 prijala aktualizáciu Politiky územného rozvoja ČR v rámci ktorej bol zámer prepojenie Odra-Váh vypustený.

Uvažuje sa o alternatívnom prepojení Vážskej vodnej cesty s riekou Moravou (a vodným koridorom Dunaj-Odra-Labe) v trase Hlohovec-Kúty.

Základné parametre vodnej cesty

Na Vážskych vodných dielach bolo dokončených niekoľko plavebných komôr v niekoľkých parametroch:

• Trieda VI.a - rozmery plavebných komôr: 110 × 24 × 4,5 m
  • Vodné dielo Kráľová
  • Vodné dielo Selice

• Trieda III - rozmery plavebných komôr: 70 x 9 m

V týchto parametroch boli vybudované plavebné komory na jedenástich vodných dielach na Váhu medzi Kráľovou a Žilinou, tie sú však nedokončené a slúžia len na prevádzanie vody. Všetky majú byť nahradené novými plavebnými komorami Triedy Va s rozmermi plavebných komôr 110 x 12 m s hĺbkou nad záporníkom 4,0 m.

Výstavba Vážskej vodnej cesty v úseku Komárno - Žilina bude pozostávať z výstavby týchto stavieb:

• Vodné dielo Kolárovo
• Rekonštrukcia plavebnej komory Kráľová
• Vodné dielo Sereď - Hlohovec - Výstavba vodného diela je v konečnej fáze prípravy, začatie stavby sa predpokladalo v roku 2010.
• Plavebná komora Madunice
• Plavebná komora Horná Streda
• Plavebná komora Nové Mesto nad Váhom
• Plavebná komora Kostolná
• Plavebná komora Trenčín
• Plavebná komora Dubnica
• Plavebná komora Ilava
• Plavebná komora Ladce
• Lodné zdvíhadlo Nosice
• Plavebná komora Považská Bystrica
• Plavebná komora Mikšová
• Plavebná komora Hričov

Plánované prístavy

• prístav Hlohovec
• prístav Nové Mesto nad Váhom
• prístav Trenčín
• prístav Dubnica
• prístav Púchov
• prístav Šaľa
• prístav Sereď
• prístav Považská Bystrica
• prístav Žilina

Ďalej bude potrebné upraviť a zrekonštruovať všetky plavebné kanály a zdvihnúť 6 cestných a 3 železničné mosty. Minimálna podjazdná výška mostov bude 7 m.

• Železničný most Šaľa
• Cestný most v Hlohovci
• Kolonádový most v Piešťanoch
• Železničný most v Trenčíne - Výstavba nového železničného mosta v Trenčíne bude dokončená v roku 2017.
• Železničný most v Nemšovej
• Cestný most v Nemšovej
• Cestný most v Ilave
• Cestný most v Nosiciach
• Cestný most v Oblazove

Úsek Žilina - Bohumín

Tento úsek predstavuje preplavné prepojenie Vážskej vodnej cesty s vodnou cestou na rieke Odre, čo by konečnom dôsledku umožnilo spojenie Dunajskej vodnej cesty s cestou na Odre a ďalším pokračovaním na prístavy Baltského mora. Koncepčne to znamená vybudovať prieplav o parametroch triedy Va v podstate v koryte rieky Kysuca v úseku Žilina-Čadca. Za Čadcou prechádza trasa prieplavu do umelého kanála smerujúceho do Jablunkovského priesmyku a do údolia rieky Jelša (územie SR) a jeho zaústenie do rieky Odry u Bohumína. Myšlienku prepojenia Váhu s Odrou a vodného koridoru Dunaj-Odra-Labe na poľskej strane podporuje aj poľský projekt program integrovaného vodného hospodárstva v povodí Odry známy pod názvom "Program Odra 2006". Súčasťou integrovaného vodného hospodárstva je riešenie dopravnej funkcie rieky Odra a uvažuje sa o splavnení Odry na celom jej toku. Realizácia plavebného spojenia Váhu a Odry v úseku Žilina-Bohumín sa dosiahne vybudovaním následných stavieb na tokoch spájaných riek a ich prítokoch:

1. stavba Plavebná komora Budatín (územie Slovenska)
2. stavba Prieplav Budatín - Rudinka (územie Slovenska)
3. stavba Plavebná komora Rudinka (územie Slovenska)
4. stavba Prieplav Rudinka - Kysucké Nové Mesto (územie Slovenska)
5. stavba Plavebná komora Kysucké Nové Mesto (územie Slovenska)
6. stavba Prieplav Kysucké Nové Mesto - Kysucký Lieskovec (územie Slovenska)
7. stavba Plavebná komora Kysucký Lieskovec (územie Slovenska)
8. stavba Prieplav Kysucký Lieskovec - Krásno (územie Slovenska)
9. stavba Plavebná komora Krásno (územie Slovenska)
10. stavba Prieplav Krásno - Čadca (územie Slovenska)
11. stavba Plavebná komora Čadca (územie Slovenska)
12. stavba Prieplav Čadca - Raková (územie Slovenska)
13. stavba Lodné zdvíhadlo Raková (územie Slovenska)
14. stavba Prieplav Raková - Dejúvky (územie Slovenska)
15. stavba Lodné zdvíhadlo Dejúvky (územie Slovenska)
16. stavba Plavebný tunel Jablunkov (územie Slovenska-Česka)

Na tieto stavby by nadviazala celkom 16 stavieb (prieplavy, plavebné komory a lodné zdvíhadlo) na území Slovenska a 9 stavieb na území Poľska, ktorými by sa dosiahlo prepojenie Vážskej vodnej cesty na Oderskou vodnú cestu.

Priaznivé vplyvy

Myšlienka projektu VVC je založená na dobudovanie vodné cesty, pričom podstatná časť hlavných objektov splavneného Váhu je už vybudovaná. Realizácia VVC by mala mať priaznivý vplyv na mnohé oblasti hospodárskeho a verejného života spoločnosti vďaka mimoriadne širokému záberu aktivít, ktoré je možné okolo vodnej cesty na Váhu rozvinúť.

Projekt je založený na princípe zhodnotenia:

• Plavebného využitia vybudovaním plavebnej dráhy
• Energetického využitia výstavbou a inovácií vodných elektrární
• Využitie v oblasti rozvoja cestovného ruchu
• Ekologizácia a revitalizácia územia pozdĺž Váhu
• Možnosti vybudovanie obchodných a priemyselných zón

Negatívne vplyvy

Vybudovanie úseku Žilina - Bohumín si vyžiada veľké finančné náklady na výstavbu a nezvratný zásah do životného prostredia, pričom bude zmenený povrch veľkého územia. Plánovaná trasa prechádza aj cez obývané územia s existujúcou infraštruktúrou. Spojenie Vážskej vodnej cesty s vodnou cestou na rieke Odre musí prekonať Moravsko-sliezske Beskydy s výškou vrcholovej zdrže minimálne 470 m n. m. (pri využití prieplavného tunela s dĺžkou 5 500 m).

Trieda VI.a - Rozmery plavebných komôr : 110 × 24 × 4,5 m

• Vodné dielo Kráľová
• Vodné dielo Selice

Trieda III - Rozmery plavebných komôr : 70 x 9 m

V týchto parametroch boli vybudované plavebnej komory na 11 vodných dielach na Váhu medzi králi a Žilinou, tie sú však nedokončené a slúži iba na prevádzanie vody. Všetky majú byť nahradené novými plavebnými komorami Triedy Va o rozmeroch plavebných komôr 110 x 12 m s hĺbkou nad záporníkem 4,0 m.

Výstavba Vážskej vodnej cesty v úseku Komárno - Žilina bude pozostávať z výstavby týchto stavieb:

• Vodné dielo Kolárovo
• Rekonštrukcia plavebnej komory Kráľová
• Vodné dielo Sereď - Hlohovec
• Plavebná komora Madunice
• Plavebná komora Horná Streda
• Plavebná komora Nové Mesto nad Váhom
• Plavebná komora Kostolná
• Plavebná komora Trenčín
• Plavebná komora Dubnica
• Plavebná komora Ilava
• Plavebná komora Ladce
• Lodné zdvíhadlo Nosice
• Plavebná komora Považská Bystrica
• Plavebná komora Mikšová
• Plavebná komora Hričov

Plánované prístavy

• Prístav Hlohovec
• Prístav Nové Mesto nad Váhom
• Prístav Trenčín
• Prístav Dubnica
• Prístav Púchov
• Prístav Šaľa
• Prístav Sereď
• Prístav Považská Bystrica
• Prístav Žilina

Ďalej bude potrebné upraviť a zrekonštruovať všetky plavebné kanály a zdvihnúť 7 cestných a 3 železničné mosty . Minimálna podjazdová výška mostov bude 7 m.

• Železničný most Šaľa
• Cestný most v Hlohovci
• Cestný Krajinský most v Piešťanoch
• Kolonádový most v Piešťanoch
• Železničný most v Trenčíne
• Železničný most v Nemšovej
• Cestný most v Nemšovej
• Cestný most v Ilave
• Cestný most v Nosice
• Cestný most v Oblazove

Spojenie Váh-Odra - úsek Žilina - Bohumín

Tento úsek predstavuje průplavní prepojenie Vážskej vodnej cesty s vodnou cestou na rieke Odre , čo v konečnom dôsledku umožňuje spojenie Dunajskej vodnej cesty s cestou na Odre a ďalším pokračovaním na prístavy Baltského mora . Koncepčne to znamená vybudovať prieplav o parametroch triedy Va v podstate v koryte rieky Kysuca v úseku Žilina - Čadca . Za Čadcou prechádza trasa prieplavu do umelého kanála smerujúceho do Jablunkovského priesmyku a do údolia rieky Olše ( územie SR ) a jeho zaústenie do rieky Odry u Bohumína . Myšlienku prepojenia Váhu s Odrou a vodného koridoru Dunaj - Odra - Labe na poľskej strane podporuje aj poľský projekt program integrovaného vodného hospodárstva v povodí Odry známy pod názvom "Program Odra 2006" . Súčasťou integrovaného vodného hospodárstva je riešenie dopravnej funkcie rieky Odra a uvažuje sa so splavněním Odry na celom jej tok . Realizácia průplavního spojenie Váhu a Odry v úseku Žilina - Bohumín by sa dosiahlo vybudovaním následných stavieb na tokoch spájaných riek a ich prítokoch:

Stavby na území Slovenska

• plavebná komora Budatín
• prieplav Budatín - Rudinka
• plavebná komora Rudinka
• prieplav Rudinka - Kysucké Nové Mesto
• plavebná komora Kysucké Nové Mesto
• prieplav Kysucké Nové Mesto - Kysucký Lieskovec
• plavebná komora Kysucký Lieskovec
• prieplav Kysucký Lieskovec - Krásno
• plavebná komora Krásno
• prieplav Krásno - Čadca
• plavebná komora Čadca
• prieplav Čadca - Raková
• lodné zdvíhadlo Raková
• prieplav Raková - Dejúvky
• lodné zdvíhadlo Dejúvky
• plavebný tunel Jablunkov (zasahuje aj na územie Česka)

Na tieto stavby nadväzuje celkom 16 stavieb ( prieplavy , plavebné komory a lodné zdvíhadlo) na území Slovenska a 9 stavieb na území Poľska , ktorými sa dosiahne prepojenie Vážskej vodnej cesty na Oderské vodnú cestu.

Prínosy

• Myšlienka projektu VVC je založená na dobudovanie vodné cesty, pričom podstatná časť hlavných objektov splavneni Váhu je už vybudovaná. Realizácia VVC by mala mať priaznivý vplyv na mnohé oblasti hospodárskeho a verejného života spoločnosti vďaka mimoriadne širokému záberu aktivít, ktoré je možné okolo vodnej cesty na Váhu rozvinúť.
• Projekt je založený na princípe zhodnotenie:
• plavebného využitia vybudovaním plavebnej dráhy
• energetického využitia výstavbou a inovácií vodných elektrární
• využitie v oblasti rozvoja cestovného ruchu
• ekologizácia a revitalizácie územia pozdĺž Váhu
• možnosť vybudovania obchodných a priemyselných zón

Negatíva a komplikácie

Vybudovanie úseku Žilina-Bohumín by si vyžiadalo veľké finančné náklady na výstavbu a zásah do životného prostredia, pričom bude zmenený povrch veľkého územia. Plánovaná trasa prechádza aj cez obývané územia s existujúcou infraštruktúrou. Spojenie Vážskej vodnej cesty s vodnou cestou na rieke Odre musí prekonať Moravskoslezské Beskydy s vrcholovou zdrží vo výške minimálne 470 m nm (pri využití průplavního tunela o dĺžke 5500 m). Zástupcovia hospodárstva v Moravskosliezskom kraji nesúhlasí s prepojením Odry a Váhu cez Jablunkovský priesmyk, pretože nerieši prístup na vodnú cestu Moravskosliezskym firmám a neumožňuje prepojenie Odry a Labe. Preferovaným vodným spojením v Česku je vodný koridor Dunaj-Odra-Labe.

Externé odkazy

• Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácii - Koncepcia splavnenia Váhu Archivované 2008-11-19 na Wayback Machine
• Webové stránky o vodnom koridore Dunaj-Odra-Labe
• Odborný časopis Vodné cesty a plavba 1/2011 - Rozvoj vodných cest na Slovensku
• Splnomocnenec vlády SR pre výstavbu a prevádzku sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros
• Vážska vodná cesta - Andrej Dávid^{[nefunkčný odkaz]}

Zdroj

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Vážská vodní cesta na českej Wikipédii.