Václavské námestie (Praha)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Václavské námestie
ulica/námestie
Václavské námestie - Pohľad od Národného múzea
Štát Česko Česko
Mesto Praha
Mestská časť Nové Mesto
Nadmorská výška 198 m n. m.
Súradnice 50°04′53″S 14°25′36″V / 50,0814917°S 14,4266722°V / 50.0814917; 14.4266722
Dĺžka 690 m
Šírka 50 m
Vznik 1348
PSČ 110 00
Začína na Wilsonova
Končí na 28. října / Na Příkopě
Staršie názvy Koňský trh
Map
Poloha v rámci Prahy (interaktívna mapa)
Wikimedia Commons: Wenceslas Square
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Václavské námestie (česky Václavské náměstí, hovorovo Václavák, nemecky Wenzelsplatz, pôvodne Konský trh, česky Koňský trh,[1] německy Roßmarkt) je hlavná pražská tepna, stredisko obchodného aj spoločenského života. Je dlhé 750 metrov a široké 50 metrov. Václavské námestie bolo svedkom mnohých významných historických udalostí. Je to tradičné miesto demonštrácií, osláv a iných masových zhromaždení.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Založil ho Karol IV. v roku 1348 ako spojovací článok medzi staromestským a novomestským opevnením. Priestor sa čoskoro stal najmä veľkým trhoviskom Nového mesta, a keďže v hornej časti sa pravidelne konali trhy s koňmi, ujal sa názov Konský trh. Už od roku 1362 sa tu konali výročné trhy, obchodovalo sa tu s látkami, zbraňami ale aj s obilím. V roku 1786 sa v dolnej časti námestia vybudovalo drevené divadlo, nazývané Bouda. Tri roky tu hrali české hry. Boudu zbúrali ako aj obidve brány-staromestskú Havelskú a novomestskú Konskú. V roku 1879 bola prenesená kamenná socha sv. Václava z roku 1860 na Vyšehrad. Námestie bolo vydláždené až koncom 18. storočia. V roku 1848 sa zmenil názov na Václavské námestie, autorom bol Karel Havlíček Borovský. V roku 1875 sa priestranstvo obohatilo radmi líp, ale už v roku 1884 museli ustúpiť konskej dráhe. Prvé elektrické lampy sa na námestí rozžiarili v roku 1894 a "koňka" bola nahradená elektrickou dráhou. V súčasnosti električky námestie len pretínajú.

Súčasnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Václavské námestie sa stalo najrušnejším pražským bulvárom. Nachádzajú sa tu drahé obchody, kancelárie, luxusné hotely, zmenárne, obchody so suvenírmi a darčekovými predmetmi, stánky rýchleho občerstvenia. Odvrátenou stranou dnešného námestia sú nočné podniky, prostitúcia a predaj drog.

Architektonická dispozícia[upraviť | upraviť zdroj]

Václavské námestie má tvar veľmi dlhého obdĺžnika, dlhšia strana má 682 m. Celé námestie sa mierne zvažuje k "Můstku", ktorý tvorí hranicu Starého mesta. Na hornom konci námestia tvorí dominantu veľká budova Národného múzea a jazdecká socha sv. Václava od Josefa Václava Myslbeka z roku 1912.

Socha sv. Václava[upraviť | upraviť zdroj]

Myslbekova jazdecká socha svätého Václava bola umiestnená pred budovu Národného múzea. Sv. Václav je v spoločnosti ďalších českých svätých patrónov: sv. Ludmila, sv. Anežka Česká, sv. Prokop a svätý Vojtěch. Podstavec vytvoril architekt Alois Dryák. Na podstavci je napísané: „Svatý Václave, vévodo české země, kníže náš, nedej zahynouti nám ni budoucím.“

Václavské námestie koncom 19. storočia, pohľad od Můstku, dobová pohľadnica

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Na Václavskom námestí sa nachádzajú dve dôležité prestupné stanice pražského metra. Na hornom konci je to Muzeum, kde sa križuje linka s linkou . Na dolnom konci sa nachádza stanica Můstek. Tu sa križuje linka s linkou . Električky priamo z námestia zmizli v roku 1980, najbližšie stanice sú v bezprostrednej blízkosti v uliciach Jindříšská a Vodičkova. Dnes sa objavujú ohlasy, ktoré navrhujú, aby sa električková doprava na námestie vrátila.

Václavské námestie je otvorené aj pre automobilovú dopravu. Na hornom konci námestia, priamo pod rampou Národného múzea vedie niekoľkoprúdová magistrála - hlavné pražské severojužné dopravné spojenie. Magistrála sa nachádza v stave takmer permanentnej dopravnej zápchy. Kedysi v 60. rokoch 20. storočia tu okrem električiek premávali aj trolejbusy, ktoré tu mali konečnú zastávku.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Založení Nového Města pražského (Nové Město) [online]. encyklopedie.praha2.cz, 2018-09-24, [cit. 2022-11-18]. Dostupné online.
  • Petr David,Vladimír Soukup,Zdeněk Thoma: Skvosty Prahy. Bratislava, 2004. ISBN 80-551-0853-6. str. 130-131.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]