Väčšia legenda o svätom Gerardovi

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Väčšia legenda o svätom Gerardovi
Legenda Maior sancti Gerhardi episcopi

Iluminácia zobrazujúca (vľavo hore) umučenie svätého Gerarda, (vpravo hore) zvrhnutie Gerardovho tela do Dunaja, (vľavo a vpravo dole) prenesenie a uloženie ostatkov svätého Gerarda v Čanáde, Anjouovské legendárium, 1330, Vatikánska apoštolská knižnica, Vatikán
Pôvodný jazyk latinčina
Krajina vydania Uhorsko
Literárne obdobie stredoveká literatúra
Literárny žáner legenda

Väčšia legenda o svätom Gerardovi (lat. Legenda Maior sancti Gerhardi episcopi) je stredoveká legenda opisujúca život čanádskeho biskupa Gerarda. Je mladšia ako tzv. Menšia legenda, rozborom textu sa zistilo, že vznikla v Uhorsku v 2. polovici 13. storočia, len posledná kapitola bola pridaná v 14. storočí.[1]:88

Obsah[upraviť | upraviť zdroj]

Legenda opisuje život biskupa Gerarda, ktorého uhorský kráľ Štefan I. menoval v roku 1030 čanádskym biskupom. Zachytáva detailne udalosti Gerardovej mučeníckej smrti. V roku 1046 Uhri nespokojní s panovaním kráľa Petra Orseola pozvali naspäť do krajiny Ondreja, Bela a Leventeho, synov Vazula,[p. 1] bratranca kráľa sv. Štefana, ktorí boli v exile. V Uhorsku zároveň došlo k Vatovmu pohanskému povstaniu. Gerard a ďalší dvaja biskupi Buldus a Bystrík sa vydali v ústrety Ondrejovi a Leventemu, no v Pešti boli prepadnutí pohanským davom a umučení.

Rukopisy a edície[upraviť | upraviť zdroj]

Text sa zachoval v dvoch kódexoch. Starší rukopis bol napísaný v 15. storočí a nachádza sa v Rakúskej národnej knižnici vo Viedni. Druhý rukopis je takmer doslovnou kópiou staršieho kódexu a zachoval sa vo Verejnej knižnici v Mníchove. Existovali aj iné varianty textu, pretože legenda o svätom Gerardovi zo 16. storočia, publikovaná v Benátkach, bola založená na verzii odlišnej od verzií zachovaných v dvoch kódexoch.[3]:154 Text legendy je dostupný v maďarčine aj online.[4]

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ Niektoré uhorské kroniky z 13. – 14. storočia (Obrázková kronika, Budínska kronika) pripisujú otcovstvo Ondreja (neskoršieho uhorského kráľa Ondreja I.), Bela (neskoršieho uhorského kráľa Bela I.) a Leventeho Ladislavovi Lysému . Väčšia legenda o svätom Gerardovi je jedným z dobových dokumentov, ktoré správne uvádzajú, že otcom uvedených Arpádovcov je Vazul. Potlačenie Vazulovho otcovstva v kronikách súvisí s tým, že matka neskorších uhorských kráľov bola pohanka, zrejme pečenežského pôvodu a sám Vazul upadol do nemilosti kráľa Štefana a bol oslepený. Dôvodom mohol byť fakt, že v časoch, keď uhorskí králi Belo II. a Gejza II. čelili v 12. storočí nárokom Borisa Kolomanoviča (syna manželky uhorského kráľa Kolomana Eufémie vyhnanej pre podozrenie z cudzoložstva) na uhorský trón, bolo potrebné odstrániť pochybnosti o čistote rodokmeňa uhorských kráľov.[2]:219

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ MARSINA, Richard. Legendy stredovekého Slovenska, Ideály stredovekého človeka očami cirkevných spisovateľov. Ed. Pavel Dvořák. 1. vyd. Budmerice : Rak, 1997. 409 s. ISBN 80-85501-08-2.
  2. ↑ STEINHÜBEL, Ján. Nitrianske kniežatstvo: počiatky stredovekého Slovenska: rozprávanie o dejinách nášho územia a okolitých krajín od sťahovania národov do začiatku 12. storočia. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2004. ISBN 80-224-0812-3.
  3. ↑ MACARTNEY, C. A. The Medieval Hungarian Historians: A Critical & Analytical Guide. Cambridge : Cambridge University Press, 1953. Dostupné online. ISBN 978-0-521-08051-4.
  4. ↑ Szent Gellért püspök Nagy legendája (14. század) [online]. [Cit. 2023-11-26]. Dostupné online. (po maďarsky)
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Väčšia_legenda_o_svätom_Gerardovi&oldid=7785985“