Vígľašský zámok

Vígľašský zámok^[1] alebo Vígľaš je zámok nachádzajúci sa na východnom okraji obce Vígľaš.

Významné udalosti:

14. storočie - prestavba kláštorného objektu na poľovnícky zámok, kráľovské sídlo
16. storočie - protiturecké boje, udržiavaná stála vojenská posádka
r. 1945 - zámok ťažko poškodený, napadnutý vojskom, vyhorel
r. 1980 - čiastočná rekonštrukcia vonkajšieho opevnenia
r. 2009 - kompletná rekonštrukcia ruín zámku
r. 2013 - kolaudácia zámku
september 2014 - otvorenie zámku ako moderného kongresového hotela The Grand Vígľaš****

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Počiatky obývania skalného ostrohu nad riekou Slatina môžeme predpokladať už v ranom stredoveku, kedy sa v týchto miestach nachádzalo slovanské hradisko. Neskôr tu vznikol kláštorný objekt, pravdepodobne spravovaný templárskym rádom. Po ich zániku sa majetok dostal do rúk pravdepodobne ďalšiemu rádu Johanitov (neskôr sa začali nazývať Maltézki rytieri), alebo kráľovi Karolovi Róbertovi. Kráľ Karol Róbert z Anjou zakladá v roku 1325 prvý svetský rytiersky rád v Európe - Uhorskú bratskú milíciu – Rád rytierov sv. Juraja. Jeho syn Ľudovít I., zvaný Veľký (z Anjou), pokračoval neskôr ako Veľmajster v rytierskom ráde - Uhorskej bratskej milícii a prijíma do rádu dokonca viacej členov ako jeho predchodca. Ľudovít I. buduje hradné sídlo na Vígľaši, neskôr ho dokončuje Žigmund Luxemburský a dáva ho prestavať na poľovnícky zámok.

Uhorský kráľ, rímsko-nemecký cisár a neskôr i český kráľ Žigmund Luxemburský s manželkou Barbarou Celjskou v roku 1408 zakladajú Rád draka. Prijímajú svojich prívržencov a panovníkov a vytvárajú s nimi koalíciu. Zámok Vígľaš sa stáva miestom stretnutí tohto rádu. Neskôr Žigmund dáva zámok do správy kráľovnej Barbary, ktorá ho spravuje až do jeho smrti. Obľúbeným miestom oddychu je zámok i za vlády kráľa Mateja Korvína. Okolité kráľovské lesy poskytovali množstvo príležitostí na oddych a poľovačky.

V druhej polovici 16. storočia zohral zámok významnú úlohu v protitureckých bojoch. Vtedy k nemu pristavali nové opevnenie so štyrmi nárožnými vežami a udržovali v ňom stálu vojenskú posádku. Roku 1605 sa ho na prechodný čas zmocnili povstalci Štefana Bočkaja. Neskôr sa dostal do súkromného vlastníctva feudálnych rodín. Najskôr ho od roku 1636 vlastnili aj s príslušným panstvom Čákiovci a od roku 1690 až do konca feudalizmu Esterháziovci. Títo ho v 18. storočí prestavali na hradný kaštieľ, takže sa z jeho pôvodného stavu zachovalo pomerne málo (gotická kaplnka a časť opevnenia zo 16. storočia). Zámok naposledy reštaurovali ešte aj v druhej polovici 19. storočia. Počas 2. svetovej vojny bol poškodený a z veľkej časti vyhorel. V roku 1968 vyšiel zaujímavý članok Čo s Vigľašským zámkom v časopise Predvoj IV, č. 7. Autor: Ján Gasper

Rekonštrukcia zámku[upraviť | upraviť zdroj]

Ruiny zámku boli odkúpené od obce súkromným investorom v roku 2007, kedy sa začal realizovať projekt obnovy zámku pod dohľadom odborníkov z pamiatkových úradov. V roku 2009 sa zahájila samotná obnova hradného opevnenia, priľahlých bášt a zámockého objektu. Rozsiahla rekonštrukcia bola ukončená v roku 2013 a v roku 2014 sa stal zámok oficiálnym sídlom Rádu mečov kruhu. V septembri 2014 bol zámok slávnostne otvorený ako kongresový hotel The Grand Vígľaš**** s poskytovaním wellness služieb.