Východná (obec)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 49°03′31″S 19°53′21″V / 49.058611°S 19.889167°V / 49.058611; 19.889167
Východná
obec
Vychodna.JPG
Východná z hornej nádrže PVE Čierny Váh.
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okres Liptovský Mikuláš
Región Liptov
Rieka Biely Váh
Nadmorská výška 775 m n. m.
Súradnice 49°03′31″S 19°53′21″V / 49.058611°S 19.889167°V / 49.058611; 19.889167
Najvyšší bod Kriváň
 - výška 2 494 m n. m.
Najnižší bod Svarín
 - výška 690 m n. m.
Rozloha 193,7 km² (19 370 ha) [1]
Obyvateľstvo 2 157 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 11,14 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1269
Starosta Juraj Blaško[3] (nezávislý)
PSČ 032 32
ŠÚJ 511170
EČV LM
Tel. predvoľba +421-44
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad
Východná 616
E-mailová adresa poslať email
Telefón 529 52 90
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Žilinského kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Žilinského kraja.
Wikimedia Commons: Východná
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: www.vychodna.eu
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál

Východná je obec na Slovensku v okrese Liptovský Mikuláš v Žilinskom kraji. Patrí do regiónu Liptov.

Poloha[4][upraviť | upraviť zdroj]

Obec sa nachádza vo východnej časti Liptova, v miernej depresii na juhozápadných svahoch Západných Tatier. Prechádza ňou cesta I/18 z Liptovského Hrádku do Popradu, severným okrajom aj diaľnica D1. Údolie Bieleho Váhu s dôležitou železničnou traťou Žilina – Košice vedie za nevýrazným hrebeňom, asi 1 km južne.

Chotár Východnej dosahuje na severe vrchol dominantného Kriváňa, na juhu potom dosahuje až k hlavnému hrebeňu Nízkych Tatier. Z východu ho ohraničuje chotár Važca a Liptovskej Tepličky, z juhu chotáre Heľpy, Závadky nad Hronom a Polomky, zo západu Malužinej, Kráľovej Lehoty a Hybe a zo severu chotár mesta Vysoké Tatry. Centrálnu časť územia vypĺňa Liptovská kotlina s údoliami Bieleho a Čierneho Váhu. Súčasťou obce sú aj osady Svarín a Čierny Váh s priľahlými samotami.

Dejiny[5][upraviť | upraviť zdroj]

Okolie dnešnej obce vykazuje stopy osídlenia už v prvých storočiach nášho letopočtu, čo dokladajú nálezy pozostatkov opevnenia na pahorku Zámčisko na severnom brehu Bieleho Váhu. Údolím Váhu zrejme prechádzala významná spojnica Liptova a Spiša. V 8. - 9. storočí toto územie osídľujú Slovania a od polovice 13. storočia sa objavujú početné písomné zmienky o osadách. Tá na lúke medzi potokmi Bielanka a Hybica sa pod názvom Wihadna spomína v donačnej listine kráľa Bela IV. z roku 1269. Patrila pod hrádocké panstvo a obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, najmä pestovaním obilia a kapusty, ako aj chovom dobytka a oviec. Postupne sa rozšírilo drevárstvo, vrátane jeho splavovania po Váhu. Od roku 1784 sa v Liptove začali pestovať zemiaky a ďatelina, čo zlepšilo možnosti obživy. Silná tradícia ovčiarstva sa zachovala dodnes a premietla sa aj do erbu obce, znázorňujúceho barana.

Poloha obce na dôležitej komunikácii znamenala prosperitu v časoch mieru, no aj rabovanie a úpadok v časoch vojen a vojenských ťažení. Už v roku 1312 prechádzali Liptovom oddiely Matúša Čáka, ktoré sa zapojili do bitky pri Rozhanovciach. V nepokojnom 15. storočí to boli husitské, Huňadyovské a Jiskrove vojská, ktoré zanechali za sebou biedu. Rozvoj obce znamenalo zavedenie povinnej školskej dochádzky, čo v roku 1780 vyvolalo výstavbu katolíckej a neskôr aj evanjelickej školy. Z Východnej bol 16. augusta 1841 organizovaný prvý národný výstup na Kriváň, ktorý zorganizovali Štúrovci.

Súčasnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Časť obyvateľstva sa i dnes venuje poľnohospodárstvu, lesníctvu a službám, mnohí však pracujú v priemyselných podnikoch v okolitých mestách. Obec je vybavená základnou infraštruktúrou, poskytujúcou potrebný štandard, pôsobí tu poľnohospodárske družstvo, urbariát, verejnoprospešné služby, rybničné hospodárstvo, pobočky podnikov Lesy SR a Železnice SR a južne od obce je vybudovaná prečerpávacia vodná elektráreň Čierny Váh. Chotár obce ponúka množstvo prírodných krás a možností na šport, turistiku, rybolov, či poľovníctvo. V amfiteátri sa nachádza 28 m vysoká vyhliadková veža s kruhovým výhľadom a drevené chatky.

Folklórny festival Východná[upraviť | upraviť zdroj]

V miestnom amfiteátri sa od roku 1953 koná v prvý júlový víkend najväčší slovenský folklórny festival. Je zaradený v kalendári podujatí medzinárodnej organizácie C.I.O.F.F.

Tradície[upraviť | upraviť zdroj]

Vo Východnej sa zachovala ľudová kultúra v mnohých oblastiach; okrem tradičného folklóru je známa výroba krojov a výšivkárstvo, tkanie kobercov, rezbárstvo, stolárstvo a tesárstvo. K šíreniu ľudovej kultúry prispieva Folklórna skupina Kriváň a malé múzeum v podobe Východnianskej izby.

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam kultúrnych pamiatok v obci Východná

V obci sa nachádza evanjelický kostol a pomník padlým v prvej a druhej svetovej vojne.

Rodáci[upraviť | upraviť zdroj]

  • Zlata Hajdúková, prvá profesionálna slovenská filmová herečka
  • Jozef Majerčík, herec, tanečník SĽUKu
  • Gen. JUDr. Ján Michalko, reprezentant ČSSR v behu na lyžiach

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-16. Dostupné online.
  4. Info o polohe obce
  5. Dejiny na stránkach obce

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]