Východná Trácia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Poloha

Východná Trácia (iné názvy: Edirnská Trácia, turecká Trácia, Trácia, európske Turecko; po bulharsky: Източна Тракия (Iztočna Trakija) / Одринска Тракия (Odrinska Trakija), po grécky: Ανατολική Θράκη (Anatoliki Thraki), po turecky: Doğu Trakya) je územie dnešnej európskej časti Turecka.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Oblasť bola pôvodne osídlená Trákmi, ktorí sa tu usadili medzi 12.-9. stor. pred Kr. Jedna z teórii hovorí, že Tráci sem prišli z Grécka, odkiaľ ich vyhnali grécke kmene. Približne od 8. stor. pred Kr. sa tu usadzujú Gréci, ktorí tu pri pobreží zakladajú kolónie. Gréci osídlili celú pobrežnú oblasť a väčšinu Trákov vyhnali. Najznámejšie starogrécke kolónie tu boli Kallipolis (dnes Gelibolu), Kardia, Ainos (dnes Enez), Sestos, Perinthos (dnes Marmara Ereğlisi), Selymbria (dnes Silivri) a Byzantion (dnes Istanbul). Gréci sa usadili aj na pobreží Čierneho mora. Išlo hlavne o iónskych Grékov, územie v okolí Byzantionu obývali Dóri. Grécka kultúra sa odtiaľto dostáva aj do vnútrozemskej Trácie. Počas Peloponézskej vojny stáli miestni Gréci na strane Atén. Neskôr pripadla Trácia Macedónii, potom slobodnej Trácii a v 1. stor. po Kr. definitívne Rímu. Postupne sa tu rozmáha kresťanstvo. Cisár Hadrián tu postavil mesto Hadrianopolis (dnes Edirne). Cisár Konštantín Veľký prebudoval Byzantion na nové hlavné mesto, Konštantinopol, kde sa usadilo obyvateľstvo z rôznych končín východnej časti ríše (hlavne Gréci). Od roku 395 patrí Trácia do Východorímskej (Byzantskej) ríše. V 6. stor. sem prenikli Slovania, ktorí sa pokúsili dobyť Konštantinopol, no neúspešne a tak sa usadili v dnešnej severnej tureckej Trácii a slovanizovali pôvodné trácke či helenizované trácke obyvateľstvo. Od 7. stor. sem prenikajú starí Bulhari, ktorí sa neskôr so Slovanmi a Trákmi pomiešali a slovanizovali sa. Gréci sa udržali, obývali širšie pobrežné územia. Od 14. stor. územie ovládli Turci, ktorí v roku 1453 dobyli Konštantinopol, dovtedy bolo hlavné mesto Osmanskej ríše Edirne. Počas tureckej doby sa tu usádzalo grécke obyvateľstvo, hlavne vo vnútrozemí a v Konštantinopole, na pobreží žili Gréci kontinuálne. Väčšina vnútrozemského obyvateľstva (snáď Bulhari) sa do 17. stor. islamizovalo a poturčilo. Turecký údaj z roku 1910 udáva, že Východná Trácia má 1.669 500 obyvateľov, z toho 655.600 tvoria Gréci, 604.500 Turci, 71.800 Bulhari a 337.600 obyvateľov tvorili rôzne iné národnosti. Miestni Gréci sa venovali predovšetkým obchodným činnostiam, najvýznamnejšie mestá boli Istanbul (gr. Konstandinupoli), Edirne (gr. Adrianupoli), Gelibolu (gr. Kallipoli), Tekirdağ (gr. Redestos) a Kırklareli (gr. Saranda Ekklisies). Z posledne menovaného pochádzal Evangelos Tsantalis, grécky vinár, ktorý založil známu vínnu značku Tsantali. ˇuzemie bolo známe pod menom Romilia, teda krajina Romaiov (Grékov). V roku 1923, po vzniku Turecka a po Grécko-tureckej vojne sa konala výmena obyvateľov medzi Gréckom a Tureckom. Väčšina miestnych Grékov sa vysťahovala do Grécka (hlavne do oblastí Západná Trácia a Macedónia) a do tureckej Trácie prišlo etnické turecké obyvateľstvo z Grécka. Mnoho novousadených Turkov pochádzalo zo Solúna. Medzi moslimami sa tu usadili aj moslimskí Arumuni z Grécka. Povolené mali ostať len istanbulskí Gréci, ktorí sa však po roku 1955 takmer všetci vysťahovali do Grécka.

Dnes[upraviť | upraviť zdroj]

Dnes je územie tureckej Trácie vyspelou oblasťou Turecka, nachádza sa tu najväčšie mesto, Istanbul. Iné významné mestá sú Edirne, Gelibolu, Kırklareli, Tekirdağ a Tekirdağ. Dnes tu žije približne 10.000.000 obyvateľov, prevažne Turkov.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]