Východná Trácia

Poloha

Východná Trácia (iné názvy: Edirnská Trácia, turecká Trácia, Trácia, európske Turecko; po bulharsky: Източна Тракия (Iztočna Trakija) / Одринска Тракия (Odrinska Trakija), po grécky: Ανατολική Θράκη (Anatoliki Thraki), po turecky: Doğu Trakya) je územie dnešnej európskej časti Turecka.

Dejiny

Oblasť bola pôvodne osídlená Trákmi, ktorí sa tu usadili medzi 12.-9. stor. pred Kr. Jedna z teórii hovorí, že Tráci sem prišli z Grécka, odkiaľ ich vyhnali grécke kmene. Približne od 8. stor. pred Kr. sa tu usadzujú Gréci, ktorí tu pri pobreží zakladajú kolónie. Gréci osídlili celú pobrežnú oblasť a väčšinu Trákov vyhnali. Najznámejšie starogrécke kolónie tu boli Kallipolis (dnes Gelibolu), Kardia, Ainos (dnes Enez), Sestos, Perinthos (dnes Marmara Ereğlisi), Selymbria (dnes Silivri) a Byzantion (dnes Istanbul). Gréci sa usadili aj na pobreží Čierneho mora. Išlo hlavne o iónskych Grékov, územie v okolí Byzantionu obývali Dóri. Grécka kultúra sa odtiaľto dostáva aj do vnútrozemskej Trácie. Počas Peloponézskej vojny stáli miestni Gréci na strane Atén. Neskôr pripadla Trácia Macedónii, potom slobodnej Trácii a v 1. stor. po Kr. definitívne Rímu. Postupne sa tu rozmáha kresťanstvo. Cisár Hadrián tu postavil mesto Hadrianopolis (dnes Edirne). Cisár Konštantín Veľký prebudoval Byzantion na nové hlavné mesto, Konštantinopol, kde sa usadilo obyvateľstvo z rôznych končín východnej časti ríše (hlavne Gréci). Od roku 395 patrí Trácia do Východorímskej (Byzantskej) ríše. V 6. stor. sem prenikli Slovania, ktorí sa pokúsili dobyť Konštantinopol, no neúspešne a tak sa usadili v dnešnej severnej tureckej Trácii a slovanizovali pôvodné trácke či helenizované trácke obyvateľstvo. Od 7. stor. sem prenikajú starí Bulhari, ktorí sa neskôr so Slovanmi a Trákmi pomiešali a slovanizovali sa. Gréci sa udržali, obývali širšie pobrežné územia. Od 14. stor. územie ovládli Turci, ktorí v roku 1453 dobyli Konštantinopol, dovtedy bolo hlavné mesto Osmanskej ríše Edirne. Počas tureckej doby sa tu usádzalo grécke obyvateľstvo, hlavne vo vnútrozemí a v Konštantinopole, na pobreží žili Gréci kontinuálne. Väčšina vnútrozemského obyvateľstva (snáď Bulhari) sa do 17. stor. islamizovalo a poturčilo. Turecký údaj z roku 1910 udáva, že Východná Trácia má 1.669 500 obyvateľov, z toho 655.600 tvoria Gréci, 604.500 Turci, 71.800 Bulhari a 337.600 obyvateľov tvorili rôzne iné národnosti. Miestni Gréci sa venovali predovšetkým obchodným činnostiam, najvýznamnejšie mestá boli Istanbul (gr. Konstandinupoli), Edirne (gr. Adrianupoli), Gelibolu (gr. Kallipoli), Tekirdağ (gr. Redestos) a Kırklareli (gr. Saranda Ekklisies). Z posledne menovaného pochádzal Evangelos Tsantalis, grécky vinár, ktorý založil známu vínnu značku Tsantali. Územie bolo známe pod menom Romilia, teda krajina Romaiov (Grékov). V roku 1923, po vzniku Turecka a po Grécko-tureckej vojne sa konala výmena obyvateľov medzi Gréckom a Tureckom. Väčšina miestnych Grékov sa vysťahovala do Grécka (hlavne do oblastí Západná Trácia a Macedónia) a do tureckej Trácie prišlo etnické turecké obyvateľstvo z Grécka. Mnoho novousadených Turkov pochádzalo zo Solúna. Medzi moslimami sa tu usadili aj moslimskí Arumuni z Grécka. Povolené mali ostať len istanbulskí Gréci, ktorí sa však po roku 1955 takmer všetci vysťahovali do Grécka.

Dnes

Dnes je územie tureckej Trácie vyspelou oblasťou Turecka, nachádza sa tu najväčšie mesto, Istanbul. Iné významné mestá sú Edirne, Gelibolu, Kırklareli, Tekirdağ a Tekirdağ. Dnes tu žije približne 10.000.000 obyvateľov, prevažne Turkov.

Pozri aj

• Trácia
• Západná Trácia
• Severná Trácia