Východný Turkestan

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Východný Turkestan (iné názvy: Čínsky Turkestan, Ujgurstan alebo Ujgursko, ujgursky Sherqiy Türkistan, شەرقىي تۈركىستان, v tradičnej čínštine 東突厥斯坦, 東土耳其斯坦, v zjednodušenej čínštine 东突厥斯坦, 东土耳其斯坦) je územie tvoriace v minulosti časť Džungarska a dnes Ujgurskú autonómnu oblasť Sin-ťiang, najväčšiu oblasť Číny. Rozkladá sa v strednej Ázii.

Jazyky Východného Turkestanu

V dávnej minulosti územie osídlili obyvatelia hovoriaci už vymretými tocharskými jazykmi, ktoré sú považované za viac archaické Indoeurópske jazyky, ktoré sa oddelili od hlavného indoeurópskeho stromu veľmi skoro.

V súčasnosti je Východný Turkestan obývaný prevažne Ujgurmi (8 miliónov), ktorí usilujú o nezávislosť a rovnako ako Tibeťania sú terčom útlaku a asimilácie čínskej vlády.[1] Ďalšími národmi sú Kazaši (1,5 miliónov) a ďalších 16 etník s významným zastúpením. Do oblasti sa vďaka čínskej vládnej politike sťahujú vo veľkom Chanovia (teraz okolo 7 miliónov) a miestni obyvatelia sa obávajú, že budú skoro nasledovať osud Vnútorného Mongolska, kde sa kultúra Mongolov utopila v záplave prisťahovalcov.[2] Čína povoľuje Ujgurom v mestách mať 2 deti, na dedine 3, čo iba prehlbuje obavy Ujgurov o svoj národ v područí Číny. Pôrodnosť je prísne kontrolovaná a sú nariadené odstupy medzi pôrodmi, pravidelné prehliadky u gynekológa a ďalšie predpisy, ktorých nedodržanie je trestané peňažnými pokutami. Pokuta za 4. dieťa môže napr. spôsobiť okolo Chotänu, kedysi slávnej[3], teraz jednej z najchudobnejších oblastí Sin-ťiangu[4], 10 000 juanov (50 000 Kč), ktoré sa dá s úradmi vymeniť za potrat alebo pobyt vo väzení.[5] Tieto neutíchajúce snahy o sinoizáciu (počínštenie) sú po tvrdých represiách v 50. rokoch už druhým vyvrcholením dávnych snáh o nadvládu, ktorá vyplývala z vojenských a ekonomických záujmov v strategicky dôležitej oblasti bohatej na nerastné suroviny.[6] K tomu dochádza napriek tomu, že je Čína signatárom Medzinárodnej zmluvy o občianskych a politických právach.[7]

Ujguri sa pokúšali založiť vlastný nezávislý štát už v minulosti, výsledkom ich snahy bola Prvá (19321934) a Druhá Východoturkestanská republika (19441949).

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Takmer zabudnutý národ Ujgurov, navychod.cz, Jan Kravčík
  2. Boj za nezávislosť v tieni Goliáša, infoservis.net, prevzaté z Japan Times, Russell Working, 17.12.2001
  3. Slzy púšte Taklamakan, infoservis.net, Ondřej Klimeš, 17.12.2001
  4. Ujgurský zikr, infoservis.net, Ondřej Klimeš, 17.12.2001
  5. Ujguri v 20. storočí infoservis.net, Ondřej Klimeš, 24.01.2002
  6. Hodvábna cesta zo železa, infoservis.net, Duncan Mclean, 17.12.2001
  7. Sin-ťiang po 11. septembri 2001, infoservis.net, Human Rights Watch, október 2001

Odkazy[upraviť | upraviť zdroj]